Zamyslenie na 3. nedeľu v Cezročnom období

Milí poslucháči,

pred viacerými rokmi sa mi stala táto príhoda. Nachádzal som sa vtedy v Taliansku v jednom formačnom centre kde sme boli spolu viacerí bohoslovci z celého sveta, aby sme prehĺbili svoj duchovný život. Tak ako sme sa pomaly spoznávali, začali sa vytvárať malé kamarátstva. Jednému môjmu kamarátovi sa zrejme páčil môj ruženec a tak, akoby na znak priateľstva si ho chcel so mnou vymeniť. Lenže pre mňa môj ruženec nebol len takým hocijakým ružencom. Veľmi som si ho vážil, lebo som ho dostal od kňaza, ktorý pochádzal z farnosti kde pôsobila svätá sestra Faustína, ktorú si Ježiš vybral na šírenie úcty Božieho milosrdenstva. To som však môjmu kamarátovi nepovedal. Ale rozhodli sme sa, že hodíme lós a keď padne jeho znak, že si tie ružence naozaj vymeníme. No vnútorne som si ružence vymieňať nechcel. Čo sa nestalo, lós vyhral kamarát. Aj napriek tomu, že som si bol vedomý toho, že nedodržím svoje slovo a istým spôsobom môžem svojho kamaráta ponížiť, som sa mu snažil vysvetliť, že si ten ruženec s ním vymeniť nemôžem a že má pre mňa veľkú vnútornú hodnotu. Bolo to pre mňa a myslím i pre neho nepríjemné, ale vtedy som to videl tak. To, ale ešte nebol koniec. Teraz si už nepamätám či hneď na druhý deň, alebo sa to stalo o niekoľko dní neskôr, ale tento ruženec som stratil. Hneď som to vnímal ako lekciu z Božej strany pre mňa. Upäl som sa na ruženec, ponížil som človeka, z toho čo robilo radosť mne som sa nechcel podeliť a tak teraz nemáš nič. A bolo mi veľmi ľúto ako som sa zachoval. Milí poslucháči je to len malá a skoro akoby neškodná príhoda, ale dala mi prežiť veľkú pravdu, ktorá v druhom čítaní na dnešnú nedeľu bude vyjadrená slovami sv. Pavla: „Bratia hovorím, čas je krátky a tvárnosť tohoto sveta sa pomíňa.“ Aj táto moja malá skúsenosť mi dala spoznať kde je upriamené moje srdce a že ešte nie je úplne upriamené na Pána a na lásku voči bratom ako to od nás žiada Ježiš: „Hľadajte najskôr Božie kráľovstvo a všetko ostatné sa vám pridá“. Že je ešte veľa vecí, ktorých akoby sme boli otrokmi a chýba nám pravá sloboda a dôvera v Boha. Ak ste milí poslucháči prišli na podobné poznanie ako ja nebuďme z toho smutní, ale práve tešme sa z toho, lebo zmeniť a polepšiť v našich životoch môžme len to čoho sme si vedomí. Čo nepoznáme nemôžme zmeniť. Tak nebuďme smutní, ale prosme Boha, aby nám to zmeniť pomohol. Bratia a sestry, z istej relatívnej istoty a hojnosti v ktorej sme žili, ekonomická kríza, pre nenásytnosť a nezodpovednosť niektorých otriasa celým svetom a dotýka sa i nášho Slovenska, našich blízkych, ktorí už stratili, alebo možno stratia prácu. Chcem nás kresťanov povzbudiť, aby tí ktorí majú, ktorí oplývajú majetkami nezabudli na tých, ktorým sa toľko nedostalo, aby sme nezabudli, že všetko máme z milosti Božej a aby sme nepremárnili príležitosti robiť dobre, ako som to spravil ja so svojim ružencom, aby boli citlivé naše srdcia na potreby druhých, ktorí žijú v našom okolí, blízko teba a mňa, aby sme boli medzi sebou solidárni. Tých, ktorí sa už ocitli v nepriaznivej situácii by som chcel povzbudiť, aby boli verní tomu čo sa naučili od Krista a aby mu vytrvali dôverovať, aby sme vytrvali hľadať Božie kráľovstvo, lebo Boh myslí na svoje deti a pozýva nás všetkých, aby sme ho nasledovali, tak ako ho nasledovali jeho apoštoli. Ak mu budeme verní, on sa iste nedá zahanbiť. Prajem vám požehnaný večer.

Roman Titze