Príhovor europoslankyne Anny Záborskej na VI. svetovom stretnutí rodín v Mexiku

RODINA – UČITEĽKA ĽUDSKÝCH A KRESŤANSKÝCH HODNÔT V POLITIKE A V ZÁKONODARSTVE
Eminencie, Excelencie, milí účastníci,
Ďakujem vám za pozvanie do Mexika na toto 6. svetové stretnutie rodín. Som vďačná Pápežskej rade pre rodinu a predstaviteľom Cirkvi v Mexiku za organizáciu tohto Kongresu.Dovoľte mi vyjadriť slová uznania pre kardinála Alfonsa Lopeza Trujilla. Bol to on, kto bol pôvodcom týchto stretnutí, a teraz nás inšpiruje z domu jeho i nášho Otca. Svojou angažovanosťou a svojim neohrozeným entuziazmom v službe pre život a pre rodinu nám kardinál Trujillo zanechal vzácne dedičstvo, za čo mu my všetci musíme vzdávať úctu.
Požiadali ste ma, aby som sa vyjadrila k otázkam, ktorí sa týkajú rodiny v extrémne špecifickom kontexte. Počas niekoľkých rokov som bola poslankyňou Národnej rady SR. Aktuálne som poslankyňou Európskeho parlamentu spolu s mojími 783 kolegami z 27 členských štátov.Aký je vzťah medzi rodinou a európskymi inštitúciami ?V Európskom parlamente musíme počas každej plenárnej schôdze rozhodovať o politických, ekonomických a sociálnych podmienkach každodenného života. Každé rozhodnutie európskych inštitúcií má priamy dopad na život našich rodín, často dokonca bez toho, aby ich názor bol vypočutý a rešpektovaný. Ja som však stále presvedčená, že politické rozhodnutia by sa mali formulovať vo svetle univerzálnej sociálnej etiky. Encykliky ako Rerum Novarum, Centesimus Annus alebo Humanae Vitae obsahujú podstatu tejto etiky.
Láska k životu a dôstojnosť ľudskej osoby nás nútia zapojiť všetky sily do odovzdávania autentickej pravdy o manželskej láske. Táto povinnosť nebola publikovaná v žiadnej vyhláške. Je zapísaná v srdci každého človeka.
Pri príprave tohto vystúpenia som si znova prečítala encykliku Humanae Vitae. Všimla som si 6 bodov, ktoré sami zdajú dôležité zdôrazniť vo svetle mojich skúseností v Európskom parlamente, kde som predsedníčkou Výboru pre práva žien. Tieto môžno zhrnúť nasledovne :
(1) Povaha manželstva medzi mužom a ženou je dnes ohrozovaná európskymi inštitúciami. Tieto sa vskutku zaoberajú novou definíciou manželstva pod zámienkou nediskriminácie založenej na sexuálnej orientácii a na Charte základných práv.
(2) Postup regulácie pôrodnosti, silná stránka Humanae Vitae, doznáva dnes kritický vývoj cez politiku reprodukčného zdravia, ktoré je financové cez rozpočet Európskej únie.
(3) Nerešpektovanie komplementarity medzi ženami a mužmi vedie k boju proti násilu voči ženám. Na tento boj sú určené obrovské sumy. Avšak výchova chlapcov otcom vo funkčnej rodinnej bunke, kde sa rešpektuje dôstojnosť ľudskej osoby, môže zredukovať predražené programy realizované politickými inštitúciami.
(4) Diktatúra expertov spôsobovala problém už pápežovi Pavlovi VI. počas práce na Humanae vitae. Mal však odvahu neuznať nedostatočnú prácu pracovných skupín, ktoré tvorili významní experti. Dnes v Európskej únii skutočná expertokracia stelesňuje vplyv mocných lobby, ktoré sa nesnažia o spoločné dobro.
(5) Súčasná « kultúra kompromisu » pokladá kompromis ako východiskové postavenie pre každé vyjednávanie, čo zabraňuje uvádzať do života odstavec 73 z Evangelium Vitae a odstavec 52 z Veritatis Splendor. V tomto scenári často používanom kresťanskými demokratmi, medzi ktorých patrím aj ja, je východiskovým bodom zriedkakedy univerzálna sociálna etika, ale predbežný kompromis. Z pohodlnosti a v snahe zabrániť možnému konfliktu my sami začíname vyjednávanie rôznymi kompromismi, z ktorých jeden pokrivkáva viac ako druhý a výsledok nie je dobrý. Všetci by sme mali študovať doktrinálnu nótu pápeža Benedikta XV. pre kresťanov angažovaných v politike.
(6) Toto však vyžaduje predovšetkým formovanie svedomia. Naša osobná a kolektívna zodpovednosť sa angažuje na všetkých úrovniach a na všetkých postoch, na ktorých sa nachádzame: počnúc kuchyňami v našich rodinných domoch až po tribúny medzinárodných politických zhromaždení.
Kresťanské cirkvi majú mimoriadnu zodpovednosť pri formovaní svedomia. Pápež Ján Pavol II. sa k tejto téme vyjadril vo svojej Apoštolskej exhortácii, ktorú adresoval katolíckym spoločenstvám v Amerike : « Je potrebné, aby Cirkev venovala väčšiu pozornosť formovaniu svedomia, aby pripravovala sociálnych vodcov pre verejný život na všetkých úrovniach, aby podporovala výchovu občanov, dodržiavanie zákona a ľudských práv a aby vyvíjala väčšie úsilie pri formovaní politikov. »
Milí priatelia, prajem si, aby z toho 6. svetového stretnutia rodín vyšiel obnovený entuziazmus pre politickú angažovanosť. My všetci musíme byť formovaní na teologickej úrovni a my všetci musíme komunikovať v našich farnostiach.
Každý občan má tiež povinnosť dať sa počuť tými, ktorí rozhodujú v politike, aby ich informoval o svojom názore na to, o čom oni rozhodujú hlasovaním v parlamentoch. Vy i ja, každý na svojej úrovni, máme povinnosť pripomínať vhod či nevhod, ale s láskou k našim bratom a s diplomaciou, že sa nemôžeme donekonečna stavať na miesto, ktoré patrí Bohu.
Musíme neustále formovať verejnú mienku, aby každý človek, včítane tých najmenších, najslabších a najbiednejších, bol uznaný ako posvätné stvorenie, ktoré si vo svojej podstate zaslúži úctu. Je našou úlohou využiť všetky prostriedky, aby každá ľudská bytosť mohla žiť a aby sa jej dostalo dôstojnosti Božieho dieťaťa.
Táto angažovanosť vyžaduje, aby sme boli neustále na pozore, vyzýva nás k tomu, aby sme boli bdelí, múdri, v dobrom slova zmysle prefíkaní, ostražití, opatrní a otvorení pre inšpiráciu Ducha Svätého a pri tom zostali jednoduchí, čistí, úprimní a priami…
Potiaľto by to bolo všetko v poriadku. Ale, milí priatelia, problém je nasledujúci: Biblia a Magistérium nie sú súčasťou acquis communautaire, čiže legislatívnych textov, ktorí riadia a určujú politický život v Európe. Treba sa teda vedieť inšpirovať myšlienkami univerzálnej sociálnej etiky, aby sme ich preložiť do presného kontextu vyjednávaní v lone európskych inštitúcií.
My, zákonodarcovia, môžeme využívať výsledky práce nášho priateľa, profesora Richarda Wilkinsa.
Jeho zásluhou boli dané dokopy početné medzinárodné právne referencie o rodine, ktoré podporujú

Tieto medzinárodné právne nástroje jasne stanovujú, že

Milí priatelia, tieto tvrdenia nie sú subjektívne. Od roku 1948 sú jasne uvedené v texte Všeobecnej deklarácie ľudských práv.
Minulý rok sme oslavovali 60. výročie tejto Deklarácie. Jej text bol pripravený za niečo menej ako dva roky. Bolo to v dobe, keď bol svet rozdelený do rôznych blokov.
Nájsť vhodnú pôdu, na ktorej by mala vyrásť podstata Deklarácie bolo kolosálnou úlohou. Mala by nás to inšpirovať aj dnes.
Alebo je skutočne treba takú strašnú svetovú vojnu, aby sme si znova uvedomili podstatu prirodzeného práva a univerzálne miesto pre rodinu ?
Od môjho zvolenia do Európskeho parlamentu bolo možné uskutočniť niekoľko zákonodarných aktov, ktorí sa týkajú rodiny. Najčerstvejšou legislatívnou iniciatívou je moja správa o nediskriminácii na základe pohlavia a o medzigeneračnej solidarite. Jej východiskovým bodom je skutočnosť, že sociálne a ekonomické vedy prisudzujú rodine významnú hospodársku a spoločenskú hodnotu. Ale táto tvorba hodnôt nie je oficiálne uznávaná politickými inštitúciami.
Ďalším dôležitým bodom je zmena pohľadu na rodinu. Politiky týkajúce sa rodiny boli doteraz zamerané na ženy. Ale nediskriminácia založená na pohlaví sa týka rovnako mužov, ktorí sú otcami rodín.
Je to veľkou novotou, že jeden dokument Parlamentu je zameraný konkrétne na otcov a mamy pri vykonávaní ich rodičovskej zodpovednosti a nie len ako na pracovníkov alebo občanov.
V tejto správe žiadam, aby sa každá politická činnosť v tejto oblasti nezameriavala len na ženy a aby európska a národné politiky brali v tejto oblasti odteraz do úvahy potreby a schopnosti mužov/otcov.
Otázku, ktorú kladiem je či chceme rodiny prispôsobené trhu práce alebo či by sme nemali prispôsobiť trh práce tak, aby sme zamestnancom umožnili vyvážený rodinný život.
Niektorí si môžu myslieť, že rodina je výtvor moderného štátu. Ale opak je pravdou : rodina je najstaršou inštitúciou ľudstva, je to jeho základná bunka. Nebola vytvorená žiadnym legislatívnym aktom.
Preto by som vás teraz chcela oboznámiť s niekoľkými pozitívnymi udalosťami pre život a rodinu, ktoré som s mnohými priateľmi na všetkých kontinentoch mohla uskutočniť počas tohto legislatívneho obdobia.
V roku 2004 som spolu s našimi priateľmi z Qataru zorganizovala oslavu desiateho výročia Medzinárodného roka rodiny, ktorý bol ukončený Deklaráciou z Dohy. Táto bola prijatá rezolúciou 59/11 Generálneho zhromaždenia Spojených národov počas jeho zasadnutia v decembri 2004. Toto podujatie podporil aj predseda EP a mnohé európske a medzinárodné osobnosti. Spomínam si najmä na účasť zástupcu Mexika pri Rade Európy pána Carla Salazara Diez de Sollana. Na tejto oslave sa zúčastnilo aj niekoľko stoviek občanov početných krajín Európy.
Následne bolo možné zmobilizovať politikov počas medziparlamentného fóra vo Varšave, ktoré sa konalo v máji 2007. Deklarácia poslancov pri príležitosti Dňa rodiny v 2007 « žiada vlády, aby naplno uskutočňovali medzinárodné právne akty týkajúce sa života a rodiny, ako aj aby skúmali, plánovali a uskutočňovali každú politiku a činnosť v prospech dobrého fungovania, rozvoja a ochrany rodiny ».
Vychádzajúc z týchto skúseností som zorganizovala v Štrasburgu európske stretnutie hnutí pre život a rodinu. Naším spoločným cieľom bola oslava 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a pracovným nástrojom bola Deklarácia z Dohy.
Počas tohto stretnutia sa vytvorila neformálna koalícia týchto hnutí pod názvom « Familiokratos ». Tam vznikla aj Výzva v prospech práv a dôstojnosti života v ľudskej rodine adresovaná predstaviteľom vlád, politikom a vôbec všetkým, ktorí majú účasť na rozhodovaní.
Tieto hnutia sa potom zorganizovali na národných úrovniach, aby sa s touto výzvou obrátili na svojich spoluobčanov a získali od nich podpisy potvrdzujúce ich angažovanosť pre túto výzvu. Na konci októbra 2008 som ich na podporu tejto iniciatívy pozvala na stretnutie do Bratislavy.
Toto medzikultúrne stretnutie bolo ovocím účinnej spolupráce s Medzinárodným inštitútom pre štúdie o rodine a rozvoji v Dohe Nadácie Qataru. S ňou spolupracovala Latínsko-americká aliancia pre rodinu, Africká federácia pre život a rodinu, Family Research Council, Európske fórum pre ľudské a rodinné práva, Inštitút Sephoris ako aj Spoločenstvo Ladislava Hanusa z Bratislavy.
Stretnutie oslavujúce svetové angažovanie v prospech života a rodiny spojilo mužov a ženy angažovaných v politike, zástupcov Cirkvi a mimovládnych organizácií, ktorí prišli z 18 krajín a 4 kontinentov.
Účastníci stretnutia oficiálne prijali text Výzvy v prospech práv a dôstojnosti života v ľudskej rodine pripravený koalíciou Familiokratos. Táto výzva zjednotila milióny rodín v Európe. Následne bola odovzdaná senátorom Andrzejevskim a ďalšími členmi Poľského senátu prostredníctvom poľského veľvyslanca pri OSN generálnemu tajomníkovi Ban Ki-Moonovi. Výzva je zverejnená na blogspote koalície Familiokratos. (

)
Chcela by som ešte spomenúť zbieranie podpisov pod Výzvu, ktoré prebieha toho času v Chorvátsku. Táto iniciatíva Katolíckej cirkvi a viac ako 60 organizácií občianskej spoločnosti v spolupráci so srbskou a macedónskou ortodoxnou cirkvou, s reformovanými kalvínmi, s evanjelickou a letničnou cirkou ako aj s musulmanmi už zozbierala 220.000 podpisov za niečo trochu viac ako mesiac.
Nakoniec v decembri 2008 zástupcovia hnutí pre život a rodinu mali tú česť prijať v Štrasburgu Jeho Eminenciu kardinála Ennia Antonelliho. Stalo sa to na záver ich pracovného dňa na ich projektoch pre život a rodinu, ktoré sa budú konať počas celého medzinárodného roka ľudských práv od 10. decembra 2008 do 10. decembra 2009.
Teda keď si pripomíname oslavu 60. výročia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, rovnako oslavujeme univerzálnu úlohu rodiny. Rodina poukazuje na nedeliteľnosť a univerzálnosť ľudských práv, ona je tým prvým miestom, kde sa učí rešpektu k ľudskej dôstojnosti.
Rodina je miestom, kde sa učíme, že tou pravou úlohou štátu je slúžiť svojim občanom. Štát nemôže znovu vymýšľať ľudstvo podľa princípov meniacej sa umelej ideológie. Rozpad rodiny signalizuje nástup totalitného režimu. My podporujeme rodinu, lebo je prvým miestom lásky v našej spoločnosti. Rodina je univerzálnym ukotvením vo všetkých kultúrach.
Eminencie, Excelencie, milí priatelia,
Poznanie, že základný medzinárodný právny text podporuje život, rodinu a rodičov, je skutočne dobrá správa pre nás všetkých. Táto správa si zaslúži, aby bola študovaná počas celého medzinárodného roka vzdelávania v ľudských právach. Áno, rodina je miestom, kde sa sociálne vzťahy stávajú hmatateľnými. Kde sa budúce generácie učia základným hodnotám a rozlišovaniu medzi dobrom a a zlom. – základným podstatným hodnotám pre spoločné dobro.