Generálna audiencia Benedikta XVI.: "Vo svete, ktorý je stále viac rozdelený, nech sú kresťania svedectvom jednoty!"

Vatikán (21. januára, RV) – „Vo svete, ktorý je stále viac rozdelený, nech sú kresťania svedectvom jednoty“ – to bola jedna z myšlienok Benedikta XVI. počas dnešnej generálnej audiencie v Aule Pavla VI. vo Vatikáne, venovanej aktuálne Týždňu modlitieb za jednotu kresťanov. Počas audiencie tiež Svätý Otec podľa tradície požehnal pri liturgickej spomienke na sv. Agnesu jahniatka, pričom tiež získal titul čestného občana rakúskeho pútnického mesta Mariazell, ktoré Svätý Otec navštívil počas jeho návštevy v roku 2007, ktorý mu odovzdali zástupcovia mesta. Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa – ako povedal v úvode Svätý Otec – začal v minulú nedeľu a skončí sa slávnosťou Obrátenia svätého apoštola Pavla. Benedikt XVI. zdôraznil, že úsilie o jednotu kresťanov na celom svete má byť odpoveďou na Kristove slová, ktoré adresoval Otcovi vo večeradle, v predvečer svojho utrpenia: „Aby všetci jedno boli... aby svet uveril, že si ma Ty poslal.“ Je našou zodpovednosťou, aby sme vo svete zviditeľňovali dar jednoty, v ktorej sa naša viera stáva hodnovernou. To však nemožno dosiahnuť bez Božej pomoci, za ktorú sa máme neúnavne s dôverou modliť.

Tento rok boli pre Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov zvolené slová z Knihy proroka Ezechiela „A spoj ich vzájomne v jedno drevo, aby boli jedným v tvojej ruke”. Tieto slová ako tému Týždňa modlitieb zvolila ekumenická skupina Kórey a o celosvetové rozšírenie témy sa postaral Výbor pre modlitbu, zložený zo zástupcov Pápežskej rady pre jednotu kresťanov a Ekumenickej rady cirkví v Ženeve.

“V úryvku z Knihy proroka Ezechiela, z ktorého pochádza aj táto téma, Pán prikazuje prorokovi, aby si vzal dva kusy dreva, jeden ako symbol Júdu a jeho kmeňov a druhý ako symbol Jozefa a s ním spojeného izraelského domu, a žiada Ezechiela, aby ich spojil, aby vytvorili jeden kus, „jedno drevo“, aby boli jedným v jeho ruke. Celkom jasne tu môžeme vidieť podobenstvo o jednote. Synom ľudu, ktorí sa budú vypytovať na zmysel, Ezechiel, osvietený zhora povie, že sám Pán vezme dva kusy dreva a spojí ich tak, aby sa dve kráľovstvá tvorené dvoma rozdelenými kmeňmi, stali jedným v jeho ruke. Ruka proroka, ktorá spája dve drevá, je chápaná ako ruka samotného Boha, ktorý dvíha a zjednocuje svoj národ a napokon aj celé ľudstvo. Môžeme aplikovať slová proroka Ezechiela aj na kresťanov, v zmysle povzbudenia k modlitbe, k tomu, aby sa urobilo všetko pre dosiahnutie jednoty medzi Kristovými učeníkmi, aby sa naša ruka stala nástrojom v zjednocujúcej ruke Božej. Toto povzbudenie sa stáva obzvlášť dojemným v Ježišových slovách po poslednej večeri. Pán chce, aby celý jeho ľud kráčal s trpezlivosťou a stálosťou voči cieľu plnej jednoty – a v tomto vidí Cirkev budúcnosti, Cirkev budúcich storočí. Toto úsilie vyžaduje pokorné a poslušné oddanie sa poslušnosti Božiemu vedeniu: On sám ho požehná a urobí plodným. Prorok Ezechiel nás uisťuje, že to bude práve On, náš jediný Pán, jediný Boh, kto nás privinie vo svojej ruke.”

V druhej časti biblického čítania – hovoril Svätý Otec – sa prehlbuje význam a podmienky jednoty rozličných národov do jedného kráľovstva. Pokračoval slovami z Knihy Ezechiela o tom, že ako hovorí Pán „nebudú sa viac poškvrňovať svojimi modlami, svojimi ohavnosťami a všelijakými svojimi hriechmi, vyslobodím ich zo všetkých sídiel, v ktorých sa prehrešili, očistím ich a budú mojím ľudom, ja však budem ich Bohom. (porov. Ez 37, 23).

“Videnie proroka Ezechiela je výnimočne aktuálnym pre celé ekumenické hnutie, pretože osvetľuje nevyhnutnú potrebu autentickej vnútornej obnovy vo všetkých častiach Božieho ľudu, obnovy, ktorú môže uskutočniť jedine Pán. Pre túto obnovu musíme byť otvorení aj my, pretože aj my, roztrúsení medzi národmi sveta, sme privykli mnohým veciam, ktoré sa veľmi vzďaľujú od Božieho slova. „Keďže každá obnova Cirkvi – čítame v dokumente Druhého vatikánskeho koncilu o Ekumenizme - vo svojej podstate spočíva vo zvýšenej vernosti voči jej vlastnému poslaniu, toto je bezpochyby aj dôvodom hnutia za jednotu“ (UR 6), teda vo väčšej vernosti Božiemu povolaniu. Dekrét ďalej zdôrazňuje vnútornú dimenziu obrátenia srdca. „Pravý ekumenizmus – dodáva - nejestvuje bez vnútorného obrátenia. Lebo túžba po jednote sa rodí a dozrieva v obnovenej mysli, v sebazapieraní a vďaka veľkodušným prejavom lásky“ (UR 7). Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov sa v tomto zmysle stáva pre všetkých podnetom pre úprimné obrátenie a čoraz pozornejšie počúvanie Božieho slova, pre stále hlbšiu vieru.”

Potom hovoril Svätý Otec o týždni modlitieb, ako o príležitosti na vyjadrenie vďaky Pánovi za všetko, čo doteraz urobil, aby priblížil jedných k druhým, rozdelených kresťanov a cirkvi a cirkevné spoločenstvá. Tento Duch oživil Cirkev, ktorá v roku, ktorý sa nedávno skončil prechádzala s pevným presvedčením a nádejou pri budovaní bratských a rešpektujúcich vzťahov so všetkými cirkvami a cirkevnými spoločenstvami východu i západu - dodal. Benedikt XVI. si tiež spomenul na návštevu ekumenického patriarchu Bartolomeja I., dvoch katolikosov Arménskej apoštolskej cirkvi – Karekina II. a Arama I. a spomenul si tiež na odchod moskovského patriarchu a milovaného brata v Kristovi Alexeja II. a za to všetko, za bratské gestá vyjadril Svätý Otec Pánovi veľkú vďaku.
“Drahí bratia a sestry, využime príležitosť, ktorú nám Týždeň modlitieb za jednotu kresťanov ponúka a prosme Pána, aby pokračovali a ak je to možné, aj aby sa zintenzívnili snahy o ekumenický dialóg. V kontexte roku sv. Pavla, keď si pripomíname 2000 rokov od narodenia tohto apoštola, nemôžeme sa nesústrediť na to, čo nám Pavol zanechal napísané ohľadom jednoty Cirkvi. Každú stredu venujem svoje zamyslenie jeho listom a jeho cennému učeniu. Na tomto mieste prevezmem, čo Pavol píše spoločenstvu v Efeze: „Jedno je telo a jeden Duch, ako ste aj povolaní v jednej nádeji svojho povolania. Jeden je Pán, jedna viera, jeden krst.“ (Ef 4,4-5). Snažme sa osvojiť si túžbu sv. Pavla, ktorý prežil svoj život celkom v službe Pánovi: túžbu po jednote s Pánovým tajomným telom, s Cirkvou, v ktorej Pavol (spolu s obetou života) ponúkol úžasné svedectvo vernosti a lásky ku Kristovi.”

V závere katechézy Svätý Otec pridal takúto výzvu a modlitbu:

“Túžba, ktorú máme v srdci je, aby čo najskôr prišiel deň plného spoločenstva, keď všetci učeníci nášho jediného Pána budú môcť spoločne sláviť Eucharistiu, božskú obetu za život a spásu sveta. Vzývajme na materinský príhovor Panny Márie, aby všetci kresťania dokázali pozornejšie počúvať Božie slovo a intenzívnejšie sa modliť za jednotu.”

Potom nasledovali pozdravy vo viacerých jazykoch a záverečné apoštolské požehnanie. –mk,sg-