Cirkev a svet: VI. svetové stretnutie rodín v Mexiku
„Rodina je tou
bunkou, v ktorej sa dnes tvoria základné vzťahy ľudskej bytosti, tie medzi mužom a ženou,
medzi rodičmi a deťmi, medzi rozdielnymi jedincami.“ – týmito slovami uviedol
VI. svetové stretnutie rodín v Mexiku predseda Pápežskej rady pre rodinu, kardinál
Ennio Antonelli. Tohtoročné stretnutie bolo od 13. do 18. januára v hlavnom meste
Mexika na tému „Rodina – budovateľka ľudských a kresťanských hodnôt“.
Stretnutie obsahovalo aj teologický pastoračný kongres s odborníkmi, svedectvá rodín
z rôznych častí sveta spojené s modlitbami a záverečnú koncelebrovanú bohoslužbu za
účasti kardinálov, biskupov, kňazov a tisícok veriacich. Desať katechéz vytvorených
pri tejto príležitosti sa venuje manželstvu, dôstojnosti osôb, cnostiam, svedomiu,
spolupracovníkom pri výchove, ktorými sú farnosť, škola, model Svätej rodiny a nová
evanjelizácia v rodine. Na kongres prišlo približne 15 tisíc účastníkov. Včerajšia
svätá omša celebrovaná vatikánskym štátnym sekretárom, kardinálom Taricisiom Bertonem,
ukončila stretnutie rodín na nádvorí Baziliky Panny Márie Guadalúpskej, kam prišlo
viac ako milión veriacich.
Ako sa pred stretnutím rodín vyjadril kardinál
Antonelli, rodina v Mexiku „zostáva hlavnou inštitúciou pomoci a solidarity.“ Predseda
Pápežskej rady pre rodinu ďalej upozornil, že „potrat, rozvod, eutanázia a otázky
súvisiace s bioetikou prenikajú aj do mentality Mexičanov.“ Zároveň uistil, že
„Cirkev vynakladá veľké úsilie na evanjelizáciu a podporu kresťanských rodín.“
Na otázku či aj rodiny môžu byť misionármi odpovedal: „Kto má živú vieru v Ježiša
Krista, nemôže nebyť misionárom. Rodiny zjednotené v mene Ježiša, ktoré sa spoločne
modlia a počúvajú jeho Slovo cítia potrebu podeliť sa o svoju kresťanskú skúsenosť
či už vo vnútri, ako aj navonok. Učeníci a misionári, evanjelizovaní a evanjelizátori:
to je dynamickou výzvou latinskoamerických biskupov zjednotených v Aparecíde na permanentnej
veľkej kontinentálnej misii. A toto bude aj základný cieľ nastávajúceho Svetového
stretnutia rodín. Vo farnostiach, v diecéznej pastorácii či v asociáciách a hnutiach
už de facto existujú mnohé misionárske rodiny a pôsobia nielen vo vlastnom prostredí,
ale dokonca aj vo vzdialených cudzích krajinách.“ História stretnutí
Svetové stretnutia rodín vznikli ako vyjadrenie túžby Svätého Otca byť
blízko všetkým rodinám na svete a žiť s nimi v neustálom dialógu. Počiatky siahajú
do roku 1994, keď pápež Ján Pavol II. zvolal Pápežskú radu pre rodinu, aby zorganizovala
prvé stretnutie v Ríme. Odvtedy sa svetové stretnutia konajú každý tretí rok. Na prvé
stretnutie prišli na Námestie sv. Petra desaťtisíce pútnikov z viac ako 110 krajín
sveta. Podujatie sa nieslo pod názvom „Rodina – srdce civilizácie lásky“, pričom
Svätý Otec počas homílie odovzdal rodinám Krédo manželstva, rodiny a života. V tom
istom roku napísal aj známy List rodinám, tzv. Gratissimam sane, ale aj List deťom.
Organizácia OSN tento rok vyhlásila zároveň za Medzinárodný rok rodiny. Nasledujúce
stretnutie bolo v septembri 1997 v Riu de Janeiro na tému „Rodina: dar a záväzok,
nádej ľudstva“. Spomína sa naň ako na obdobie plné entuziazmu, svedectvo vierohodne
ukazujúce veľkú silu pochádzajúcu od Boha. Pápež Ján Pavol II. ho po návrate do Ríma
označil ako autentickú epifániu rodiny.
Tretie stretnutie rodín sa uskutočnilo
opäť v Ríme v Jubilejnom roku 2000 v rámci Jubilea rodín, ktoré Ján Pavol II. vyhlásil
v októbri 2000. Stretnutie sa nieslo pod názvom „Deti, jar rodiny a spoločnosť“,
pričom mu predchádzal Medzinárodný kongres o rodine.
Filipínska Manila privítala
rodiny z celého sveta v januári 2003 na IV. svetovom stretnutí rodín pod názvom „Kresťanská
rodina - radostná zvesť pre tretie tisícročie“. Nieslo sa v znamení viacerých
symbolov, ktoré predstavovali základný kresťanský model rodiny, ktorá je milujúca,
trvalá, životodarná, pričom ide o vzťah a zmluvu medzi ženou. Ako tradičný symbol
života boli deti zelenej farby a rodina ako zdroj života, miesto pre nový život. Už
za účasti Benedikta XVI. sa konalo V. svetové stretnutie rodín v španielskej Valencii
v júli 2006, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 1,5 milióna rodín, medzi ktorými boli
aj viaceré rodiny zo Slovenska. Ústrednou témou tohto podujatia bolo „Odovzdávanie
viery v rodine“.
Slová Svätého Otca k účastníkom
VI. svetového stretnutia Svätý Otec sa veriacim na tohtoročnom stretnutí
rodín v Mexiku prihovoril v dvoch video posolstvách. Ako povedal v sobotu, rodina
nám pripomína, že domáce prostredie je školou ľudskosti a kresťanského života všetkých
jej členov a má blahodarné dôsledky pre ľudí, Cirkev aj pre spoločnosť, keďže v rodine
sa prežíva a pestuje vzájomná láska a pravda, rešpekt a spravodlivosť, spolupráca,
služba a pomoc blížnym, najmä tým najslabším. „Domáce kresťanské prostredie, ktoré
má ukazovať všetkým živú prítomnosť Spasiteľa vo svete a autentickú prirodzenosť Cirkvi
musí byť poznačené Božou prítomnosťou, kladúc do Božích rúk každodenné prežívanie
a žiadajúc o jeho pomoc pri dosiahnutí svojho poslania” – povedal Benedikt XVI.
a pokračoval: “K tomuto je veľmi dôležitá modlitba v rodine v tých najvýznamnejších
chvíľach, tak ako to sám Pán povedal: „Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení
v mojom mene, tam som ja medzi nimi." (Mt 18,20). A Učiteľ istotne prebýva s rodinou,
ktorá počúva a uvažuje o Božom slove, ktorá sa od neho učí tomu, čo je v živote najdôležitejšie
a uvádza do praxe jeho učenie. Takto sa mení a postupne zlepšuje osobný a rodinný
život, obohacuje sa dialóg, rozširuje sa viera na deti, vzrastá radosť zo vzájomnej
prítomnosti, domáci kozub sa zjednocuje a ešte viac upevňuje, tak ako dom postavený
na skale. Nech pastieri neprestávajú pomáhať rodinám milujúc Božie slovo vo Svätom
písme.”
Počas nedeľnej eucharistickej slávnosti, ktorej predsedal vatikánsky
štátny sekretár, kardinál Tarcisio Bertone, sa zasa pápež Benedikt XVI. prihovoril
najmä Mexičanom, aby ich uistil, že sú veľmi blízko srdcu Svätého Otca a dodal: „V
Mexiku sa evanjelium hlboko zakorenilo s formovaním tradície, kultúry a identity národa.
Je potrebné chrániť toto veľké bohatstvo, aby bolo aj naďalej prameňom morálnej a duchovnej
energie, čelilo tak s odvahou a kreativitou výzvam dnešných dní a aby bolo zároveň
vzácnym darom pre budúce generácie.“ V druhej časti hovoril Svätý Otec o Božom
slove a o tom, aké je krásne zjednotiť sa v rodine a nechať, aby toto slovo hovorilo
k srdciam jej členov – najmä pri modlitbe sv. ruženca. Následne sa potom Svätý Otec
dotkol témy rodiny, ako nenahraditeľnej zložky spoločnosti i národov a ako miesta
pre deti, ktoré prichádzajú na svet ako plody lásky, štedrý dar pre rodičov. „Rodina
má základné postavenie pri výchove človeka. Je to skutočná škola ľudskosti a hodnôt“
– dodal Svätý Otec pri vyzdvihnutí funkcie výchovy.
V štvrtej časti sa Benedikt
XVI. zameral na význam a potrebu „svedectva“ a verejnej činnosti všetkých pokrstených
pri obnove utvrdzovania sa o dôstojnosti a jedinečnej hodnote rodiny založenej na
manželstve medzi mužom a ženou. Svätý Otec hovoril aj o potrebe legislatívy a administratívy
v tomto smere pri zachovávaní práv rodiny, aby mohla vo svojom poslaní napredovať
a obnovovať ľudskosť aj v novom miléniu. „Chcem tiež vyjadriť moju blízkosť
a ubezpečiť o mojich modlitbách všetky rodiny, ktoré sú svedectvom dôvery najmä v ťažších
životných situáciách. Povzbudzujem početné rodiny, ktoré žijú často na hranici medzi
rozporom a nepochopením, aby ukazovali príklad dôvery v Boha a dúfam, že im nebude
chýbať tak často potrebná pomoc a podpora“ – dodal Svätý Otec v ďalšej časti svojho
príhovoru a všetky rodiny zveril na záver modlitbou pod ochranu Najsvätejšej Panne
Márii, ktorá je v Mexiku tak veľmi uctievaná ako Panna Mária Guadalupská. Svätý
Otec v závere ohlásil nasledujúce VII. svetové stretnutie rodín, ktoré bude v talianskom
Miláne v roku 2012. Ako na margo toho povedal milánsky arcibiskup kardinál Dionigi
Tettamanzi „táto správa ma naplnila veľkou radosťou. Spolu s celou diecézou ďakujem
zo srdca Svätému Otcovi a spolu s ním prosím Pána, aby „ovocie“, ktoré prinieslo šieste
svetové stretnutie rodín, ktoré sa práve skončilo v hlavnom meste Mexika, obohatilo
všetky miestne cirkvi tak, aby mohla byť rodina stále viac budovateľkou ľudských a kresťanských
hodnôt.“ –jv, sg-