Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Európa bez plynu
Vážení poslucháči!
V posledných dňoch zamestnáva európskych politikov vážny problém, s ktorým doteraz
málokto počítal. Ruská federácia prestala dodávať zemný plyn pre svojich klientov
v Európe. Slovensko sa nedobrovoľne stalo rukojemníkom sporu medzi Ukrajinou a Ruskom,
ktorý už trvá nejaký ten čas. Situácia je o to horšia, že k vypnutiu kohútikov došlo
v januári, kedy nie je núdza o extrémne nízke teploty. Naša krajina je úplne závislá
na ruskom plyne. Potvrdzuje sa, že jednostranná energetická závislosť je pre Slovensko
veľmi nebezpečná. A hoci v posledných dňoch po dohode Európskej komisie s Ukrajinou
a Ruskom prichádzajú pozitívne správy, plynová kríza zďaleka nie je zažehnaná.
Na
počiatku krízy stojí ukrajinsko – ruský spor. Ruská strana obvinila partnera spoza
hraníc z nezaplatenia dodávok za plyn a z krádeže plynu, ktorý je určený pre európskych
zákazníkov. Takto to vyzerá navonok. V skutočnosti za sporom dvoch bývalých sovietskych
republík je svetová finančná kríza a snaha Ruska upevniť si medzinárodné postavenie.
Klesajúci dopyt po palivách znížil ich ceny. Avšak Rusko práve v čase ekonomických
problémov si ďalšie znižovanie cien dovoliť nemôže. Preto zvyšuje ceny chudobnejšiemu
susedovi a usiluje sa stať vlastníkom tamojšej tranzitnej siete. Ukrajinci, ktorým
už teraz pomáha pôžičkami Medzinárodný menový fond, sa na zvyšovanie cien dívajú s nevôľou.
Je však pravdou, že so zvýšenými platbami za plyn dlho otáľali. Situácia však nie
je jednoduchá ani pre Rusko. Odstávkou plynu prichádza jeho producent, firma Gazprom
o stámilióny dolárov. Ak sú Rusi ochotní v čase krízy podstúpiť takéto veľké riziko,
tak to znamená, že očakávajú oveľa viac: zastavenie pádu cien, zvýšené platby zo strany
niektorých odberateľov a upevnenie postavenia v medzinárodnom meradle, osobitne v priestore
bývalého Sovietskeho zväzu.
Môžeme povedať, že problémy s chýbajúcim plynom
sú dôsledkom svetovej finančnej krízy, ktorá začala pred pár mesiacmi v USA. V jej
dôsledku mnohí ľudia prišli o úspory, do vážnych problémov sa dostali banky, ba celé
štáty. Otázka neznie len ako sa čo najskôr dostať k zemnému plynu, ale ako nastaviť
fungovanie spoločnosti a ekonomiky, aby bolo v budúcnosti možné podobným krízam predchádzať.
Zo zaujímavým podnetom prišiel nedávno Svätý Otec, Benedikt XVI. Pápež počas stretnutia
so zástupcami Rímskej provincie pripomenul, že ekonomická kríza je úzko spojená s krízou
kultúry a hodnôt. Ekonomika nemôže fungovať bez dôvery. Čím menej dôvery, tým väčšie
náklady na život spoločnosti. Ak si ľudia neveria a morálna úroveň je nízka, zvyšujú
sa náklady na políciu, súdy a advokátov. Podľa pápeža je možné čeliť svetovej finančnej
kríze len prostredníctvom výchovy k hodnotám, najmä u mladých ľudí. Toto je cesta
k vybudovaniu bezpečnejšej a solidárnejšej spoločnosti.
Benedikt XVI. je presvedčený,
že nový model rozvoja svetovej ekonomiky by mali charakterizovať tri heslá: spravodlivosť,
striedmosť a solidarita. Pápež chápe súčasné ekonomické problémy ako veľkú výzvu,
ktorá nesmeruje len k prehodnoteniu pravidiel fungovania ekonomiky, ale najmä k uvedomieniu
si hlbokého súvisu medzi morálnym vedomím človeka a jeho konkrétnymi skutkami. Bez
výchovy k hodnotám a neustáleho formovania svedomia len ťažko dokážeme uplatňovať
spravodlivosť a deliť sa s inými. Treba neustále opakovať, že zatiaľ čo krajiny euroatlantickej
civilizácie sa vo väčšine prípadov topia v prebytku materiálnych dobier, väčšina ľudí
na tejto planéte žije vo veľkej biede. Zavedenie eura od 1. januára na Slovensku je
zavŕšením našej európskej integrácie a ekonomického rozmachu. K chudobným krajinám
sa už zaradiť nemôžeme. Pápežova výzva ku spravodlivosti, striedmosti a solidarite
je v tomto zmysle adresovaná aj nám.
Vážení poslucháči! Kapitalizmus priniesol
Európanom v dvadsiatom storočí veľký blahobyt a spolu s ním aj prebytok materiálnych
dobier, ktoré jednotlivec nedokáže spotrebovať, môže nimi však plytvať. Preto sa v Európe
ozýva stále viac hlas intelektuálov, ktorí volajú po miernosti a askéze. Kým pred
desiatimi rokmi si podobné výzvy všimol len málokto, svetová finančná kríza, ktorej
dôsledkom v našich zemepisných šírkach sú aj vážne problémy s nedostatkom plynu, ukazuje,
že konzumizmus bez hraníc ohrozuje fungovanie spoločnosti. Pápežova výzva k budovaniu
takého rozvojového ekonomického modelu, kde by dominovali spravodlivosť, striedmosť
a solidarita, je prorockým hlasom, ktorý nesmie zostať nepovšimnutý. Vychádza totiž
z hĺbky evanjelia, ktoré svedčí o Božej prítomnosti. Toto je cesta k usporiadanejšiemu
životu na zemi. A v konečnom dôsledku aj ku vyriešeniu sporu medzi Ruskom a Ukrajinou
a obnoveným dodávkam zemného plynu pre Slovensko.