Generálna audiencia Benedikta XVI.: „S Kristom sa učíme rešpektovať Stvoriteľa“
Vatikán (14. januára, RV) – “S Kristom sa učíme rešpektovať Stvoriteľa”
– jedna z myšlienok, ktoré dnes Svätý Otec adresoval prítomným veriacim počas dnešnej
generálnej audiencie v Aule Pavla VI. vo Vatikáne, v závere ktorej pozdravil po slovensky
aj našich pútnikov.
Vráťme sa však ku katechéze, v ktorej Benedikt XVI. pokračoval
aj dnes v rozprávaní o apoštolovi Pavlovi z hľadiska jeho listov Kolosanom a Efezanom
– listov, ktoré – ako povedal – sú jedinečné v rozvíjaní témy Krista a to nielen v
Cirkvi, ale aj celého univerza. Listy nás uisťujú o tom, že Kristus je nad každou
nepriaznivou pozemskou silou. Potom sa Svätý Otec zameral na fakt, že v prvom význame
v týchto listoch je Kristus hlavou Cirkvi – teda zodpovedný vodca kresťanského spoločenstva
ako jeho líder a jeho Pán – “on je hlavou tela, Cirkvi” (porov. Kol 1,18). V druhom
význame je hlavou, ktorá oživuje všetky údy tela, ktorým je nadradená – nie je teda
len tým, ktorý nariaďuje, ale tým, ktorý je organicky spojený s nami, od neho prichádza
sila správneho konania. V oboch prípadoch – ako pokračoval Svätý Otec – je Cirkev
podriadená Kristovi. Jeho prikázania nie sú len slovami, nariadeniami, ale je to živá
sila, ktorá prichádza od neho a pomáha nám.
„Teda prvým významom
je, že Kristus je Hlavou Cirkvi: tak čo sa týka jej vedenia, ako aj – a to predovšetkým
– čo sa týka jej inšpirácie a organického oživovania v sile jeho lásky. Potom,
druhým významom je, že Kristus je nielen hlavou Cirkvi, ale aj vládcom nebeských
mocností a celého vesmíru. Čítame v liste Kolosanom, že Kristus „odzbrojil
kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a triumfoval nad nimi“ (2,15). Podobne
v liste Efezanom nachádzame napísané, že vzkriesením Boh ustanovil Krista „nad každé
kniežatstvo, mocnosť, silu a panstvo a nad každé iné meno, ktoré možno vysloviť nielen
v tomto veku, ale aj v budúcom.“ (1,21). Týmito slovami nám oba Pavlove
listy odovzdávajú mimoriadne pozitívny a plodný odkaz: Kristus sa nemusí obávať nijakého
konkurenta, pretože prevyšuje každú a akúkoľvek formu moci, ktorá by mohla pokoriť
človeka. Iba on „nás miluje a vydal seba samého Bohu za nás“ (Ef 5,2). A tak, keď
sme zjednotení s Kristom, nemusíme sa báť nijakého nepriateľa a nijakého protivenstva;
to však zároveň znamená, že sa ho musíme čo najlepšie pridŕžať, a to
čím skôr, bez zaváhania. Pre pohanský svet, ktorý veril v množstvo duchov,
často nebezpečných, proti ktorým sa človek musel brániť, bolo vyslobodzujúcim
oznámenie, že Kristus je jediným víťazom a že kto je s Kristom, nemusí
sa báť nikoho. To isté platí pre dnešné pohanstvo, lebo aj súčasní nasledovníci
podobných ideológií vidia svet plný nebezpečných mocností. Tým treba ohlásiť, že Kristus
je víťaz, a že kto je s Kristom, kto s ním zostáva zjednotený, nemusí
sa báť ničoho a nikoho. Zdá sa mi, že toto je dôležité aj pre nás: musíme sa naučiť
čeliť všetkým strachom, pretože On – Kristus – je nad každou mocnosťou,
jediný skutočný Pán sveta.“
Celý vesmír je podriadený jemu – pokračoval
pápež a dodal, že to bol Boží plán „zrekapitulovať“ všetky veci v Ježišovi „prostredníctvom
toho, ktorým boli všetky veci stvorené“ tak, aby sme „krvou jeho kríža“ mohli byť
zmierení s Otcom.” Nie je teda na jednej strane veľký materiálny svet a na druhej
malá realita našich pozemských dejín, teda svet ľudí, ale všetko – ako dodal pápež
– je jedno v Kristovi. On je hlavou vesmíru, vesmír bol ním stvorený. Potom pokračoval:
„Typickým pre tieto dva listy je ešte jeden osobitný pojem – a to pojem
„tajomstva“. Hovorí sa tu raz o „tajomstve vôle“ Boha (Ef 1,9) a viackrát o „tajomstve
Kristovom“ (Ef 3,4; Kol 4,3) alebo priamo o Božom tajomstve, ktorým je Kristus, „v ktorom
sú skryté všetky poklady múdrosti a poznania“ (Kol 2,3). Naznačuje to
nevyspytateľný Boží plán, dohľad nad osudom človeka, nad
osudmi národov i celého sveta. Týmto jazykom nám oba Pavlove listy hovoria, že len
v Kristovi sa nachádza plnosť tajomstva. Totiž ak sme s Kristom,
keď aj nedokážeme intelektuálne všetko pochopiť, vieme, že sme v centre
„tajomstva“ a na ceste pravdy. Je to on, vo svojej plnosti, a nielen v jednom aspekte
svojej osoby alebo jednom momente svojej existencie, kto v sebe ukrýva plnosť nevyspytateľného
Božieho plánu spásy. V ňom sa realizuje to, čo nazývame „Božia mnohotvárna
múdrosť“ (Ef 3,10), pretože v ňom „telesne prebýva celá plnosť Božstva“ (Kol 2,9).
A tak už nie je možné uvažovať nad Božou vôľou a adorovať jeho najvyššie rozhodnutia
– bez konfrontovania sa osobne s Kristom – v osobe, v ktorej sa „tajomstvo“
vteľuje a môže byť priam hmatateľne vnímané. Dospievame tak ku kontemplácii
„Kristovho nevyspytateľného bohatstva“ (Ef 3,8), ktoré je za hranicou akéhokoľvek
ľudského chápania. Niežeby Boh nebol zanechal stopy svojich krokov, veď
Kristus sám je stopou Boha, jeho najväčšou stopou; avšak práve tu si uvedomujeme „aká
je to šírka, dĺžka, výška a hĺbka“ tajomstva, ktoré presahuje „každé poznanie“ (Ef
3,18-19). Rozumové kategórie nedostačujú... a tak uvedomujúc si, že mnohé veci
stoja za hranicami našich rozumových schopností, musíme sa zveriť pokornej
a radostnej kontemplácii – a to nielen mysle, ale aj srdca. Napokon aj Cirkevní
otcovia nám vravia, že láska chápe viac, než samotný rozum.“
Tieto listy
sú tiež známe svojim obrazom o manželstve, ktorý využívajú na opísanie toho, ako Kristus
získal svoju nevestu – Cirkev – tým, že za ňu vydal svoj život (porov. Ef 5:25). Aký
väčší znak lásky môže byť ako tento? Kristus si želá, aby sme rástli ešte viac každým
dňom bezúhonne a morálne „bez vrások a škvŕn“ (porov. Ef 5:27). Svätý Otec poukázal
na porovnanie apoštola Pavla kresťanského spoločenstva k snúbenici keď napísal: “Veď
horlím za vás Božou horlivosťou. Zasnúbil som vás jednému mužovi; aby som vás odovzdal
Kristovi ako čistú pannu” (porov. 2 Kor 11,2). V závere zhrnul dnešnú katechézu Svätý
Otec takto:
„Ešte by bolo možné veľahovoriť,
avšak zdá sa mi, že s tým, čo už bolo povedané, je možné pochopiť, že tieto
dva Pavlove listy sú veľkou katechézou, z ktorej sa dá
naučiť nielen ako byť dobrými kresťanmi, ale aj ako sa stať skutočnými ľuďmi. Ak začneme
chápať, že vesmír je Kristovou stopou, naučíme sa správnemu vzťahu k vesmíru, ku všetkým
problémom týkajúcim sa zachovania sveta. Naučíme sa vidieť ho s rozumom, avšak s rozumom
pohýňaným láskou, pokorou a rešpektom, ktoré umožňujú konať správne.
A ak myslíme na to, že Cirkev je Kristovým telom, že Kristus vydal seba samého
za ňu, naučíme sa ako žiť s Kristom vo vzájomnej láske, v láske, ktorá nás zjednocuje
s Bohom a ktorá nám umožňuje vidieť v druhom obraz Krista, samotného Krista. Modlime
sa k Pánovi, aby nám pomohol dobre uvažovať nad Svätým Písmom, Božím
slovom, a naučiť sa tak skutočne dobre žiť.“
Potom nasledovali
– ako sme už spomenuli - pozdravy vo viacerých jazykoch, medzi nimi aj slovenský pozdrav
pútnikom z farnosti svätého Demetera z Ražňan z okresu Sabinov.
„Zo srdca
pozdravujem slovenských pútnikov, osobitne z farnosti svätého Demetra z Ražňan.
Bratia a sestry, počas Týždňa modlitieb za jednotu kresťanov, ktorý začne budúcu nedeľu,
vás pozývam k intenzívnym modlitbám k Pánovi, aby sa naplnili Kristove slová „Aby
všetci boli jedno“. S láskou vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Svätý
Otec tiež počas audiencie prítomných vyzval, aby sa zjednotili spolu s ním v modlitbe
za hojnosť Božích milostí na VI. svetovom stretnutí rodín v Mexiku, aby táto dôležitá
cirkevná udalosť bola vyjadrením krásy a hodnoty rodiny, tejto základnej bunky spoločnosti
a Cirkvi. V závere udelil všetkým prítomným apoštolské požehnanie. –sg,mk-