Krajina zašlej slávy
faraónov a pyramíd, zahalená tajomstvom, záhadami a mystikou, horúceho piesku a životodarného
Nílu. Táto turisticky atraktívna prímorská krajina, do ktorej dnes nazrieme - je zo
severu ohraničená Stredozemným morom, zo západu Líbyou, z juhu Sudánom, z východu
Červeným morom a s kontrolou nad dôležitým Sinajským prieplavom– reč bude teda o Egypte.
Túto krajinu si pripomíname aj v súvislosti so stretnutím Svätého Otca s novou veľvyslankyňou
Egypta pri Svätej stolici.
Krajina má takmer 80 miliónov obyvateľov, pričom
skoro všetci sú miešanci rás starovekých civilizácií. V menšinovom zastúpení sú tu
Beduíni, Núbijci, Berberi a Sudánci. Hlavným mestom je Káhira. Úradným jazykom je
arabčina, často používanými sú angličtina a francúzština. Egypt ako štát oficiálne
vznikol 28. februára 1922. Súčasným prezidentom krajiny je Muhammad Husní Mubarák.
Krajina profituje najmä z exportu palív a z turistického ruchu. Problémom
však zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie
a islamský radikalizmus.
Cirkev a kresťania v Egypte 90
% obyvateľov Egypta sú sunnitskí moslimovia, zvyšných desať percent – čo je nezanedbateľných
osem miliónov - tvoria väčšinou kresťania Koptskej ortodoxnej cirkvi. Menšia časť
z nich sú veriaci kresťania z Koptskej patriarchálnej cirkvi.
V Egypte hlásal
kresťanstvo sv. Marek už okolo roku 43 po Kristovi. Keďže ho tamojší ľudia prijímali
s nadšením, šírilo sa veľmi rýchlo. Označenie Kopt však spočiatku neznamenalo stúpenca
kresťanstva. V jeho pôvodnom význame to bol jednoducho potomok starovekého Egypťana.
Až po vpáde Arabov v 7. storočí sa tak začali označovať tí Egypťania, ktorí po prenasledovaní
Arabmi, zotrvali verní kresťanstvu. Obe koptské cirkvi od počiatku za svojho otca
vo viere uznávali svätého Cyrila Alexandrijského, ktorý keďže žil ešte pred Chalcedónskym
koncilom, bol patriarchom nerozdelenej cirkvi. Rozdelenie koptských veriacich sa začalo
po koncile v roku 451, keď sa z kresťanského spoločenstva odčlenili tzv. monofyzitské
cirkvi, ktoré odmietli prijať v Kristovej osobe druhú - ľudskú prirodzenosť, mimo
tej božskej. Koptská ortodoxná cirkev je teda cirkvou, ktorá nie je v spoločenstve
ani s Rímom, ani s pravoslávnym svetom. V Egypte má 13 diecéz, je zastúpená aj vo
farnostiach v Sudáne, Etiópii, Austrálii, Rakúsku, Francúzku a iných krajinách sveta,
v ktorých má ďalších 1,5 milióna veriacich. Na čele stojí alexandrijský patriarcha
Šenuda III. V súčasnosti sa však veriaci stretávajú s útokmi moslimov na svojich členov,
ktorých v Egypte za posledných 30 rokov zahynulo viac ako štyri tisíc. Koptská
ortodoxná cirkev používa alexandrijský obrad. Mníšsky spôsob života ovplyvnil koptskú
liturgiu, ktorá je veľmi zdĺhavá, pomalá a orientovaná na spoločné slávenie. Ortodoxní
kopti majú vlastnú verziu kríža, ktorý možno spoznať podľa nápisu Ježiš Kristus, Boží
Syn. Ďalšou odlišnosťou je možnosť rozvodu v prípade nevery a anulovanie manželstva
v prípade bigamie. O oprávnenosti týchto žiadostí rozhoduje biskupská rada. A na rozdiel
od cirkví, ktoré odmietli Chalcedonský koncil, kladie Koptská ortodoxná cirkev veľký
dôraz na modlitbu, ktorá má podľa nej moc uzdravovať. Okrem toho sa modlia každý deň
za zmierenie kresťanov a za svetový mier.
Veriaci majú najprísnejší pôst zo
všetkých kresťanských komunít – počas roka sa postia dokopy dvestodesať dní, keď sa
musia vyhýbať živočíšnym produktom. Ešte prísnejšie pravidlo zakazuje počas pôstu
jesť cez deň – je sa len pred svitaním a po západe slnka. Zaujímavý je aj koptský
kalendár, ktorý sa delí na trinásť mesiacov – prvých dvanásť mesiacov má tridsať dní
a posledný mesiac päť alebo šesť dní (podľa toho, či je prestupný rok), pričom datovanie
sa začína 29. májom roku 284 po Kristovi – má to byť spomienka na kresťanov, ktorí
boli umučení počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. To, že ide o koptský dátum,
možno spoznať podľa písmen A. M. (anno Mundi – rok mučeníkov), ktoré sa píšu spolu
s rokom.
Menšia skupina obyvateľstva, ktorá s koncilovým rozhodnutím súhlasila,
vytvorila po čase Alexandrijský patriarchát. Už v 12. storočí sa časť veriacich Koptskej
ortodoxnej cirkvi pokúsila o jednotu s Rímom. Keď konvertoval patriarcha Atanáš v roku
1739 na Katolícku vieru, jeho príklad nasledovalo približne dvetisíc ľudí. Pápež Benedikt
XIV. ho poveril, aby sa staral o komunitu katolíkov, čo nakoniec viedlo v roku 1741
k zrodu Koptskej patriarchálnej cirkvi, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi. Zaujímavosťou
je, že veriaci si zachovali alexandrijský obrad. Momentálne má približne 250 tisíc
členov hlavne v Egypte, ale aj v Etiópii, Eritrei, Francúzsku, Kanade, USA a Austrálii.
Hlava Koptskej katolíckej cirkvi Antonios Naguib sídli v Alexandrii.
Problémy
koptských kresťanov v moslimskom prostredí Koncom novembra
demonštrovalo niekoľko tisíc moslimov proti kresťanom Koptskej ortodoxnej cirkvi v
Káhire, ktorí si oproti svojmu kostolu zrekonštruovali budovu na spoločné modlitby.
Budova kedysi slúžila ako továreň, no kresťanom sa ju po päťročnom procese
podarilo upraviť na miesto pre spoločné modlitby. Práve v deň jej slávnostného
otvorenia zástup niekoľkých tisíc moslimov zatarasil východy z kostola a veriaci v ňom
zostali uväznení. Dav následne zablokoval cesty z oboch strán a začal devastovať priestory
budovy. Ako uviedol riaditeľ Katolíckeho inštitútu náboženských štúdií v Káhire
páter Milad Zakhary, „problém je v tom, že vláda nepovoľuje kresťanom výstavbu
kostola. Často sa preto stáva, že veriaci sa na nedeľné bohoslužby schádzajú po domoch
alebo v súkromných priestoroch. Ak ich tam potom nejakí moslimovia nájdu, neupovedomia
o tom políciu, ale podniknú útok.“
Svätý Otec prijal poverovacie
listiny novej veľvyslankyne Egypta pri Svätej stolici
Pápež Benedikt
XVI. prijal začiatkom novembra tohto roku na osobnej audiencii novú veľvyslankyňu
Egypta pri Svätej stolici, ktorou je Aly Hamada Mekhemarová, aby mu odovzdala svoje
poverovacie listiny.
Svätý Otec pri tejto príležitosti okrem iného povedal,
že náboženstvá nemajú byť zneužívané k násilnostiam, ale majú byť nástrojmi pokoja
a to najmä v tých oblastiach sveta, kde kvôli kultúrnym a náboženským rozdielom, nemôže
byť pokoj, ak tam nie je prostredie vzájomného rešpektu. Potom sa Svätý Otec zameral
na situáciu násilia, v ktorej sa zmieta Stredný Východ, Afrika a Ázia a vyzval medzinárodné
spoločenstvo k zabezpečovaniu pokoja. Ďalej pokračoval: „Egypt sa už od úsvitu
sveta naučil chápať, čo znamená byť križovatkou rôznych etník a náboženských vierovyznaní.
Toto duchovné a kultúrne bohatstvo, ktoré bolo severoafrickému štátu príkladom „múdrosti
a vyrovnanosti“, musí byť aj teraz hnacou silou pri budovaní pokoja vo svetovom meradle,
ktorý by bol prínosom pre rozličné náboženstvá.“
Egypt –
ako spomenul Svätý Otec – už bol priekopníkom pri hľadaní mostov medzi národmi a náboženstvami.
Také vzťahy sú bezpochyby založené na hlbokom obojstrannom rešpekte identít, ale rovnako
tiež na skutočnom prianí podporovať jednotu a pokoj, ako vo vnútri národa, tak v medzinárodnom
prostredí a tiež na rozvoji dialógu a spolupráce medzi členmi rozličných kultúr a náboženstiev.
–jv-