Cirkev a svet: Egypt

Krajina zašlej slávy faraónov a pyramíd, zahalená tajomstvom, záhadami a mystikou, horúceho piesku a životodarného Nílu. Táto turisticky atraktívna prímorská krajina, do ktorej dnes nazrieme - je zo severu ohraničená Stredozemným morom, zo západu Líbyou, z juhu Sudánom, z východu Červeným morom a s kontrolou nad dôležitým Sinajským prieplavom– reč bude teda o Egypte. Túto krajinu si pripomíname aj v súvislosti so stretnutím Svätého Otca s novou veľvyslankyňou Egypta pri Svätej stolici.

Krajina má takmer 80 miliónov obyvateľov, pričom skoro všetci sú miešanci rás starovekých civilizácií. V menšinovom zastúpení sú tu Beduíni, Núbijci, Berberi a Sudánci. Hlavným mestom je Káhira. Úradným jazykom je arabčina, často používanými sú angličtina a francúzština. Egypt ako štát oficiálne vznikol 28. februára 1922. Súčasným prezidentom krajiny je Muhammad Husní Mubarák.

Krajina profituje najmä z exportu palív a z turistického ruchu. Problémom však zostáva hospodárska zaostalosť, autoritatívny režim s nedostatkom demokracie a islamský radikalizmus.

Cirkev a kresťania v Egypte
 
90 % obyvateľov Egypta sú sunnitskí moslimovia, zvyšných desať percent – čo je nezanedbateľných osem miliónov - tvoria väčšinou kresťania Koptskej ortodoxnej cirkvi. Menšia časť z nich sú veriaci kresťania z Koptskej patriarchálnej cirkvi.

V Egypte hlásal kresťanstvo sv. Marek už okolo roku 43 po Kristovi. Keďže ho tamojší ľudia prijímali s nadšením, šírilo sa veľmi rýchlo. Označenie Kopt však spočiatku neznamenalo stúpenca kresťanstva. V  jeho pôvodnom význame to bol jednoducho potomok starovekého Egypťana. Až po vpáde Arabov v 7. storočí sa tak začali označovať tí Egypťania, ktorí po prenasledovaní Arabmi, zotrvali verní kresťanstvu. Obe koptské cirkvi od počiatku za svojho otca vo viere uznávali svätého Cyrila Alexandrijského, ktorý keďže žil ešte pred Chalcedónskym koncilom, bol patriarchom nerozdelenej cirkvi. Rozdelenie koptských veriacich sa začalo po koncile v roku 451, keď sa z kresťanského spoločenstva odčlenili tzv. monofyzitské cirkvi, ktoré odmietli prijať v Kristovej osobe druhú - ľudskú prirodzenosť, mimo tej božskej.
Koptská ortodoxná cirkev je teda cirkvou, ktorá nie je v spoločenstve ani s Rímom, ani s pravoslávnym svetom. V Egypte má 13 diecéz, je zastúpená aj vo farnostiach v Sudáne, Etiópii, Austrálii, Rakúsku, Francúzku a iných krajinách sveta, v ktorých má ďalších 1,5 milióna veriacich. Na čele stojí alexandrijský patriarcha Šenuda III. V súčasnosti sa však veriaci stretávajú s útokmi moslimov na svojich členov, ktorých v Egypte za posledných 30 rokov zahynulo viac ako štyri tisíc.
Koptská ortodoxná cirkev používa alexandrijský obrad. Mníšsky spôsob života ovplyvnil koptskú liturgiu, ktorá je veľmi zdĺhavá, pomalá a orientovaná na spoločné slávenie. Ortodoxní kopti majú vlastnú verziu kríža, ktorý možno spoznať podľa nápisu Ježiš Kristus, Boží Syn. Ďalšou odlišnosťou je možnosť rozvodu v prípade nevery a anulovanie manželstva v prípade bigamie. O oprávnenosti týchto žiadostí rozhoduje biskupská rada. A na rozdiel od cirkví, ktoré odmietli Chalcedonský koncil, kladie Koptská ortodoxná cirkev veľký dôraz na modlitbu, ktorá má podľa nej moc uzdravovať. Okrem toho sa modlia každý deň za zmierenie kresťanov a za svetový mier.

Veriaci majú najprísnejší pôst zo všetkých kresťanských komunít – počas roka sa postia dokopy dvestodesať dní, keď sa musia vyhýbať živočíšnym produktom. Ešte prísnejšie pravidlo zakazuje počas pôstu jesť cez deň – je sa len pred svitaním a po západe slnka. Zaujímavý je aj koptský kalendár, ktorý sa delí na trinásť mesiacov – prvých dvanásť mesiacov má tridsať dní a posledný mesiac päť alebo šesť dní (podľa toho, či je prestupný rok), pričom datovanie sa začína 29. májom roku 284 po Kristovi – má to byť spomienka na kresťanov, ktorí boli umučení počas vlády rímskeho cisára Diokleciána. To, že ide o koptský dátum, možno spoznať podľa písmen A. M. (anno Mundi – rok mučeníkov), ktoré sa píšu spolu s rokom.

Menšia skupina obyvateľstva, ktorá s koncilovým rozhodnutím súhlasila, vytvorila po čase Alexandrijský patriarchát. Už v 12. storočí sa časť veriacich Koptskej ortodoxnej cirkvi pokúsila o jednotu s Rímom. Keď konvertoval patriarcha Atanáš v roku 1739 na Katolícku vieru, jeho príklad nasledovalo približne dvetisíc ľudí. Pápež Benedikt XIV. ho poveril, aby sa staral o komunitu katolíkov, čo nakoniec viedlo v roku 1741 k zrodu Koptskej patriarchálnej cirkvi, ktorá je súčasťou katolíckej cirkvi. Zaujímavosťou je, že veriaci si zachovali alexandrijský obrad. Momentálne má približne 250 tisíc členov hlavne v Egypte, ale aj v Etiópii, Eritrei, Francúzsku, Kanade, USA a Austrálii. Hlava Koptskej katolíckej cirkvi Antonios Naguib sídli v Alexandrii.

Problémy koptských kresťanov v moslimskom prostredí
 
Koncom novembra demonštrovalo niekoľko tisíc moslimov proti kresťanom Koptskej ortodoxnej cirkvi v Káhire, ktorí si oproti svojmu kostolu zrekonštruovali budovu na spoločné modlitby.

Budova kedysi slúžila ako továreň, no kresťanom sa ju po päťročnom procese podarilo upraviť na miesto pre spoločné modlitby.
Práve v deň jej slávnostného otvorenia zástup niekoľkých tisíc moslimov zatarasil východy z kostola a veriaci v ňom zostali uväznení. Dav následne zablokoval cesty z oboch strán a začal devastovať priestory budovy.
Ako uviedol riaditeľ Katolíckeho inštitútu náboženských štúdií v Káhire páter Milad Zakhary, „problém je v tom, že vláda nepovoľuje kresťanom výstavbu kostola. Často sa preto stáva, že veriaci sa na nedeľné bohoslužby schádzajú po domoch alebo v súkromných priestoroch. Ak ich tam potom nejakí moslimovia nájdu, neupovedomia o tom políciu, ale podniknú útok.“

Svätý Otec prijal poverovacie listiny novej veľvyslankyne Egypta pri Svätej stolici

Pápež Benedikt XVI. prijal začiatkom novembra tohto roku na osobnej audiencii novú veľvyslankyňu Egypta pri Svätej stolici, ktorou je Aly Hamada Mekhemarová, aby mu odovzdala svoje poverovacie listiny.

Svätý Otec pri tejto príležitosti okrem iného povedal, že náboženstvá nemajú byť zneužívané k násilnostiam, ale majú byť nástrojmi pokoja a to najmä v tých oblastiach sveta, kde kvôli kultúrnym a náboženským rozdielom, nemôže byť pokoj, ak tam nie je prostredie vzájomného rešpektu. Potom sa Svätý Otec zameral na situáciu násilia, v ktorej sa zmieta Stredný Východ, Afrika a Ázia a vyzval medzinárodné spoločenstvo k zabezpečovaniu pokoja. Ďalej pokračoval: „Egypt sa už od úsvitu sveta naučil chápať, čo znamená byť križovatkou rôznych etník a náboženských vierovyznaní. Toto duchovné a kultúrne bohatstvo, ktoré bolo severoafrickému štátu príkladom „múdrosti a vyrovnanosti“, musí byť aj teraz hnacou silou pri budovaní pokoja vo svetovom meradle, ktorý by bol prínosom pre rozličné náboženstvá.“

Egypt – ako spomenul Svätý Otec – už bol priekopníkom pri hľadaní mostov medzi národmi a náboženstvami. Také vzťahy sú bezpochyby založené na hlbokom obojstrannom rešpekte identít, ale rovnako tiež na skutočnom prianí podporovať jednotu a pokoj, ako vo vnútri národa, tak v medzinárodnom prostredí a tiež na rozvoji dialógu a spolupráce medzi členmi rozličných kultúr a náboženstiev. –jv-