Príhovor Benedikta XVI. počas Te Deum na záver roka 2008: "Tento rok končíme s vedomím narastajúcej sociálnej a ekonomickej krízy, dotýkajúcej sa celého sveta"

Vatikán (31. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. dnes večer v Bazilike sv. Petra predsedal prvým vešperám zo slávnosti Bohorodičky Panny Márie. Vo svojej homílii sa Svätý Otec obrátil na veriacich týmito slovami: “V tento večer by sme radi vložili do rúk našej nebeskej Bohorodičky oslavný hymnus vďačnosti voči Pánovi za všetky jeho dobrodenia, ktorými nás bohato obdaroval počas uplynulých dvanástich mesiacov. Prvý pocit, ktorý sa spontánne rodí v našich srdciach v dnešný večer, je predovšetkým pocit chvály a vďačnosti voči Tomu, ktorý nám dáva čas, ako príležitosť ku konaniu dobra. Prosme spoločne o odpustenie, ak sme ho možno nie vždy využili najlepšie. V tento večer však Panna Mária nám pripomína, aký úžasný dar sme dostali v Ježišovi, v jeho narodení, aký vzácny poklad predstavuje pre nás jeho Vtelenie. Vo svojom narodení nám prichádza ponúknuť svoje Slovo ako svetlo, ktoré svieti na našich cestách. On je našou nádejou, ktorá dáva zmysel nášmu každodennému životu, keďže vieme, že „iba v tajomstve vteleného Slova nachádza tajomstvo človeka svoj opravdivý zmysel“ (Gaudium et spes, 22).

 

V týchto našich časoch, ktoré sú poznačené neistotou a ustarostenosťou o budúcnosť je potrebné zakusovať živú prítomnosť Krista. Pričom Mária je hviezdou nádeje, ktorá nás k Nemu vedie. Je to ona vo svojej materinskej láske, ktorá môže priviesť k Ježišovi predovšetkým mladých, ktorí nosia vo svojich srdciach naliehavo sa vynárajúcu otázku o zmysle ich existencie. Viem, že rozličné skupiny rodičov sa stretávajú, aby si prehĺbili vlastné povolanie, pričom hľadajú aj nové cesty, ako by mohli pomôcť vlastným deťom pri riešení ich veľkých existenciálnych otázok. Srdečne ich pozývam s celou kresťanskou komunitou, aby poskytli novým generáciám svedectvo radosti, ktorá vyviera zo stretnutia s Ježišom, ktorý keď sa narodil v Betleheme neprišiel preto, aby nám niečo vzal, ale naopak, prišiel aby nám daroval všetko.

 

Počas polnočnej sv. omši som venoval osobitnú pozornosť deťom. Dnešný večer by som chcel obrátiť svoju pozornosť k mladým ľuďom. Drahá mládež, vy ste zodpovední za budúcnosť tohto mesta. Nemajte strach z apoštolského poslania, ktoré vám zveruje Pán. Nebojte sa prijať štýl života, ktorý odmieta súčasnú hedonistickú mentalitu. Duch Svätý vám dá potrebnú silu, aby ste svedčili o radosti, ktorá vyviera z viery a zo skutočnosti, že ste kresťanmi. Stále rastúce evanjelizačné potreby vyžadujú mnohých robotníkov v Pánovej vinici. Majte odvahu pohotovo odpovedať na Jeho volanie. Spoločnosť potrebuje občanov, ktorí sa nezaujímajú iba o vlastné záujmy, ako som o tom hovoril v deň Pánovho narodenia, „svet dospeje k svojmu zániku, ak každý bude myslieť len sám na seba“.  

Drahí bratia a sestry, tento rok končíme s vedomím narastajúcej sociálnej a ekonomickej krízy, ktorá sa dotýka už celého sveta. Je to kríza, ktorá vyžaduje od všetkých viac striedmosti a solidárnosti, aby sa mohlo pomôcť predovšetkým ľuďom a rodinám, ktoré sa nachádzajú vo vážnejších ťažkostiach. Kresťanská komunita už podniká svoje iniciatívy a aj diecézna Charita a iné dobročinné organizácie robia všetko, čo môžu, avšak potrebná je spolupráca všetkých, pretože nikto si nemôže myslieť, že môže dosiahnuť šťastie iba sám.

 

Aj keď sa na horizonte črtajú rozličné chmáry z našej budúcnosti, nemusíme mať strach. Našou najväčšou nádejou ako veriacich je večný život v spoločenstve s Kristom a celej Božej rodiny. Táto veľká nádej nám poskytuje silu, aby sme čelili a prekonali ťažkosti života v tomto svete. Materinská prítomnosť Panny Márie nás v dnešný večer ubezpečuje, že Boh nás nikdy neopustí, ak sa mu my plne zveríme a budeme žiť podľa jeho učenia. Panne Márii, so synovskou láskou a dôverou, zverme naše očakávania a nádeje, ako aj naše strachy a ťažkosti, ktoré nosíme v srdci. Práve v túto chvíľu, keď sa lúčime z rokom 2008 a vstupujeme do roka 2009. Ona, Panna a Matka, nám ponúka svoje Dieťa, ktoré spočíva v jasliach ako naša istá nádej. Plní dôvery, môžeme teda nakoniec spievať Te Deum: „In te, Domine, speravi: non confundar in eaternum – Ty, Pane si naša nádej, nebudeme zahanbení naveky!“ Áno Pane, v Teba dúfame, dnes a navždy, Ty si na naša nádej. Amen!“ – ls –