Príhovor Benedikta XVI. pred modlitbou Anjel Pána na sviatok sv. Štefana

Vatikán (26. decembra, RV) – Dnes napoludnie sa Svätý Otec pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril slovami:

„Drahí bratia a sestry,

dnešný sviatok svätého Štefana, prvého mučeníka Cirkvi je vsadený do duchovného priestoru sviatku Narodenia Krista. Štefan, mladý muž „plný viery a Ducha Svätého“, ako ho opisujú Skutky apoštolov (6,5) bol spolu s ďalšími šiestimi vysvätený za diakona prvej kresťanskej komunity v Jeruzaleme. Vďaka jeho odvážnemu a horlivému kázaniu bol chytený a ukameňovaný. V rozprave o jeho umučení sa spomína, že „svedkovia si odložili šaty k nohám mladého muža, ktorý sa volal Šavol“ (Sk 7,58), čo dostáva osobitný význam počas práve prebiehajúceho Roka sv. Pavla. Tu sa objavuje svätý Pavol po prvý krát, pod svojim hebrejským menom Šavol, ako horlivý prenasledovateľ Cirkvi (por. Fil 3,6), čo vtedy on sám ešte považoval za povinnosť a čo bolo dôvodom jeho vlastnej hrdosti. S odstupom času možno povedať, že práve svedectvo Štefana bolo rozhodujúce pre jeho obrátenie. Pozrime sa, akým spôsobom.

 

Krátky čas po umučení Štefana, Šavol ešte vždy vedený horlivým bojom proti kresťanom sa vydal na cestu do Damsku, aby aj tam prenasledoval kresťanov. Keď sa približoval k mestu zasiahol ho blesk a zažil stretnutie so zmŕtvychvstalým Kristom, ktorý sa mu prihovoril a zmenil jeho život (porov. SK 9,1 – 9). Keď Šavol padol na zem, počul, ako ho tajomný hlas zavolal po mene, načo sa spýtal: „Kto si, Pane?“ pričom dostal odpoveď: „Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ“ (Sk 9,5). Šavol prenasledoval Cirkev a spolupracoval pri ukameňovaní Štefana, videl ho ako zomieral pod údermi kameňov a hlavne bol svedkom toho, akým spôsobom Štefan zomrel. Tak isto ako Kristus, teda modliac sa za odpustenie pre svojich katov (porov. Sk 7,59 – 60). Na ceste do Damasku Šavol pochopil, že prenasledujúc Cirkev, prenasleduje Krista, ktorý zomrel a vstal zmŕtvych. Krista, ktorý žije v svojej Cirkvi, ako aj v Štefanovi, ktorého videl zomierať a ktorý teraz už určite žije so zmŕtvychvstalým Pánom. Mohli by sme takmer povedať, že v hlase Krista spoznal Štefanov hlas a aj pre jeho orodovanie, sa božia milosť dotkla jeho srdca. Tak sa stalo, že život Pavla sa radikálne zmenil. Od tejto chvíle sa Ježiš stal jeho spravodlivosťou, svätosťou, jeho spásou (porov. 1 Kor 1,30)  jeho všetkým. Jedného dňa aj on bude nasledovať Ježiša po stopách Štefana, keď vyleje vlastnú krv na svedectvo Evanjeliu, práve tu v Ríme.

 

Drahí bratia a sestry, vo svätom Štefanovi vidíme prvé ovocie spásy, ktoré narodenie Krista prinieslo ľudstvu. Víťazstvo života nad smrťou, lásky nad nenávisťou, svetla pravdy nad tmou lži. Ďakujme Bohu, že toto víťazstvo dáva silu aj dnes mnohým kresťanom neodpovedať zlom na zlo, ale odpovedať silou pravdy a lásky. Kiež Panna Mária, Kráľovná mučeníkov, vyprosí všetkým veriacim odvahu k nasledovaniu tejto cesty.“ – ls –