Tradícia vianočných betlehemov

Vatikán (25. decembra, RV) - Stavanie jasličiek či betlehemov, ktorými si veriaci každé Vianoce sprítomňujú scénu narodenia Ježiša Krista, známu z evanjelií, má v Cirkvi dlhú a živú tradíciu. V nasledujúcom príspevku vám, milí poslucháči, ponúkame niekoľko zaujímavostí z histórie vzniku jasličiek a zároveň vám priblížime dva známe betlehemy v Ríme.

Evanjelisti svätý Lukáš a svätý Matúš ako prví opisujú narodenie Ježiša Krista v maštali, či na mieste, ktoré slúžilo ako prístrešok pre domáce zvieratá. Na označenie tohto miesta sa v latinčine začalo používať slovo praesepium, ktoré možno preložiť ako: uzavretá ohrada, jasle, či žľab. Z neho je odvodené aj talianske presepio, ktoré slúži na pomenovanie jasličiek. V cirkevnom prostedí sa pojem praesepium objavil poprvýkrát v súvislosti s pôvodným názvom slávnej mariánskej Baziliky Santa Maria Maggiore v Ríme. Tá sa totiž až do 7. storočia nazývala 'Sancta Maria ad praesepe", teda Bazilika Svätej Panny Márie od jasličiek, keďže práve do tohto chrámu boli podľa tradície prenesené relikvie svätej kolísky.

Podoba jasličiek či betlehemov prešla v priebehu storočí rôznymi obdobiami vývoja. Dostupné pramene uvádzajú, že prvé výtvarné zobrazenia scény Ježišovho narodenia v betlehemskej maštali sa objavili v kresťanských chrámoch, spočiatku ako maľby, neskôr aj vo forme vyrezávaných sošiek, ktoré sa umiestňovali na oltároch a v kaplnkách, osobitne určených na tento účel a slávnostne vyzdobených počas vianočných sviatkov. Neskôr sa jasličky dostali i do prostredia svetskej aristokracie. Pre betlehemy, ktoré si dávali vyrábať šľachtické rodiny, bola typická okázalosť a prepych, ale zároveň i vysoká umelecká hodnota. Tá postupne čoraz viac ustupovala jednoduchšiemu, ľudovému charakteru betlehemov, po tom, čo sa ich tradícia rozšírila aj medzi ostatné sociálne vrstvy obyvateľstva.

V Taliansku má výroba jasličiek veľmi bohatú tradíciu. K historicky a umelecky najcennejším nepochybne patrí betlehem v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, ktorý je dielom jedného z najvýznamnejších stredovekých sochárov, majstra Arnolfa z Cambia. Tento betlehem bol zhotovený koncom 13. storočia na želanie pápeža Mikuláša IV., prvého františkána na Petrovom stolci, ktorý podobne ako sv. František, veľmi uctieval kult Narodenia Pána. Preto dal postaviť samostatnú kaplnku venovanú jasličkám a obnovil modlitbu k relikviám svätej kolísky. V júli tohto roka bol betlehem majstra Arnolfa z Cambia z dôvodu rekonštrukčných prác uzavretý. Tento skvost Baziliky Santa Maria Maggiore bol už v novom šate opäť sprístupnený v polovici decembra.

Jedným z najznámejších novodobých betlehemov na území Ríma je ten, ktorý každoročne obdivujú tisícky veriacich a pútnikov na Námestí svätého Petra a ktorý väčšina z vás, milí poslucháči, určite pozná z televíznych obrazoviek, z prenosov z Vatikánu počas sviatkov Narodenia Pána. Tento Betlehem v blízkosti impozantného obelisku, obklopený Berniniho kolonádou, na pozadí s majestátnou Vatikánskou bazilikou, sa tieto Vianoce rozsvietil už po dvadsiatyštvrtýkrát. Rozprestiera sa na ploche približne 400 metrov štvorcových, je vysoký 9 metrov a jeho priečelie meria 25 metrov, vďaka čomu je dobre viditeľný aj z väčšej vzdialenosti. Svojím architektonickým spracovaním ako celok pripomína palestínsku krajinu a miesta typické pre Svätú zem. Stredobodom scény je figurálne zobrazenie svätej rodiny: Dieťaťa Ježiša, Panny Márie a Svätého Jozefa. Okolo nich stojí ďalších 14 postáv, predstavujúci jednoduchý ľud, ktorý sa s vierou a nádejou prišiel pokloniť Mesiášovi a prináša mu dary. Na realizácii celkovej podoby betlehema sa podieľalo veľké množstvo majstrov remeselníkov. Jeho tradíciu, spojenú s umiestnením vianočného stromu na námestí svätého Petra, zaviedol v roku 1982 Ján Pavol II. a Svätý Otec Benedikt XVI. v nej pokračuje. Okrem toho, podobne ako jeho predchodcovia Pavol IV. a Ján Pavol II., i on začiatkom januára navštívi unikátny betlehem rímskych smetiarov a zametačov v blízkosti Vatikánu.