Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána: "Tajomsto spásy má aj svoju kozmickú dimenziu"

Vatikán (21. decembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie pomodlil spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne, mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:
 
„Drahí bratia a sestry,
evanjelium dnešnej, štvrtej adventnej nedele nám ponúka rozpravu o Zvestovaní (Lk 1, 26 – 38). Je to tajomstvo, ku ktorému sa vraciame každý deň, keď sa modlíme Anjel Pána. Táto modlitba nám umožňuje opäť prežiť rozhodujúci moment, v ktorom Boh zaklopal na srdce Márie a keď od nej dostal odpoveď v podobe jej „áno“ a začal si brať telo v nej a z nej. Úvodná modlitba dnešnej svätej omše je tá istá, ktorú sa modlíme na konci Anjel Pána: „Bože, z anjelovho zvestovania vieme, že tvoj Syn, Ježiš Kristus sa stal človekom; prosíme ťa, vlej nám do duše svoju milosť, aby nás jeho umučenie a kríž priviedli k slávnemu vzkrieseniu.“ Práve teraz, keď nás od vianočných sviatkov delí len niekoľko dní, sme pozvaní upriamiť náš zrak na nevýslovné tajomstvo, ktoré Mária chránila vo svojom panenskom lone počas deviatich mesiacov: tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom. Toto je prvým základom nášho vykúpenia. Tým druhým je Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. Tieto dva neoddeliteľné základy zjavujú jedinečný boží plán: zachrániť ľudstvo a jeho dejiny tým, že sám zobral na seba všetko zlo, ktoré na ľudstvo dolieha, do všetkých jeho dôsledkov.
 
Toto tajomstvo spásy, má okrem svojej historickej dimenzie aj dimenziu kozmickú. Kristus je slnkom milosti, ktorá svojim svetlom „premieňa a zapaľuje vesmír v očakávaní“ (Liturgia). Vskutku slávnosť Vianoc je zasadená do času po zimnom slnovrate, kedy sa dni na severnej pologuli začínajú predlžovať. Vzhľadom na túto skutočnosť možno nie všetci vedia, že svätopeterské námestie predstavuje tiež meridián. Veľký obelisk, ktorý je v strede námestia, vrhá svoj tieň v smere k fontáne, ktorá sa nachádza práve pod týmto oknom, a počas týchto dní tento tieň dosahuje najväčšiu dĺžku počas roka. Takto nám astronomické poznatky umožňujú stanoviť aj čas pre modlitbu Anjel Pána, ktorá sa modlí ráno, napoludnie a večer. Práve prostredníctvom meridiánu sa v minulosti určovalo „skutočné poludnie“, vzhľadom ku ktorému sa potom regulovali hodiny.
 
Skutočnosť, že práve dnes, 21. decembra, v túto istú hodinu prichádza k zimnému slnovratu, mi poskytuje príležitosť pozdraviť všetkých tých, ktorí rozličným spôsobom sa budú podieľať na oslave Svetového astronomického roka 2009, ktorý je vyhlásený pri príležitosti 400. výročia od prvých teleskopických pozorovaní, ktoré uskutočnil Galileo Galilei. Medzi mojimi predchodcami boli viacerí, ktorí sa zaujímali o túto vedu, ako sú Silvester II., ktorý ju aj vyučoval, Gregor XIII., ktorému vďačíme za náš kalendár a svätý Pius X., ktorý vedel zhotoviť slnečné hodiny. Ak nebesia, ako o tom hovorí žalmista, „vedia rozprávať o sláve Boha“ (Žalm 19 (18), 2), aj prírodné zákonitosti, ktoré počas storočí nám umožnili spoznávať mnohí vedci, muži a ženy, sú veľkým podnetom ku kontemplácii Pánových diel s vďačnosťou.
 
Uprime teraz opäť náš zrak k Márii a k Jozefovi, ktorí očakávajú narodenie Ježiša a učme sa od nich tajomstvo sústredenosti, aby sme tak mohli vychutnať radosť Vianoc. Pripravme sa prijať Vykupiteľa, ktorý príde, aby bol medzi nami, Slovo Božej lásky pre ľudstvo všetkých čias.“ – ls –