Generálna audiencia Benedikta XVI.: Tajomstvo blížiacich sa sviatkov
Vatikán (17. decembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa pri dnešnom stretnutí s pútnikmi
na generálnej audiencii v Aule Pavla VI. zameral na aktuálne prežívanie vyvrcholenia
Adventu a vo svojej katechéze objasnil hĺbku zmyslu blížiacich sa Vianoc. Prítomných
oslovil týmito slovami:
„Drahí bratia a sestry, práve
dnes začínajú adventné dni, ktoré nás už bezprostredne pripravujú na Narodenie Pána.
Sme vo vianočnej novéne, v ktorej sa v mnohých kresťanských spoločenstvách slávia
liturgie bohaté na biblické texty, ktoré majú spoločný cieľ živiť očakávanie narodenia
Spasiteľa. Skutočne celá Cirkev sústreďuje svoj pohľad viery na tento už blízky sviatok,
pričom sa ako po každý rok snaží naladiť, aby sa pripojila k radostnému
spevu anjelov, ktorí uprostred noci ohlasujú pastierom mimoriadnu udalosť narodenia
Vykupiteľa a pozývajú ich kráčať do betlehemskej jaskyne. Tam leží Emanuel, Stvoriteľ,
ktorý sa stal stvorením, zavinutý do plienok a uložený v chudobných jasliach.“
Svätý Otec ďalej poukázal na všeľudský charakter Vianoc. Aj ten, kto
sa nehlási k viere, každoročne vníma intímnu atmosféru tohto kresťanského sviatku.
„Je to sviatok, ktorý spieva o dare života. Narodenie dieťaťa by malo byť vždy
udalosťou, ktorá prináša radosť. Objatie novorodeniatka vzbudzuje za normálnych okolností
city pozornosti a opatery, pohnutia a nežnosti. Vianoce sú stretnutím s novorodeniatkom,
ktoré mraučí v biednej jaskyni. Keď kontemplujeme nad jasličkami, ako
nemyslieť na toľké deti, ktoré ešte i dnes prichádzajú na svet vo veľkej chudobe,
v mnohých oblastiach sveta? Ako nemyslieť na novorodencov neprijatých a odmietnutých,
na tých, ktorí nedokážu prežiť pre nedostatok starostlivosti a pozornosti? Ako nemyslieť
i na rodiny, ktoré by si priali radosť z dieťaťa, no táto ich túžba nenachádza
naplnenie?
Pod tlakom hedonistického konzumizmu
sú Vianoce žiaľ vystavené riziku, že stratia svoj duchovný význam ich zredukovaním
na čisto komerčnú príležitosť nákupov a výmeny tovarov! V skutočnosti však ťažkosti,
neistota, i samotná ekonomická kríza, ktorú v týchto mesiacoch zažíva toľko rodín
a ktorá sa týka celého ľudstva, môžu byť podnetom na znovuobjavenie čara jednoduchosti,
priateľstva a solidarity, typicky vianočných hodnôt. Vianoce zbavené konzumistického
a materialistického pozlátka sa môžu stať príležitosťou na prijatie, ako osobného
daru, posolstva nádeje, ktoré vyžaruje z tajomstva Kristovho narodenia.“
„Toto
všetko však ešte nestačí na prijatie Vianoc v ich plnej hodnote“, povedal
ďalej Benedikt XVI. Hĺbku vianočného tajomstva ako ústrednej udalosti dejín pápež
ilustroval nasledovným citátom z vianočnej homílie sv. Leva Veľkého: «Veseľme sa
v Pánovi, drahí moji, a otvorme svoje srdcia najčistejšej radosti. Pretože nadišiel
deň, ktorý pre nás znamená nové vykúpenie, dávnu prípravu, večné šťastie. V opakujúcom
sa ročnom cykle sa totiž pre nás obnovuje vznešené tajomstvo nášho vykúpenia, prisľúbené
na počiatku a naplnené na konci čias, ktoré bude trvať bez konca.» (Homília XXII.)
Túto myšlienku ďalej Svätý Otec doložil citátmi z listov sv. Pavla Galaťanom a Rimanom
a najmä z Evanjelia sv. Jána:
„Je to predovšetkým sv. Ján, v Prológu štvrtého
evanjelia, ktorý hlboko medituje nad tajomstvom Vtelenia. Preto Prológ tvorí
súčasť liturgie Vianoc už od najstarších čias. V ňom sa totiž nachádza najautentickejšie
vyjadrenie a najhlbšia syntéza tohto sviatku a základu jeho radosti. Sv. Ján píše:
«A slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami.» (Jn 1,14) Na Vianoce sa teda neobmedzujeme
iba na pripomienku narodenia veľkej osobnosti, neoslavujeme jednoducho a abstraktne
tajomstvo ľudského narodenia alebo vo všeobecnosti tajomstvo života; tým menej oslavujeme
iba začiatok nového ročného obdobia. Na Vianoce si pripomíname niečo veľmi konkrétne
a dôležité pre ľudí, najzákladnejšieho významu pre kresťanskú vieru, pravdu, ktorú
sv. Ján zhrňuje týmito stručnými slovami: «Slovo sa telom stalo». Ide tu o historickú
udalosť, ktorú Lukáš starostlivo kladie do dobre vymedzeného kontextu: v dňoch, keď
vyšiel dekrét cisára Augusta o prvom sčítaní ľudu, keď Kvirínius už bol správcom
Sýrie. Je to teda noc historicky datovaná, v ktorej sa potvrdila udalosť spásy,
očakávaná Izraelom od stáročí. V tme Betlehemskej noci sa skutočne rozžiarilo veľké
svetlo: Stvoriteľ vesmíru sa vtelil, zjednotiac sa nerozlučiteľne s ľudskou prirodzenosťou,
ako skutočný «Boh z Boha , svetlo zo svetla», a zároveň človek, pravý
človek.“
V tomto tajomstve sa Boh stal prístupným na
dotyk, prístupným ľudským zmyslom a ľudskej inteligencii – takto vysvetlil Svätý Otec
význam gréckeho výrazu „Logos“, po latinsky „Verbum“, teda „Slovo“, a ďalej pokračoval: „Logos
nás pozná, volá nás a vedie nás. Nie je to nejaký univerzálny zákon, podľa ktorého
následne konáme našu úlohu, ale je to Osoba, ktorá sa zaujíma o každú jednotlivú osobu:
je to Syn živého Boha, ktorý sa stal človekom v Betleheme.“
Toto
sa podľa pápežových slov niektorým zdá byť príliš krásnym, aby to mohlo byť pravdou,
pričom si neuvedomujú to, čo je tu podstatné: „V skutočnosti sa nám tu zdôrazňuje
nasledovné: áno, jestvuje zmysel, a tento zmysel nie je iba nejakým bezmocným protestom
proti absurdite. Zmysel má moc: je Boh. Je to Boh dobrý, ktorého si neslobodno zamieňať
s nejakou vzdialenou nebeskou bytosťou, ku ktorej by nikdy nebolo možné prísť, ale
je to Boh, ktorý sa stal našim blížnym a je nám veľmi blízko, ktorý má čas pre každého
z nás a ktorý prišiel, aby zostal s nami.“ Ako ďalej
povedal Benedikt XVI., prijatie tejto pravdy si vyžaduje od nás postoj pokory, pretože
Boh sa zjavuje ako dieťa, aby premohol našu pýchu. „Stal sa malým, aby nás oslobodil
od tej ľudskej predstieranej veľkosti, ktorá pramení z pýchy. Slobodne sa vtelil,
aby nás urobil skutočne slobodnými, slobodnými milovať ho.“
Svätý Otec
zakončil svoju katechézu výzvou, aby sme sústredene prežívali blížiace sa sviatky.
Po zhrnutí hlavných myšlienok vo svetových jazykoch sa prihovoril aj našim pútnikom:
„S láskou vítam pútnikov zo Slovenska: študentov Arcibiskupského gymnázia,
Pedagogickej a sociálnej akadémie z Trnavy ako aj pútnikov z farnosti Čadca
- Kýčerka. Bratia a sestry, milí mladí, v tomto milostivom čase Adventu prosme Ducha
Svätého aby nás pretvoril na svedkov Božej lásky a na nositeľov pokoja. Zo srdca žehnám
vás i vašich drahých. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Svätý
Otec na záver všetkým udelil apoštolské požehnanie. –jb-