Cirkev a svet: Taiwan

Dnes budeme hovoriť o ostrove ležiacom pri juhovýchodnom pobreží Číny, o nezávislom štáte, ktorého úplný názov je Čínska republika, ale ktorý skôr poznáme ako Taiwan. Krajinu môžeme označiť ako moderný industrializovaný megalopolis postavený na kulisách starej kultúry. Taiwan dnes spomíname v súvislosti s minulotýždňovou návštevou Ad limina apostolorum tamojších biskupov vo Vatikáne.

Demografické a historicko-politické údaje

Taiwan má vyše 23 miliónov obyvateľov, z ktorých 85 % sú taiwanskí Číňania a zvyšok Číňania na pevnine. Hlavné mesto je Tajpej, úradným jazykom je čínština, ale okrem taiwanského jazyka sa tu hovorí viac ako desiatimi domorodými jazykmi. Hlavou štátu je od marca tohto roku Ma Ying-jeou. Taiwan vznikol zvrhnutím dynastie Čching 1. januára 1912 a v roku 1949 sa stal nezávislým od Číny. Peking sa však neustále dovoláva územia, ktoré považuje iba za akúsi čínsku „provinciu“. Za nezávislý štát ho totiž uznalo iba 23 krajín, spolu s diplomatickými vzťahmi uzavretými so Svätou stolicou, sú to 3 africké, 6 oceánskych a 13 latinskoamerických krajín.

Ostrov je chudobný na nerastné suroviny, má len menšie zásoby medenej rudy, síry a azbestu. Rozmach priemyselných odvetví – hlavne v oblasti výpočtovej techniky a elektrotechniky – sa zakladá na lacnej, ale zato kvalifikovanej pracovnej sile a surovinovej nenáročnosti. Ďalšie dôležité odvetvia sú výroba lodí, umelých vlákien a spracovanie ropy. Veľa finančných prostriedkov sa vynakladá na výskum a rozvoj.

Cirkev a kresťania na Taiwane

Takmer polovica obyvateľov Taiwanu sa hlási k taoizmu, ďalších 43 % sú budhisti. Kresťanská menšina je veľmi malá protestanti tvoria dve percentá a katolíci len o niečo viac ako jedno percento populácie.

Katolícka cirkev na Taiwane sa člení na jednu arcidiecézu a šesť diecéz. Predsedom Konferencie biskupov je arcibiskup mesta Tajpej, Mons. John Hung Shan-Chuan. Krajina nemá svojho apoštolského nuncia, jeho úlohu zastupuje zahraničný vyslanec, ktorým je Mons. Paul Fitzpatrick Russell.

V krajine sa objavilo kresťanstvo v roku 1624 s príchodom Holanďanov, ktorí obsadili južnú časť ostrova. Prvým evanjelizátorom bol George Candidus z Holandskej reformovanej cirkvi, ktorý tu zriadil dôležité misionárske centrum. V prvej polovici 17. storočia konvertovalo viac ako 6 tisíc domorodých obyvateľov na kresťanstvo. V období vlády Koxinga v druhej polovici 17. storočia začal počet klesať. Do krajiny začali opäť prichádzať anglickí a kanadskí misionári z protestantskej cirkvi až v 19. storočí. Pred japonskou okupáciou tu však mali kresťania takmer sto kostolov a asi päť tisíc veriacich. V období okupácie však vláda tvrdo kontrolovala Cirkev a kresťanským misionárom zakázala šíriť náboženstvo medzi domorodým obyvateľstvom. Na konci vojny bolo Taiwane takmer 250 kostolov a zhruba 60 tisíc veriacich. Po tom, čo moc prevzali komunisti sa na ostrove znásobil počet kresťanských denominácií z 12 v roku 1945 až na 40 v roku 1955.

Taiwan uzavrel diplomatické vzťahy so Svätou stolicou v roku 1946 v období pápeža Pia XII. V roku 1951 tu však zaniklo sídlo nunciatúry a nové vzhľadom na odčlenenie sa krajiny od Číny doteraz nevzniklo. Pápež Pavol VI. sa aj kvôli týmto nezrovnalostiam s kontinentálnou Čínou rozhodol zmeniť diplomatický status z apoštolského nuncia na zahraničného vyslanca. Súčasným je Paul Fitzpatrick Russell, ktorého v júli tohto roku vymenoval pápež Benedikt XVI. namiesto bývalého Mons. Ambrosa Madthu.

Príhovor Benedikta XVI. k novému veľvyslancovi Taiwanu pri Svätej stolici
„Teším sa, že vás môžem prijať na začiatku vašej misie. Ďakujem vám za láskavé slová a za pozdrav od prezidenta Taiwanu Ying-jeou Mau“ – týmito slovami sa začiatkom novembra pápež Benedikt XVI. obrátil na nového veľvyslanca Čínskej republiky, skrátene Taiwanu pri Svätej stolici Wanga Larryho Yu-yuana, ktorý Svätému Otcovi odovzdal poverovacie listiny.
Svätý Otec ďalej hovoril o horlivosti vlády patriť do svetového spoločenstva, globálnej ľudskej rodiny. Potom pokračoval: „Hoci katolíci v Taiwane predstavujú o niečo viac ako 1% populácie, horlivo sa podieľajú na budovaní spoločnosti, ktorá je humánna, spravodlivá a má skutočný záujem na prospechu slabších členov spoločnosti. Je súčasťou poslania Cirkvi podeliť sa o túto „skúsenosť ľudskosti“ so všetkými ľuďmi dobrej vôle, v záujme toho, aby prispeli k dobru celej ľudskej rodiny. Prejavuje sa to najmä v oblasti vzdelávania, zdravia a charitatívnej činnosti. Záväzok vašej vlády k slobode vierovyznania, umožnil Cirkvi šíriť svoje poslanie lásky a služby a  otvorene hlásať evanjelium. Za všetkých katolíkov v Taiwane by som rád vyjadril vďaku za túto slobodu, z ktorej sa Cirkev raduje.“
Potom Svätý Otec hovoril o „prirodzenom duchovnom cítení a morálnej múdrosti“, vďaka ktorým majú obyvatelia Ázie takú úžasnú náboženskú vitalitu a schopnosť obnovy, čo vytvára veľmi úrodnú pôdu preto, aby sa tu mohol zakoreniť a rásť medzináboženský dialóg. Potom v tomto duchu pokračoval: „Úprimný a konštruktívny dialóg je tiež kľúčom k vyriešeniu konfliktov, ktoré ohrozujú stabilitu nášho sveta. V tomto smere Svätá stolica víta nedávne pozitívne rozvíjanie vzťahov medzi Taiwanom a kontinentálnou Čínou. Katolícka cirkev horlivo podporuje pokojné riešenia konfliktov akéhokoľvek druhu tým, že „venuje pozornosť a povzbudenie aj tým najnepatrnejším náznakom k dialógu, či vôli na zmierenie. Týmto spôsobom si želá podporovať úsilie vlád stať sa „oddanými bojovníkmi za ľudskú dôstojnosť a odvážnymi budovateľmi pokoja.“ V závere udelil Svätý Otec všetkým obyvateľom Taiwanu svoje požehnanie.

Pápež Benedikt XVI. sa prihovoril biskupom Taiwanu

Ochrana rodiny, starostlivosť o prisťahovalcov a formácia kňazov a katechétov - to boli tri hlavné témy, ktorých sa dotkol Svätý Otec v príhovore biskupom Taiwanu, ktorých dnes prijal na osobnej audiencii vo Vatikáne v rámci ich úradnej návštevy Ad limina apostolorum.

V úvode Svätý Otec spomenul: „Vy a kresťanskí veriaci na Taiwane ste živým znakom, ktorý sa v spoločnosti riadenej spravodlivosťou,“ nemusí obávať byť „dobrým katolíkom a dobrým obyvateľom. Prosím vás, aby ste ako súčasť veľkej katolíckej čínskej rodiny pokračovali v duchovnom spojení s vašimi kontinentálnymi spolubratmi.“

V ďalšej časti príhovoru sa venoval rodine , ako základnej „bunke života“ spoločnosti. Ako zdôraznil: „Rodina je založená na neodvolateľnej dohode, pomáha ľuďom objaviť dobro, krásu a pravdu“ a cez ňu „sa učíme prispievať k budovaniu civilizácie lásky.“ -jv-