Vatikán
(12. decembra, RV) - Svätý Otec sa v uplynulú nedeľu vo svojom príhovore pred modlitbou
Anjel Pána zamyslel nad slovami proroka Izaiáša keď povedal: „V túto druhú adventnú
nedeľu Božie slovo nám prostredníctvom tzv. „Druhého Izaiáša“ prináša dojímavé posolstvo
o oslobodení izraelského národa z horkého babylonského zajatia: „Potešujte, potešujte
môj ľud, vraví váš Boh. Hovorte k srdcu Jeruzalema a volajte mu, že sa skončilo jeho
otroctvo a je odčinená jeho vina“ (Iz 40, 1-2) Toto chce Pán konať počas Adventu.
Hovoriť k srdciam svojho ľudu a tak ohlásiť celému svetu svoju spásu. Aj dnes zaznieva
podobný hlas Cirkvi: „Na púšti pripravte cestu Pánovi“ (Iz 40,3). Pre národy ktoré
trápi hlad a chudoba, pre utečencov, pre tých, ktorí zakúšajú systematické a ťažké
porušovanie ľudských práv, Cirkev sa stáva majákom na vysokom vrchu viery, keď ohlasuje:
„Hľa, váš Boh! Hľa, Pán, Jahve prichádza v sile a rameno má vladárske” (Iz 40, 10).
Toto proroctvo sa naplnilo v Ježišovi Kristovi, najskôr prostredníctvom jeho vlastného
ohlasovania a potom smrťou a zmŕtvychvstaním Kristus naplnil pradávne prisľúbenia
v hlbšej a univerzálnejšej perspektíve. Uskutočnil oslobodenie nielen pozemské, dejinné
a ako také, provizórne, ale radikálne a definitívne. Uskutočnil prechod z kráľovstva
zla do Božieho kráľovstva, z kráľovstva hriechu a smrti do kráľovstva lásky a života.
Preto kresťanská nádej ide poza legitímne očakávania sociálneho či politického oslobodenia,
pretože to, čomu dal Ježiš počiatok, je nové ľudstvo, ktoré pochádza „z Boha“, avšak
zároveň klíči v tomto našom svete v takej miere, v akej sa necháva preniknúť Pánovým
Duchom. Ide teda o plné vstúpenie do logiky viery: veriť v Boha, v jeho plán spásy
a zároveň sa usilovať o budovanie jeho kráľovstva. Spravodlivosť a pokoj sú vskutku
Božím darom, avšak vyžadujú mužov a ženy, ktorí sú pripravení stať sa „dobrou pôdou“,
k prijatiu dobrého semena jeho Slova.
V pondelok, na slávnosť Nepoškvrneného
počatia Panny Márie, sa Svätý Otec opäť prihovoril veriacim slovami: „Tajomstvo
Nepoškvrneného počatia Panny Márie, ktoré dnes slávime, nám pripomína dve základne
pravdy našej viery. Predovšetkým prvotný hriech a potom víťazstvo nad ním milosťou
Krista, víťazstvo, ktoré sa vznešeným spôsobom odráža v Najsvätejšej Márii. Existencia
toho, čo Cirkev nazýva „prvotným hriechom“ je žiaľ ubíjajúcim faktom, ak sa pozeráme
iba okolo nás a predovšetkým do nášho vnútra. Skúsenosť zla je skutočne taká hmatateľná,
že sa nám natíska otázka: odkiaľ pochádza? Pre veriaceho sa táto otázka stáva ešte
hlbšou: ak Boh, ktorý je absolútnou dobrotou a stvoril všetko, odkiaľ pochádza zlo?
Prvé stránky Biblie (Gn 1-3) odpovedajú práve na túto základnú otázku, ktorá stavia
pred seba každú ľudskú generáciu prostredníctvom rozpravy o stvorení a o páde prvých
prarodičov. Boh stvoril všetko pre život, osobitne stvoril ľudskú bytosť na svoj obraz.
Nestvoril smrť. Táto vstúpila do sveta závisťou diabla (por. Múdr 1, 13-14, 2, 23-24),
ktorý tým, že sa vzbúril proti Bohu, oklamal aj ľudí a priviedol ich k vzbure. Je
drámou slobody, že Boh akceptuje z lásky všetko, avšak zároveň prisľúbil, že raz syn
zo ženy rozšliape hlavu starému hadovi (Gn 3,15). Nikto sa nestane kresťanom
len zo svojej vlastnej vôle, ale iba zo stretnutia s Ježišom Kristom“ – túto základnú
skutočnosť zdôraznil vo svojej katechéze pápež Benedikt XVI. počas generálnej audiencie,
ktorá sa konala v stredu v aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec v nej pokračoval
v rozprave o apoštolovi Pavlovi, pričom svoju pozornosť sústredil na tému novosti,
ktorú Kristus priniesol do ľudských dejín, pričom sa osobitne pozastavil nad hlbokým
významom sviatostí krstu, Eucharistie a Cirkvi ako Kristovho mystického tela, čo je
zároveň aj ústrednou témou Pavlovho učenia, keď povedal: “Umierame hriechu a vstávame
v Kristovi do nového života v tajomnej jednote s Ním. Umytí v očisťujúcom prameni,
vynárame sa posvätení a ospravodlivení a “obliekame sa” v Kristovi. Cez krst sa veriaci
stáva “novou bytosťou”, obnovenou v Duchu svätom a začlenení cez toho istého Ducha
do jedného tela Krista. Sviatosťou Eucharistie je živený a na nej je postavený život
Cirkvi. Kresťanské spoločenstvo koná pri nasledovaní učenia ohlasovanom apoštolom
to, čo Ježiš konal počas poslednej večere, keď vzal chlieb a víno, vzdával vďaky a
dával svojim učeníkom, aby jedli a pili.” Ako ďalej dodal Svätý Otec, Eucharistia
pečatí jednotu medzi Kristom a jeho nevestou – Cirkvou a pri uvažovaní o tomto tajomnom
vzťahu, sv. Pavol rozvíja svoje chápanie kresťanského manželstva. “Nech pri rozjímaní
o učení tohto veľkého apoštola, každý deň rastieme v našej láske k Cirkvi a načierame
z prameňa životodarnej vody, ktorú nám odhaľuje” – uzavrel svoju katechézu Svätý
Otec. Potom nasledovali pozdravy vo viacerých jazykoch, medzi nimi aj pozdrav venovaný
slovenským pútnikom. “S láskou pozdravujem slovenských pútnikov z Bratislavy ako
aj študentov Grécko-katolíckeho gymnázia svätého Jána Krstiteľa z Trebišova.Bratia
a sestry, milí mladí, prajem vám, aby ste prežívali tento Advent podľa vzoru Panny
Márie v radostnom očakávaní Spasiteľa. Zo srdca vás žehnám.Pochválený buď
Ježiš Kristus!”
Púť ikony Panny Márie Stolice múdrosti
od rumunskej delegácie venovanej vyslancom Austrálie nám pripomína, že veľká „sieť“
mladých z celého sveta je stále aktívna a v pohybe“ – týmito slovami sa vo štvrtok
pápež Benedikt XVI. prihovoril mladým študentom rímskych univerzít, ktorí prišli na
tradičné každoročné adventné stretnutie so Svätým Otcom do Baziliky sv. Petra vo Vatikáne.
Začalo sa o 17.00 hodine svätou omšou, ktorú celebroval rímsky vikár kardinál Agostino
Vallini a o 18.00 hodine pozdravil prítomných aj Svätý Otec. Okrem iných privítal
aj arcibiskupa Sydney, kardinála Georga Pella, pričom si zaspomínal na júlové Svetové
dni mládeže. Potom hovoril o roku sv. Pavla s prihliadnutím na veľký poklad, ktorý
v Pavlových listoch nachádzame a pokračoval: „List Rimanom je bez pochýb jedným
z najdôležitejších textov kultúry všetkých čias, ktorý zostáva živým posolstvom pre
živú Cirkev a ako taký ho kladiem v tento večer do vašich rúk. Nech sa toto písmo,
ktoré vyšlo zo srdca apoštola stane základnou obživou pre vašu vieru, a nech vás privedie
k väčšej a lepšej viere a tiež k uvažovaniu o vás samých, aby ste dospeli k „rozvážnej“
viere a zároveň aby ste žili túto vieru v praxi podľa pravdy Kristovho prikázania.
Len tak sa viera, ktorú človek vyznáva stane „dôveryhodnou“ aj pre ostatných, ktorí
tak nadobudnú presvedčenie zo svedectva skutkov. Nechajte Pavla, nech sa prihovára
k vám, docentom a kresťanským študentom Ríma dneška a nech z vás urobí účastníkov
tej skúsenosti, ktorú on sám prežil a ktorou je evanjelium Ježiša Krista, Božia moc
na spásu každému, kto verí“ (Rim 1,16). – ls –