Štvrtkový kometnár Antona Ziolkovského: Obama prezidentom

Vážení poslucháči! V januári sa prezidentského úradu v Spojených štátoch ujme Barack Obama. Voľba Afroameričana je dôkazom, že úroveň demokratickej kultúry je v USA väčšia ako inde na svete. Obama sa ešte v predvolebnej kampani stal miláčikom médií a všetkých možných menšín. Získal si sympatie Európanov. O pár týždňov sa stane prezidentom v krajine, kde náboženstvo hrá veľmi dôležitú úlohu. Aké postoje možno od neho očakávať?

Štyridsaťsedemročný Barack Hussein Obama je synom černocha z Kene a bielej Američanky. Otec bol moslimom, matka kresťanka. Vďaka týmto koreňom si od neho po voľbách veľa sľubujú tak kresťania, ako aj moslimovia. Mimochodom, pred voľbami sa viedla v spoločnosti diskusia o jeho príslušnosti k islamu. Ak by bol moslimom alebo sympatizoval s islamom, šance na zvolenie by nemal. Obama je však kresťanom. Krst prijal v roku 1990 v jednom z kostolov v Chicagu. Jeho cesta ku kresťanstvu sa však začala ešte počas štúdia na univerzite. Budúci americký prezident bol dlhé roky členom spoločenstva trojičnej zjednotenej Kristovej cirkvi v juhovýchodnej časti Chicaga. V ich kostole sa sobášil a tam boli pokrstené aj obe jeho dcéry. Tento chrám navštevujú najmä černošskí veriaci. Na tomto mieste Obama roky počúval z úst miestneho pastora teológiu oslobodenia, ktorej základom je snaha oslobodiť amerických černochov z ekonomického, politického a náboženského útlaku. Keď sa však v predvolebnej kampani dostali na verejnosť nahrávky, v ktorých Obamov obľúbený kazateľ hovorí, že Amerika si za udalosti z jedenásteho septembra môže sama, stal pre nádejného prezidenta veľkou príťažou. Preto koncom mája spolu s manželkou trojičnú zjednotenú cirkev opustili.

Po úspešnej prezidentskej voľbe nasledovalo aj blahoželanie zo strany Svätej Stolice. Jej hovorca vo vyhlásení povedal: „Všetci prajeme novému prezidentovi, aby vedel odpovedať na očakávania a nádeje, ktoré sa naňho obracajú, účinne poslúžil právu a spravodlivosti, nachádzal vhodné cesty na podporu pokoja vo svete, chránil rozvoj a ľudskú dôstojnosť v rešpektovaní ľudských a duchovných hodnôt. Veriaci sa modlia, aby nového prezidenta osvietil Boh a pomohol mu v jeho veľkej zodpovednosti.“ Podľa médií krátko po voľbe, ešte 11. novembra, hovoril Barack Obama telefonicky aj s pápežom, Benediktom XVI., aby sa mu poďakoval za blahoprajný telegram. Budúci americký prezident má dostatok dôvodov, aby s Katolíckou cirkvou intenzívne komunikoval. Počas prezidentovania Georga Busha sa vzťahy medzi Svätou Stolicou a Spojenými štátmi výrazne posilnili. Hoci Katolícka cirkev nikdy nesúhlasila s inváziou do Iraku, oceňovala Bushove principiálne postoje v otázkach ochrany ľudského života. Dôkazom, že si Benedikt XVI. s prezidentom rozumie, bol aj priebeh jeho návštevy v Spojených štátoch. Bush prišiel privítať pápeža na letisko osobne, čo zvyčajne nerobí. Ďalším vážnym dôvodom pre Obamu na komunikáciu so Svätým Otcom je fakt, že v prezidentských voľbách dostal väčšinu hlasov hispánskych katolíkov.Keďže Spojené štáty patria ku svetovým lídrom, komunikácia je potrebná. Treba oceniť aj Obamov záujem o rozhovor s pápežom. Z druhej strany sa môžeme na voľbu Američanov oprávnene dívať aj so sklamaním. Napriek tomu, že Obama všade zdôrazňoval svoje príslušnosť ku kresťanom a jeho kampaň dokonca sprevádzal modlitbový tím, ktorý mu údajne posielal esemesky s citátmi s Písma na povzbudenie, zastáva právo žien na potrat, podporuje uznanie registrovaných partnerstiev i výskum kmeňových buniek. Tento právnik s titulom z Harvardskej univerzity ako senátor štátu Illinois štyrikrát pri hlasovaniach odoprel právo na život nenarodeným deťom. Tieto Obamove diskriminačné postoje sú o to nepochopiteľnejšie, že ako zástupca afroameričanov dobre vie, čo diskriminácia obnáša. Američania si zvolili liberálnejšieho prezidenta. Jeho názory na bioetické otázky nie sú žiadnou novinkou. Ešte pred voľbami čelil paľbe kritiky zo strany Jamesa Dobsona, významného predstaviteľa náboženskej pravice so silným vplyvom na evanjelikálne skupiny, ktorých podpora nie je zanedbateľná. Dobson ho obvinil z prekrúcania právd Biblie. Podľa neho vykladá právo na potrat ako súčasť americkej ústavy. Vtedy ešte senátor Obama sa chcel niekoľkokrát s Dobsonom stretnúť, ten ho však vždy odmietol. Pred dvoma rokmi hovoril verejne o vzťahu politiky a viery. Tento prejav sa radí medzi najdôležitejšie za posledné desaťročia.
Vážení poslucháči! Barack Obama sa nie tak dávno nechal počuť, že je potrebné diskutovať o zmierení medzi vierou a životom v pluralistickej spoločnosti. Takáto úvaha je určite legitímna. Obama sa často štylizuje do polohy, že v bioetických otázkach nemá jasno. Až po jeho nástupe do úradu sa ukáže, či sa takto len vyhýbal prezradeniu skutočných zámerov alebo ako veriaci cez duchovný život a komunikáciu s cirkvami dospeje ku kresťanskému pohľadu.