Generálna audiencia Benedikta XVI.: Kristus je počiatkom nových ľudských dejín

Vatikán (10. decembra, RV) - „Nikto sa nestane kresťanom len zo svojej vlastnej vôle, ale iba zo stretnutia s Ježišom Kristom“ – túto základnú skutočnosť zdôraznil vo svojej katechéze pápež Benedikt XVI. počas generálnej audiencie, ktorá sa dnes konala dnes v aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec v nej pokračoval v rozprave o apoštolovi Pavlovi, pričom svoju pozornosť sústredil na tému novosti, ktorú Kristus priniesol do ľudských dejín, pričom sa osobitne pozastavil nad hlbokým významom sviatostí krstu, Eucharistie a Cirkvi ako Kristovho mystického tela, čo je zároveň aj ústrednou témou Pavlovho učenia.



"Zneužívanie slobody, nerešpektovanie pravdy a božej vôle poškvrňujú náš ľudský život a osobitne naše základné vzťahy. Predovšetkým vzťah k Bohu, vzťah medzi mužom a ženou a vzťah medzi človekom a prírodou." - Týmto konštatovaním začal Svätý Otec svoju dnešnú katechézu, pričom zdôraznil, že toto poškvrnenie vzťahov uzdravuje iba Ježiš Kristus. S ním, ako nás o tom učí svätý Pavol, dejiny človeka dostávajú nový počiatok: „S Ním, ktorý prichádza od Boha, začínajú nové ľudské dejiny. Počiatok majú v Jeho „áno“, ktoré povedal Otcovi a nie sú viac  stvárňované pýchou a falošnou emancipáciou, ale silou lásky a pravdy“.



"Ako však Ježiš prichádza do môjho života, ako ho premieňa?" Túto otázku si položil Svätý Otec a zároveň zdôraznil, že základnou odpoveďou, ktorú poskytuje apoštol Pavol je, že táto premena sa uskutočňuje prostredníctvom Ducha Svätého, ktorý na Turíce dal zrod novému ľudstvu. Duch Svätý, ktorý skutočne tvorí novú jednotu, prekonáva všetky rozdelenia, pričom využíva dva prvky: ohlasovanie Slova a sviatosti, osobitným spôsobom krst a Eucharistiu. Svätý Otec vyzdvihol skutočnosť, že viera nie je ovocím nášho myslenia, ale je Božím darom: „Viera nepochádza z čítania ale z počúvania. Nie je iba vnútornou záležitosťou, ale je to vzťah, ktorý predpokladá stretnutie, predpokladá existenciu druhého, ktorý ohlasuje a tvorí spoločenstvo“.



"Nikto sa nemôže stať kresťanom iba sám od seba. Iba Kristus môže budovať Cirkev. A od Cirkvi prijímame vieru prostredníctvom krstu," ktorý ako zdôraznil Svätý Otec je viac než len ponorením do vody, krst je ponorením do smrti a zmŕtvychvstania Krista. Zároveň Benedikt XVI. upozornil, že kresťanstvo sa týmto spôsobom stáva radikálnou novosťou v ľudských dejinách: „Stať sa kresťanom znamená oveľa viac, než akoby šlo o akúsi kozmetickú úpravu, ktorá by dodala ľudskej existencii viac krásy. Ide o nový počiatok, znovuzrodenie, smrť a vzkriesenie“. Umierame hriechu a rodíme sa v Kristovi do nového života v tajomnej jednote s Ním. Umytí v očisťujúcom prameni, vynárame sa posvätení a ospravodlivení a “obliekame sa” v Kristovi. Cez krst sa veriaci stáva “novou bytosťou”, obnovenou v Duchu svätom a začlenení cez toho istého Ducha do jedného tela Krista.“ 

Potom Svätý Otec upriamil svoju pozornosť na Eucharistiu v učení svätého Pavla. Nová zmluva sa uskutočňuje v obeti Ježiša Krista, z lásky k ľuďom. Aký je teda najhlbší zmysel Eucharistie? „Sláviť Eucharistiu znamená, že Kristus nám dáva seba samého. Dáva nám svoju lásku aby nás premenil a aby tak dal počiatok novému svetu. Sviatosťou Eucharistie je živený a na nej je postavený život Cirkvi. Kresťanské spoločenstvo koná pri nasledovaní učenia ohlasovanom apoštolom to, čo Ježiš konal počas poslednej večere, keď vzal chlieb a víno, vzdával vďaky a dával svojim učeníkom, aby jedli a pili.” 

Na záver sa Benedikt XVI. sústredil na dimenziu spoločenstva eucharistickej sviatosti. Je to Kristus, ktorý nás zjednocuje so sebou samým. On však zjednocuje aj nás všetkých navzájom. Preto, ako zdôraznil Svätý Otec, k nesprávnemu chápaniu Eucharistie prichádza vtedy, keď sa Eucharistia chápe bez vzťahu solidárnosti s inými. Z tohto pohľadu môžeme lepšie pochopiť Pavlovo učenie vzhľadom na Cirkev ako Kristovho mystického tela: „Cirkev nepredstavuje určitý statický stav. Cirkev je telom. Nie je organizáciou, ale organizmom“.



Ako ďalej dodal Svätý Otec, Eucharistia pečatí jednotu medzi Kristom a jeho nevestou – Cirkvou a pri uvažovaní o tomto tajomnom vzťahu, sv. Pavol rozvíja svoje chápanie kresťanského manželstva. “Nech pri rozjímaní o učení tohto veľkého apoštola, každý deň rastieme v našej láske k Cirkvi a načierame z prameňa životodarnej vody, ktorú nám odhaľuje” – uzavrel svoju katechézu Svätý Otec. – ls, sg, -