Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (5. decembra, RV) - Pápež Benedikt XVI. v sobotu podvečer o 17.00 hodine v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne slávnosťou vešpier prvej adventnej nedele otvoril adventné obdobie. V homílii hovoril o očakávaní a období nádeje, v ktorom je celá Cirkev povolaná, aby sa stala nádejou sama pre seba a rovnako pre celý svet a pokračoval v rozprávaní z Knihy žalmov: „Pane k tebe volám, ponáhľaj sa mi pomôcť, počuj môj hlas, keď volám ku tebe. Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta (Ž 141, 1-2). Takto sa začína prvý žalm prvých vešpier – slová, ktoré v úvode adventu získavajú novú „farbu“, pretože Duch svätý ich v nás necháva stále nanovo zaznievať. Pane, ponáhľaj sa mi pomôcť. Je to volanie človeka, ktorý cíti, že je vo veľkom nebezpečenstve, ale je to tiež volanie Cirkvi, nachádzajúcej sa medzi úkladmi, ktoré ju obklopujú, napádajú jej svätosť, tú bezúhonnú integritu, o ktorej hovorí apoštol Pavol, ktorá má byť naopak zachovaná pre Pánov príchod. A v tejto výzve znie aj zvolanie všetkých spravodlivých, všetkých tých, ktorí chcú odporovať zlu, zvádzaniam neprávostí, potešeniam, ktoré urážajú ľudskú dôstojnosť a postavenie chudobných.“ 

V nedeľu Svätý Otec slávil svätú omšu v Bazilike sv. Vavrinca za hradbami v Ríme. Vo svojej homílii zdôraznil, že Advent je pre všetkých kresťanov časom očakávania a nádeje, v ktorom sme pozvaní, aby sme túžili po príchode Ježiša, keď povedal: „Príď, Pane Ježišu“. Toto vrúcne zvolanie prvých kresťanov sa musí stať, drahí priatelia, aj našou živou a neprestajnou túžbou. Túžbou Cirkvi v každom čase, ktorá sa pripravuje na stretnutie s Pánom. „Príď dnes Pane, pomôž nám, osvieť nás, daruj nám pokoj, pomôž nám zvíťaziť nad násilím.“ (...) Prorok Izaiáš v prvom čítaní nám zjavil, že tvár nášho Spasiteľa je tvárou nežného a milosrdného otca, ktorý sa o nás stará vo všetkých okolnostiach, pretože sme dielom jeho rúk. Stojac pred takým úžasným tajomstvom lásky, z nášho srdca spontánne vyviera vďačnosť a plným dôvery sa stáva zvolanie: „Ukáž nám Pane v dnešných časoch vo všetkých častiach sveta tvoje milosrdenstvo a daruj nám svoju spásu“.  

V nedeľu napoludnie sa Svätý Otec spolu s veriacimi zhromaždenými na námestí sv. Petra pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána, pričom vzhľadom na začiatok nového liturgického roka svoju pozornosť sústredil na otázku „času“, keď povedal: „Dnešnou Prvou adventnou nedeľou začíname nový liturgický rok. Táto skutočnosť je výzvou, aby sme sa zamysleli nad dimenziou času, ktorého moc nás neprestáva fascinovať. Pomôžem si príkladom - ako to s obľubou robieval Ježiš. Chcem sa totiž pozastaviť pri jednom veľmi konkrétnom konštatovaní, ktoré všetci opakujeme: „Nie je čas,“ lebo každodenný život plynie v rýchlom tempe. Cirkev má však aj v tejto veci „dobrú správu“: Boh nám dáva svoj čas.My máme neprestajne málo času - najmä pre Pána si ho nevieme alebo nechceme nájsť. A predsa: Boh pre nás má čas! To je prvá vec, ktorú nám začiatok liturgického roka pomáha objaviť a nad ktorou vždy znova žasneme. Áno, Boh nám dáva svoj čas, pretože vstúpil do dejín svojím Slovom a svojím dielom spásy, aby ich otvoril pre večnosť, aby z nich urobil dejiny zmluvy.“



Po modlitbe Anjel Pána Benedikt XVI. v príhovore veriacim spomenul na sviatok sv. Andreja, brata Šimona Petra, ktorí boli obaja najprv nasledovníkmi Jána Krstiteľa a po Ježišovom krste v rieke Jordán sa stali jeho nasledovníkmi, keď v ňom spoznali Mesiáša. Ako ďalej Benedikt XVI. dodal, sv. Andrej je patrónom ekumenického patriarchátu Konštantínopolu. V tejto súvislosti pozdravil pápež delegáciu Svätej stolice, vedenú kardinálom Walterom Kasperom, predsedom Pápežskej rady na podporu jednoty kresťanov, ktorá je na návšteve ekumenického patriarchátu Bartolomeja I.

“Z celého srdca obraciam svoj pozdrav a želanie jemu a veriacim patriarchátu a pre všetkých vyprosujem hojnosť nebeského požehnania” – povedal Svätý Otec. V závere sa potom dotkol nedávnych útokov a ich početných obetí, keď veriacich vyzval, aby sa zjednotili v modlitbe či už po brutálnych teroristických útokoch v Bombaji v Indii, ako aj po útokoch v nigérijskom meste Jos, za všetkých zranených a tých, ktorí boli akýmkoľvek spôsobom zranení. “Prosme Pána, aby sa dotkol srdca tých, ktorí si myslia, že toto je spôsob riešenia domácich či medzinárodných problémov a buďme všetci príkladom miernosti a lásky pri budovaní spoločnosti hodnej Boha a človeka” – dodal Benedikt XVI. po včerajšej modlitbe Anjel Pána.



„Som veľmi rád, že ste si na toto stretnutie pri spomienke na počiatky akadémie v Parme, zvolili práve osobnosť, akou je sv. Pier Damiani, ktorého tisícročie narodenia sme oslávili, a ktorý bol v Parme najprv žiakom a neskôr učiteľom“ – týmito slovami sa v pondelok pápež Benedikt XVI. prihovoril študentom a profesorom z Akadémie v Parme, ktorí prišli do Vatikánu, pričom vo svojom príhovore sa zameral na posolstvo sv. Piera Damianiho pre súčasného človeka, ktorého ohrozuje izolácia v realite, ktorá sa stáva stále viac virtuálnou. Zároveň zdôraznil kvalitu akademických štúdií, keď povedal: „Aj naša doba, rovnako ako doba Piera Damianiho je poznačená špecifikami a neistotou a to najmä pre nedostatok zjednocujúcich princípov. Akademické štúdiá by mali prispievať ku kvalifikácii formujúceho stupňa spoločnosti, nielen na úrovni vedeckého výskumu úzko špecifického, ale aj všeobecného, takého, ktorý mladým ponúkne možnosť intelektuálne, morálne a kultúrne dospieť, v konfrontácii s veľkými otáznikmi ktoré napádajú súčasného človeka.“
 
Vo svojej katechéze počas stredajšej generálnej audiencie Svätý Otec pokračoval v rozprávaní o učení sv. Pavla, pričom sa zameral na učenie o vzťahu medzi Adamom, prvým mužom a Kristom, druhým Adamom (porov. 1 Kor 15:22.45, Rim 5:12-21).„Pavlovo učenie o Adamovom hriechu a jeho následkoch pre ľudskú rodinu bolo zdôraznením prekvapujúceho daru milosti udelenej ľudstvu Ježišom Kristom. V tomto svetle náuka o prvotnom hriechu vysvetľuje utrpenie našej ľudskej situácie, pričom Pavol tu podčiarkuje morálnu zodpovednosť každého muža a ženy za túto tragickú skutočnosť. “Veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva (Rim 3:23). Teraz, vierou v Krista, boli sme ospravodlivení a sme v pokoji s Bohom (porov. Rim 5:1). Kristus, nový Adam, vo svojej pokore k Otcovej vôli, oslobodil ľudské pokolenie od dávneho bremena hriechu a smrti. V krste nám dal účasť na svojej smrti a zmŕtvychvstaní a urobil nás adoptívnym synovstvom svojho Otca. Nový život a sloboda, ktorú sme získali milosťou Krista nás poháňa k tomu, aby sme niesli svedectvo nádeje, ktorou bude celé stvorenie oslobodené od otroctva skazy a bude mať účasť na slobode a sláve Božích detí (porov. Rim 8:19).“ – ls –