Štvrtkový komentár Antona Ziolkovského: Skončil sa rok biskupa Jána Vojtaššáka

Vážení poslucháči! Pred pár týždňami sa v Spišskej diecéze skončil rok biskupa Jána Vojtaššáka, ktorý vyhlásil spišský diecézny biskup, Mons. František Tondra. Hoci Ján Vojtaššák bol spišským biskupom, jeho význam presahuje hranice diecézy. Treba však povedať, že jeho osobu prijíma slovenská verejnosť s veľkými rozpakmi. Pod vplyvom médií aj mnohí veriaci nevedia, čo si o tejto legende majú myslieť.
Biskup Vojtaššák je aj po mnohých rokoch symbolom odporu voči komunizmu. Vládna moc ho po roku 1948 vnímala ako nebezpečného človeka. Keďže nastupujúci režim otvorene odmietal, dostal sa do väzenia. Tam sa začína jeho krížová cesta. Ako 73 – ročného starca ho komunistické súdy nespravodlivo odsúdili na 25 rokov väzenia. Aj bol vystavený mučeniu a neľudskému zaobchádzaniu, jeho vplyv na veriacich zostal. Práve pre toto hrdinstvo sa stal nielen pre veriacich Spišskej diecézy, ale celého Slovenska, veľkou duchovnou autoritou. Zomiera v Říčanoch pri Prahe, kde bol internovaný. Niet pochybností, že viera v Krista dávala biskupovi Vojtaššákovi silu, aby vydržal.
Svetské médiá však o jeho utrpení nehovoria. Na druhej strane ho označujú za fašistu a udavača. Články v slovenských denníkoch a týždenníkoch vyvolávajú dojem, akoby biskup Vojtaššák bol zodpovedný za holokaust slovenských Židov. Obvinenia z antisemitizmu sa však nezakladajú na pravde. Pred pár týždňami zverejnil Ústav pamäti národa zoznam arizátorov, medzi ktorými sa objavilo aj Spišské biskupstvo, ktoré v tom čase viedol práve Ján Vojtaššák. Tento záznam však nehovorí o podrobnostiach. Ako to teda bolo s arizáciou židovského majetku? V roku 1936 kúpil Baldovské kúpele, v malej dedinke pri Spišskej Kapitule, občan židovského pôvodu, Ladislav Fried. Na kúpu si požičal peniaze od Spišskej banky v Levoči. Pôžičku však nesplácal a v roku 1940 pravdepodobne z obavy o život utiekol zo Slovenska. Banka uvalila na majetok exekúciu a dala ho do dražby. Spišské biskupstvo kúpilo Baldovské kúpele v dražbe za 420 tisíc korún a banke splatilo dlžobu. O tom, že nešlo o prosperujúci majetok, svedčí okrem nesplatených dlhov aj skutočnosť, že pracovníci hygieny zakázali jeho prevádzku. Spišské biskupstvo tak následne začalo nákladnú rekonštrukciu, ktorá trvala počas celého obdobia Slovenského štátu. V Baldovských kúpeľoch boli preinvestované asi 2 mil. korún. Keď sa skončila vojna, pán Fried sa vrátil. Nielenže žiadal, aby mu bol majetok bezplatne navrátený, ale za každý rok užívania žiadal od Spišského biskupstva 0,5 mil. korún. Biskup Ján Vojtaššák bol ochotný majetok vrátiť, ale za podmienky, že pán Fried vráti biskupstvu peniaze, ktoré do neho už investovalo. Keďže na to nepristúpil, biskupstvo celú záležitosť podstúpilo súdu. Súd sa však nakoniec nekonal. Prišlo znárodnenie a Baldovské kúpele boli Spišskému biskupstvu skonfiškované bez náhrady. Dnes po nich niet ani stopy.
Podľa Ústavu pamäti národa sa arizácia definuje ako vyvlastnenie majetku a jeho prevod zo židovského na árijského majiteľa. V prípade Spišského biskupstva treba povedať, že išlo o kúpu majetku, ktorý bol zadlžený. Biskupstvo neprišlo k prosperujúcemu majetku, ani ho nevytunelovalo, práve naopak. Splatilo dlhy a investovalo doň nemalé prostriedky. Hovoriť preto o biskupovi Jánovi Vojtaššákovi ako o arizátorovi je nespravodlivé.
Ďalší často vyťahovaný argument proti biskupovi je tzv. prípad Lörinc. Išlo o Žida zo Spišského Podhradia, ktorý bol údajne deportovaný do pracovného tábora z jeho pričinenia. V tom čase, keď ho Vojtaššák spomenul v Štátnej rade, bol už internovaný v pracovnom tábore v Novákoch. Napriek tomu požíval veľkú slobodu. V Spišskom Podhradí udával miestnych Židov, aby ich deportovali (existuje o tom policajný zápis z roku 1943, čiže v čase, kedy o ňom hovoril Vojtaššák). Ak si pozrieme stránku Ústavu pamäti národa, môžeme si overiť, že v tom čase žila v Spišskom Podhradí, priamo pod Vojtaššákovými oknami židovská komunita. Vieme si predstaviť, žeby to antisemita toleroval?
Život biskupa Jána Vojtaššáka po nástupe komunizmu nesie všetky známky mučeníctva. Pre zachovanie viery a jednoty cirkvi priniesol veľkú obetu. Život biskupa Jána určite nebol bez chýb. Avšak skutočnosť mučeníctva zmýva všetky doterajšie viny. Svätosť neznamená bezchybnosť. Najlepším príkladom je apoštol národov, svätý Pavol. Do obrátenia bojoval proti kresťanom. Mnohí sa z jeho pričinenia dostali do väzenia. Po svojom obrátení sa však z Pavla stáva horlivý apoštol, ktorý svoju vernosť Kristovi potvrdzuje mučeníckou smrťou.
Vážení poslucháči! Biskup Ján Vojtaššák bol v tzv. procese s vlastizradnými biskupmi nespravodlivo odsúdený na dlhé roky väzenia. Odsedel si jedenásť rokov. Nebolo mu dopriate zomrieť doma. Pred časom boli jeho pozostatky slávnostne uložené v katedrále sv. Martina v Spišskej Kapitule. V Spišskej diecéze sa denne modlíme za jeho blahorečenie. Mons. Ján Vojtaššák zomrel v povesti svätosti. Na tom médiá nič nezmenia. Tento duchovný pastier, muž svätého života, si našu úctu a obdiv, i uctievanie na oltároch, určite zaslúži.