História a súčasnosť Arménskej apoštolskej cirkvi

Vatikán (24. novembra, RV) – Predstaviteľ Arménskej apoštolskej cirkvi (nezjednotenej) Katolikos Aram I., ktorý je na návšteve Rímskej cirkvi je od roku 1995 Katolikosom Cilície.

Dejiny arménskej cirkvi siahajú do 4. storočia, keď Arménsko prijalo kresťanstvo. Odlúčenie arménskej od Katolíckej cirkvi nastalo v roku 451 na Chalcedónskom sneme, keď neprijala kristologické formulácie a v druhej polovici 6. storočia sa sformovala do tzv. arménskej apoštolskej cirkvi. Na jej čele stojí tzv. katolikos, ktorého sídlo je v Ečmiadzine.

Najtragickejším obdobím pre Arménsku cirkev bol rok 1915, keď turecká vláda rozpútala genocídu arménskeho národa v osmanskej ríši. Počas nej zahynulo vyše jeden a pol milióna Arménov. Dnes sú v Arménsku považovaní za mučeníkov vlasti a viery.
Vzťahy medzi arménskou apoštolskou a Katolíckou cirkvou sa začali rozvíjať v roku 1996 podpísaním spoločného kristologického vyhlásenia, čím sa skončilo 1500 rokov trvajúce vieroučné nedorozumenie.

Arménsku apoštolskú cirkev prvýkrát navštívil pápež Ján Pavol II. v roku 2001, aby sa tu spolu s hlavou Arménskej apoštolskej cirkvi Karekinom II. spoločne pomodlili počas ekumenickej slávnosti a následne si uctili pamätník mučeníkov Arménska.

Od roku 1742 sa časť arménskych kresťanov zjednotila s Rímskym stolcom (obdoba našich Gréckokatolíkov)a patriarchom je Nerses Bedros 19. so sídlom patriarchchátu v Bejrúte. –dl–