Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (21. novembra, RV) - „Veľmi si vážim prácu tých, ktorí vynakladajú svoju osobnú energiu a materiálny vklad do tejto služby našich najmenších bratov “ – tieto slová adresoval uplynulú sobotu vo svojom príhovore pápež Benedikt XVI. účastníkom XXIII. medzinárodnej konferencie na tému “Pastorácia v starostlivosti o choré deti”, ktorá sa konala vo Vatikáne. Svätý Otec vo svojom príhovore vyzdvihol pokroky v medicíne za posledných 50 rokov, ktoré znížili úmrtnosť detí, aj keď je toho podľa neho stále veľa, čo je ešte potrebné urobiť. Vo svete totiž každý rok zomierajú až štyri milióny novorodencov, ktoré sa nedožívajú ani jedného mesiaca života. V každom lekárskom zásahu – povedal Svätý Otec – „musí byť cieľom dosiahnutie skutočného dobra dieťaťa, berúc do úvahy jeho dôstojnosť so všetkými právami. „Myslím najmä na všetky malé siroty a na deti opustené pre biedu či rodinné vzťahy, myslím aj na malé nevinné deti - obete ochorenia AIDS a vojen, ako aj mnohých ozbrojených konfliktov v rozličných častiach sveta, myslím na detstvo, ktoré zomiera pre biedu a hlad. Cirkev nezabúda na tieto jej najmenšie deti a ak na jednej strane súhlasí s iniciatívami bohatších národov na zlepšenie podmienok ich rozvoja, na druhej strane dôrazne upozorňuje na potrebu venovať najväčšiu pozornosť týmto našim bratom, aby sa vďaka našej solidárnosti mohli pozerať na život s dôverou a nádejou“.



V sobotu sa Svätý Otec prihovoril aj účastníkom plenárneho zasadnutia Pápežskej rady pre laikov. Keď hovoríme o katolíckych laikoch – povedal Benedikt XVI. – hovoríme o nespočetnom množstve pokrstených, ktorí sa angažujú v mnohých rozličných situáciách, aby rástli v nasledovaní Pána a aby nanovo objavovali a zažívali krásu pravdy a radosti z toho, že sú kresťanmi. „Svet, v spleti rodinného, pracovného a sociálneho života je pri povolaní a poslaní kresťanských laikov teologickým miestom a prostriedkom ich realizácie. Každé prostredie, okolnosť a činnosť, v ktorej sa očakáva, aby zažiarila jednota medzi vierou a životom je zverená do zodpovednosti veriacich laikov, ktorých želaním je hlásanie o tomto dare - stretnutí sa s Kristom ako aj o istote dôstojnosti ľudskej osoby. Od nich sa očakáva, že sa vložia do života svedčiaceho o láske, najmä k tým najchudobnejším, trpiacim a núdznym, ako aj že sa budú angažovať v kresťanskom úsilí nasmerovanom na budovanie stále väčšej spravodlivosti a pokoja v ľudskom spolunažívaní a že tak budú otvárať nové hranice evanjeliu!“ 

V nedeľu sa Svätý Otec prihovoril veriacim pred modlitbou Anjel Pána, keď nadviazal na nedeľné evanjelium o talentoch, pričom zdôraznil, že „tieto dary, okrem ich vlastných prirodzených kvalít, predstavujú aj bohatstvo, ktoré Pán Ježiš nám zanechal ako svoje dedičstvo, ktoré máme spravovať tak, aby prinieslo svoje ovocie. Toto dedičstvo tvoria: jeho slovo uchované v Evanjeliu, krst, ktorý nás obnovuje v Duchu Svätom, modlitba „Otče náš“, ktorou sa modlíme k Bohu ako synovia zjednotení v jedinom Synovi, jeho odpustenie, ktoré nám prikázal, aby sme ho priniesli všetkým, sviatosť jeho presvätého Tela a Krvi. Jedným slovom: Božie kráľovstvo, ktorým je On sám, prítomný a živý medzi nami. Toto je poklad, ktorý Ježiš zveril svojim priateľom na konci svojho krátkeho pozemského života. Dnešné podobenstvo kladie dôraz na vnútorný postoj s ktorým prijímame a vážime si tento dar. Nesprávny postoj je charakteristický strachom. Sluha, ktorý ma strach zo svojho správcu a bojí sa jeho návratu, skryje svoju mincu, ktorá neprinesie žiadne ovocie. Toto sa stáva napríklad vtedy, keď niekto dary ktoré prijal, ako sú krst, sväté prijímanie, birmovka, zahrabe pod prikrývku predsudkov, pod falošnú predstavu o Bohu, ktorá paralyzuje jeho vieru a jeho skutky tým spôsobom, že zrádza Pánove očakávania. Podobenstvo však zdôrazňuje dobré ovocie, ktoré prinášajú učeníci. Títo sa tešia z prijatých darov, ktoré neskryli zo strachu alebo zo žiarlivosti, ale umožnili, aby tieto dary priniesli ovocie tým, že sa s nimi podelili. Áno, dary, ktoré nám dal Kristus sa znásobujú rozdávaním! Je to poklad určený k tomu, aby bol rozdaný, investovaný, zdieľaný s inými, ako nás to učí ten úžasný správca Ježišových talentov, ktorým je apoštol Pavol.“



Svätý Otec v katechéze počas stredajšej generálnej audiencie pokračoval v rozprávaní o sv. Pavlovi, konkrétne v jeho učení o našom ospravedlnení, keď povedal: “Pavlova skúsenosť o vzkriesenom Pánovi na ceste do Damasku mu ukázala, že len vierou v Krista a nijakým iným našim úsilím nedosiahneme ospravedlnenie pred Bohom. Naše ospravedlnenie v Kristovi je teda Božím darom milosti, zjaveným v tajomstve kríža. Kristus zomrel, aby sa pre nás stal múdrosťou, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením (porov. 1 Kor 1:30), a my aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2 Kor 5:21). Vo svetle kríža a jeho darov zmierenia a nového života podľa Ducha, Pavol odmieta ospravedlnenie založené na zákone a jeho skutkoch. Pre apoštola je Mojžišov zákon, ako nezvratný dar Boha Izraelu – nezrušiteľný, ale relativizovaný, pretože milosť ospravedlnenia a nového života prijímame vďaka viere v Božie prisľúbenia dané Abrahámovi, ktoré sa naplnili v Kristovi. Cieľom zákona je Kristus (Rim 10:4) a jeho naplnenie je v novom prikázaní lásky. Spolu s Pavlom nech je teda pre nás Kristov kríž našou jedinou chválou (porov. Gal 6:14) a tak vzdávajme vďaku za milosť, ktorá nás urobila údmi Kristovho tela, ktorým je Cirkev.” – ls –

Kláštory sú duchovnými oázami, ktoré svetu rozprávajú o tom, čo je podstatné: „hľadať Krista a ničomu nedávať prednosť pred Jeho láskou“ - týmito slovami sa vo štvrtok pápež Benedikt XVI. prihovoril účastníkom plenárneho zasadnutia Kongregácie pre inštitúty zasväteného života a pre spoločnosti apoštolského života. Svätý Otec vyzdvihol dôležitosť rehoľného života v dejinách a zdôraznil jeho význam slovami „hľadať Boha a hľadať ho cez Ježiša Krista, ktorý ho pozdvihol (porov. Jn 1,18), hľadať ho s upretým pohľadom na neviditeľné skutočnosti, ktoré sú večné (porov. 2 Kor 4,18), v očakávaní slávneho príchodu Spasiteľa“ (porov. Tít 2,13). Kláštory – pokračoval Svätý Otec sa stávajú duchovnými oázami, ktoré ukazujú ľudstvu absolútne prvenstvo Boha pri stálej adorácii „tajomnej, ale skutočnej Božskej prítomnosti vo svete“ a v bratskom spoločenstve žitom podľa „nového prikázania lásky a vzájomnej služby, pripravujúc sa tak na záverečnú slávu Božích synov“. Potom Svätý Otec dodal: „Keď rehoľníci žijú radikálnym spôsobom evanjelium, keď tí, ktorí sú úplne oddaní kontemplatívnemu životu pestujú v hĺbke jednotu s Kristom.... môže byť rehoľný život pre všetky formy rehoľného a zasväteného života spomienku na to, čo je podstatné a má prvenstvo v živote každého pokrsteného: hľadať Krista a ničomu nedávať prednosť pred jeho láskou“ – ukončil svoj príhovor Svätý Otec. – ls –