Generálna audiencia Benedikta XVI: Apoštol Pavol a jeho učenie o ospravedlnení

Vatikán (19. novembra, RV) – Námestie sv. Petra vo Vatikáne sa aj dnes zaplnilo pútnikmi z celého sveta, ktorí si prišli vypočuť katechézu pápeža Benedikta XVI. počas jeho pravidelnej stredajšej generálnej audiencie.

Svätý Otec v nej pokračoval v rozprávaní o sv. Pavlovi, konkrétne o jeho učení o našom ospravedlnení. V úvode si položil otázku – ako sa človek stane spravodlivým pred Božím zrakom a následne sa zameral na Pavlovu skúsenosť z cesty do Damasku, ktorá mu ukázala, že len vierou v Krista a nijakým iným našim úsilím nedosiahneme ospravedlnenie pred Bohom. Naše ospravedlnenie v Kristovi je teda Božím darom milosti, zjaveným v tajomstve kríža. Kristus zomrel, aby sa pre nás stal múdrosťou, spravodlivosťou, posvätením a vykúpením (porov. 1 Kor 1:30), a my aby sme sa v ňom stali Božou spravodlivosťou (2 Kor 5:21).
Potom hovoril Svätý Otec o Liste Filipanom, ktorý nám ponúka svedectvo Pavlovho prechodu od spravodlivosti založenej na zákone k spravodlivosti založenej na viere v Krista.

“Vzťah medzi Pavlom a Zmŕtvychvstalým sa stal tak hlbokým, že Pavol tvrdil, že Kristus nebol viac len jeho životom ale celým jeho žitím, a to až do takej miery, že smrť ako spôsob stretnutia s ním, by sa stala pre neho ziskom (porov. Fil 1,21). Nie žeby znevažoval život, avšak pochopil, že pre neho život už nemal viac iný zmysel a neprechovával v sebe inú túžbu ako tú, stretnúť sa s Kristom. Podobne ako počas závodu na štadióne, namáhal sa preto, aby mohol navždy zostať s ním. Zmŕtvychvstalý sa stal pre neho počiatkom a zavŕšením jeho existencie, cieľom a motívom jeho vlastného životného závodu. Iba ustarostenosť o dozrievanie vo viere tých, ktorých evanjelizoval a starostlivosť o všetky Cirkvi, ktoré založil (por. 2 Kor 11,28) ho zdržiavali v behu k svojmu jedinému Pánovi, aby tak mohol počkať a spolu s učeníkmi bežať k cieľu. Hoci si nemohol nič vyčítať vzhľadom na morálne dodržiavanie Zákona v minulosti, potom, čo dosiahol Krista, zriekol sa vyslovovať morálny úsudok ohľadom seba (por. 1 Kor 4, 3 – 4), obmedzil sa iba na jedinú vec, a to získať si toho, Kto si jeho samého získal už prv (por. Fil 3,12).”


Vo svetle kríža a jeho darov zmierenia a nového života podľa Ducha, Pavol odmieta ospravedlnenie založené na zákone a jeho skutkoch. Pre apoštola je Mojžišov zákon, ako nezvratný dar Boha Izraelu – nezrušiteľný, ale relativizovaný, pretože milosť ospravedlnenia a nového života prijímame vďaka viere v Božie prisľúbenia dané Abrahámovi, ktoré sa naplnili v Kristovi. Svätý Otec potom hovoril o tom, že alternatíva medzi spravodlivosťou pre diela zákona a pre vieru v Krista sa stáva jedným z hlavných motívov, ktoré sú zjavné v listoch sv. Pavla. V liste Galaťanom sa píše: „My sme rodení Židia nie hriešni pohania, a vieme, že človek nie je ospravedlnený zo skutkov podľa zákona, ale iba skrze vieru v Ježiša Krista. Aj my sme uverili v Krista Ježiša, aby sme boli ospravedlnení z viery v Krista, a nie zo skutkov podľa zákona, lebo zo skutkov podľa zákona nebude ospravedlnený nijaký človek.“ (Gal 2, 15-16). Potom si pápež položil otázku, čo znamená tento „zákon“, podľa ktorého sme oslobodení a čo sú „diela zákona“, ktoré neospravedlňujú. Ako dodal, už v spoločenstve v Korinte panoval názor, ktorý sa potom neskôr navrátil v dejinách – ktorý bol založený na zákone morálky, a na tom, že kresťanská sloboda je založená na oslobodení sa od etiky. Preto v Korinte koloval výrok „všetko mi je dovolené“. Je jasné, že táto interpretácia je pomýlená. Potom Svätý Oteca pokračoval:

“Avšak čo značí Zákon, od ktorého sme boli oslobodení a ktorý viac nezachraňuje? Pre svätého Pavla, podobne ako aj pre všetkých jeho súčasníkov, slovo Zákona znamenalo celé Mojžišovo učenie, teda všetkých päť kníh Mojžišových, čo v sebe vo farizejskej interpretácii, ktorú študoval aj Pavol, zahŕňalo celý komplex nariadení týkajúcich sa správania. Od etických nariadení až po nariadenia kultového charakteru, ktoré dávali základ identity každého spravodlivého veriaceho. Osobitne obriezka, nariadenia ohľadom čistoty jedla a všeobecne rituálnej čistoty, pravidlá ohľadom soboty a pod. Boli to témy, ktoré sa často stávali aj predmetom diskusií medzi Ježišom a jeho súčasníkmi. Všetky tieto nariadenia, ktoré sú vyjadrením sociálnej, kultúrnej a náboženskej identity, sa stali osobitným spôsobom dôležité v čase helenistickej kultúry, od začiatku 3. storočia pred Kristom. Táto kultúra, ktorá sa stala všeobecnou kultúrou tých čias, pričom bola kultúrou zjavne racionálnou, polyteistickou, zdanlivo tolerantnou, vytvárala silný tlak pre tvorbu kultúrnej uniformity a tak ohrozovala identitu Izraela, ktorý bol nútený vstúpiť do tejto spoločnej identity helenistickej kultúry, čo následne znamenalo stratu vlastnej identity. Teda stratu aj vzácneho dedičstva viery svojich otcov, viery v jediného Boha a stratu viery v Božie prisľúbenia.” 
Oproti tomuto kultúrnemu tlaku, ktorý ohrozoval nielen izraelskú identitu, ale aj vieru v jediného Boha a v jeho prisľúbenia, bolo potrebné vytvoriť múr úcty – obranný štít na ochranu vzácneho dedičstva viery. Pavol – pokračoval Svätý Otec - vo chvíli jeho stretnutia so Vzkrieseným pochopil, že so vzkriesením Krista sa situácia radikálne mení. S Kristom sa Boh Izraelu, jediný pravý Boh stal Bohom všetkých národov. Múr medzi Izraelom a pohanmi – ako sa píše v Liste Efezanom - už nebol potrebný – je to Kristus, ktorý nás ochraňuje proti polyteizmu a všetkým jeho súčastiam. Je to Kristus – pokračuje pápež -, ktorý nás zjednocuje s jediným a v jedinom Bohu, je to Kristus, ktorý garantuje našu skutočnú identitu v odlišnosti kultúr. Cieľom zákona je Kristus (Rim 10:4) a jeho naplnenie je v novom prikázaní lásky. Viera je pozeranie sa na Krista a v odovzdaní sa Kristovi. Preto Pavol v Liste Galaťanom, v ktorom rozvinul svoju náuku o ospravedlnení hovorí o viere, ktorá koná prostredníctvom lásky (porov. Gal 5,14).

„Pavol vie, že v dvojitej láske, k Bohu a k blížnemu je prítomný a naplnený celý Zákon. Takto v spoločenstve s Kristom, vo viere, ktorá dáva zrod láske, je naplnený celý Zákon. Stávame sa spravodlivými, keď vstupujeme do spoločenstva s Kristom v láske. To isté uvidíme na budúcu nedeľu, na slávnosť Krista Kráľa. Je to evanjelium sudcu, ktorého jediným kritériom je láska. To načo sa pýta je toto: Navštívil si ma, keď som bol chorý? Keď som bol vo väzení? Dal si mi najesť, keď som bol hladný? Ošatil si ma, keď som bol nahý? Týmto spôsobom sa spravodlivosť prejavuje láskou. Na konci tohto evanjelia môžeme prakticky povedať: iba láska. Neexistuje kontradikcia medzi týmto evanjeliom a svätým Pavlom. Je to tá istá vízia, podľa ktorej, spoločenstvo s Kristom, viera v Krista je zdrojom lásky. A láska je realizáciou spoločenstva s Kristom. Takto, a žiadnym iným spôsobom, keď sme s ním zjednotení, stávame sa spravodlivými.“

Svätý Otec potom pozdravil pútnikov vo viacerých jazykoch, medzi ktorými nechýbali ani slová venované slovenským veriacim:

„Zo srdca vítam pútnikov zo Slovenska. Bratia a sestry, včera sa v rímskych bazilikách svätých apoštolov Petra a Pavla slávilo Výročie ich posviacky. Nech návšteva týchto bazilík zveľadí vašu lásku k Cirkvi, ktorá je postavená na apoštoloch. S láskou vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!“

Na záver udelil Benedikt XVI. všetkým prítomným apoštolské požehnanie. –ls,sg-