Pápež Benedikt XVI. v príhovore zdravotníkom: „Podporovať zdravie všetkých detí, s rešpektom,
nehou a solidaritou!“
Vatikán (15. novembra, RV) – „Verím, že mnohé nerovnosti, ktoré tu jestvujú
sa podarí čo najskôr uzdraviť rozhodnými zásahmi pre dobro týchto našich
najmenších bratov. Veľmi si vážim prácu tých, ktorí vynakladajú svoju
osobnú energiu a materiálny vklad do tejto služby“ – tieto slová adresoval dnes
vo svojom príhovore pápež Benedikt XVI. účastníkom XXIII. medzinárodnej konferencie
na tému “Pastorácia v starostlivosti o choré deti”, ktorá bola pod záštitou Pápežskej
rady pre apoštolát zdravotníkov a ktorá sa dnes skončila vo Vatikáne.
Svätý
Otec v úvode ocenil tému konferencie, na ktorej sa hovorilo o komplikovanej situácii
detí v rozličných častiach sveta ako aj o perspektívach možnej pomoci. Ako významné
označil pokroky v medicíne za posledných 50 rokov, ktoré znížili úmrtnosť detí, aj
keď je toho podľa neho stále veľa, čo je ešte potrebné urobiť. Vo svete totiž každý
rok zomierajú až štyri milióny novorodencov, ktoré sa nedožívajú ani jedného mesiaca
života.
V tejto súvislosti pápež povedal, že sú potrebné rozhodné kroky zamerané
na predchádzanie, pokiaľ je to len možné chorobám ako aj na starostlivosť pri zabezpečovaní
najlepších hygienicko-zdravotných podmienok, najmä v chudobnejších krajinách. Ďalej
dodal, že do tohto procesu sú začlenené rodiny, lekári ako aj sociálni a zdravotní
pracovníci. Medicínsky výskum – pokračoval Benedikt XVI. - stojí pred ťažkou voľbou
čo sa týka dosiahnutia správnej rovnováhy medzi naliehavosťou a terapeutickou pomocou
pri zabezpečení primeranej starostlivosti skutočných potrieb malých pacientov, bez
toho, aby sme upadli do pokušenia experimentovať. V každom lekárskom zásahu – pokračoval
Svätý Otec – musí byť cieľom dosiahnutie skutočného dobra dieťaťa, berúc do úvahy
jeho dôstojnosť so všetkými právami. Je potrebné starať sa o neho s láskou, aby ľahšie
čelil utrpeniu a chorobe, a to aj pred jeho narodením – povedal Svätý Otec a pokračoval:
„Myslím najmä na všetky malé siroty a na deti opustené pre biedu či
rodinné vzťahy, myslím aj na malé nevinné deti - obete ochorenia AIDS a vojen,
ako aj mnohých ozbrojených konfliktov v rozličných častiach sveta, myslím na
detstvo, ktoré zomiera pre biedu a hlad. Cirkev nezabúda na tieto jej najmenšie
deti a ak na jednej strane súhlasí s iniciatívami bohatších národov na zlepšenie podmienok
ich rozvoja, na druhej strane dôrazne upozorňuje na potrebu venovať
najväčšiu pozornosť týmto našim bratom, aby sa vďaka našej solidárnosti
mohli pozerať na život s dôverou a nádejou“. –sg-