Zamyslenie na 33. nedeľu v Cezročnom období

Priatelia,

blíži sa záver cirkevného roka. Neupozorňuje nás na to len pohľad do kalendára, ale aj liturgické čítania ostatných nedieľ. Evanjelium nasledujúcej nedele nám ponúka podobenstvo o talentoch, ktoré Pán zveril svojim sluhom. V súčasnej svetovej finančnej kríze sa toto podobenstvo môže podobať na akýsi komentár správneho finančného manažmentu. Ale v skutočnosti hovorí o niečom inom. Podobenstvo sa nachádza v tej časti evanjelia, ktorá predchádza Matúšov opis Veľkonočného tajomstva, utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania Pána. V tejto časti však evanjelista hovorí o konci sveta a o poslednom príchode Syna Človeka. Preto podobenstvo o talentoch upriamuje našu pozornosť na otázku, „Čo máme robiť, aby sme boli pripravení na príchod Pána?“.

Iste poznáte úsmevný príbeh o mužovi, ktorý sa nazlostil na Boha. „Bože“, hovorí ten muž. „Už tri roky sa denne modlím o to, aby som vyhral prvú cenu v lotérii. Ty sám si povedal, že ‛o čokoľvek budeme prosiť, ty nám to dáš’. Ako je teda možné, že ja som za tie roky nedostal to, o čo som ťa prosil?“ V tom začul príjemný Boží hlas. „Môj drahý synu“ hovorí Boh. „Prosím ťa, urob najprv ty mne jednu láskavosť a kúp si konečne aj žreb!“ V Cirkvi existujú dva typy ľudí. Tí, ktorí sú ochotní aj za cenu rizika, vložiť svoje schopnosti a dary pre spoločné dobro, a tí, ktorí si ich chcú uchrániť nedotknuté. Práve pred takýmto postojom nečinnosti, nás varuje Ježiš v nedeľnom evanjeliu.

Budeme počuť, že „istý človek sa chystal na cestu. Zavolal svojich sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností...“ (Mt 25,15) Hneď od začiatku príbehu je jasné, že sluha, ktorý dostal jeden talent, nie je veľmi šikovný. Nie je génius. Ale je zaujímavé si tiež všimnúť, že aj napriek jeho neschopnosti mu jeho pán zveruje talent. Prví dvaja hneď idú a a ako sa povie, začnú „točiť“ peniaze, čo im prinesie náležitý finančný zisk a nakoniec aj odmenu od svojho Pána. Tretí však, v strachu zo svojho pána, ide a zakope jemu zverený talent. Bál sa totiž, že mu nebude mať čo vrátiť. Možno ho znechutilo to, že sa začal porovnávať s ostatnými sluhami, ktorí dostali viac talentov. Nespoznal, že aj s jeho jediným talentom mohol získať ďalší a bol by odmenený rovnakou mierou ako jeho spolusluhovia. Tento jeho vnútorný strach spôsobuje to, že predstavuje pána ako bezcharakterného despotu. „Pane, viem, že si tvrdý človek. Žneš, kde si nesial, a zbieraš kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som šiel a ukryl tvoj talent v zemi.“ Lenže toto jeho tvrdenie vyvracia postoj samotného pána, ktorý sa ho s prekvapením pýta: „Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal?“ Strach v živote sluhu spôsobil dve veci; to, že ponúkol nepravdivý obraz o Pánovi, a to, že zabudol hľadieť na seba ako na obdarovaného, ktorý vlastní jedinečný dar.

Priatelia, každý jeden z nás bol obdarovaný prinajmenšom jedným talentom. Dostali sme dar viery. Naša zodpovednosť ako muža alebo ženy viery nie je v tom, aby sme si ju len „udržali“. Boli sme obdarovaní, aby sme s ňou – povedané slovami podobenstva – obchodovali. Je dôležité aby sme ju ponúkali tým, s ktorými sa stretávame v každodennom živote. A to nie slovami, ale postojmi, ktoré si vyžaduje konkrétna situácia. Je nevyhnutné, aby sme sami spoznali jej hodnotu vo vlastnom živote a tak jej robili reklamu v súčasnom svete podľa osobných schopností. Práve toto osobné spoznávanie hodnoty viery a jej ponúkanie iným, je tým hazardom, ktorý podstúpili prví dvaja sluhovia. Ak nás premôže strach, ostaneme v nebezpečenstve, že stratíme aj to čo máme rovnakým spôsobom, ako tretí sluha prišiel o svoj talent. Cesta ako ochrániť vieru, alebo akýkoľvek iný talent, ktorý nám Boh daroval, je investovať ich aby prinášali ovocie.
Práve nasledujúca nedeľa ponúka každému jednému z nás priestor, aby sme sa zamerali na vlastné talenty, ktorými sme boli obdarovaní a hľadali konkrétny spôsob na ich investovanie pre dobro blížneho.

Jozef Šofranko