Vatikán
(14. novembra, RV) - Uplynulú sobotu sa Svätý Otec prihovoril účastníkom stretnutia
pri príležitosti 50. výročia od úmrtia pápeža Pia XII. Vo svojom príhovore pripomenul
dôležitosť jeho 40 publikovaných encyklík a pokračoval: “V tomto širokom kontexte
sa Pius XII. staral o mnoho rozličných ľudí, ktorí sú vďaka Pánovi súčasťou Cirkvi
napriek ich odlišným povolaniam – kňazi, rehoľníci a laici. Vydával svoje múdre smernice
o formácii kňazov, ktorí sa majú pre lásku ku Kristovi odlišovať v jednoduchosti a
striedmosti života, lojálnosti voči svojim biskupom a tiež ochotou voči tým, ktorí
sú zverení do ich pastoračnej starostlivosti.“ V závere ešte Svätý Otec
o učení Pia XII. povedal, že bol opakom improvizácie, teda že jeho diela písal s maximálnou
precíznosťou každej formulácie a každej výpovede a dotkol sa tiež početných úloh,
ktoré súviseli s jeho úradom, medzi ktorými boli návštevy biskupov, hláv štátov a
diplomatov a audiencie, pričom vyzdvihol jeho nevídanú inteligenciu a železnú pamäť
a jeho učenie označil za hodnotu, ktorá má čo povedať kresťanom dneška, aj 50 rokov
po jeho smrti.
V sobotu Svätý Otec prijal na audiencii aj nového veľvyslanca
Čínskej republiky pri Svätej stolici Wanga Larryho Yu-yuana, ktorý Svätému Otcovi
odovzdal poverovacie listiny, pričom Svätý Otec povedal: „Hoci katolíci v Čínskej
republike predstavujú len o niečo viac ako jedno percento populácie, horlivo sa podieľajú
na budovaní spoločnosti, ktorá je humánna, spravodlivá a má skutočný záujem o prosperitu
slabších v spoločnosti. Je súčasťou poslania Cirkvi podeliť sa o túto „skúsenosť ľudskosti“
so všetkými ľuďmi dobrej vôle, v záujme toho, aby prispeli k dobru celej ľudskej rodiny.
Prejavuje sa to najmä v oblasti vzdelávania, zdravia a charitatívnej činnosti. Záväzok
vašej vlády k slobode vierovyznania, umožnil Cirkvi šíriť svoje poslanie lásky a služby
a otvorene hlásať evanjelium. Za všetkých katolíkov v Taiwane by som rád vyjadril
vďaku za túto slobodu, z ktorej sa Cirkev raduje.“ V nedeľu napoludnie sa
Svätý Otecprihovoril veriacim pred modlitbou Anjel Pána, pričom svoju pozornosť
upriamil na slávenie výročia posviacky Lateránskej baziliky, keď povedal: „Vskutku
táto bazilika bola v poradí prvou, ktorá bola postavená po edikte cisára Konštantína,
ktorý v roku 313 udelil kresťanom slobodu k verejnému praktizovaniu ich náboženstva.
Ten istý cisár daroval pápežovi Melchiadovi prastaré vlastníctvo rodiny Lateránov,
kde dal postaviť baziliku, krstiteľnicu a rezidenciu rímskeho biskupa, ktorá sa stala
sídlom pápežov až do avignonského obdobia. Posvätenie Baziliky sa uskutočnilo pápežom
Silvestrom v roku 324 a chrám bol zasvätený Najsvätejšiemu Spasiteľovi. Až po VI.
storočí sa k tomuto názvu pridružili ďalšie dva, a to svätého Jána Krstiteľa a Jána
Evanjelistu, podľa ktorého sa dodnes bazilika všeobecne nazýva. Prv tento sviatok
sa slávil iba v Ríme, ale od roku 1565 sa rozšíril na všetky kostoly rímskeho obradu.
Týmto spôsobom, vyjadrenie úcty tomuto posvätnému chrámu, je zároveň vyjadrením lásky
a úcty voči celej rímskej Cirkvi, ktorá ako zdôrazňuje svätý Ignác Antiochijský, je
„predsedníčkou lásky“ celého kresťanského spoločenstva (Rimanom 1,1). V nedeľu po modlitbe Anjel Pána sa k veriacim zhromaždeným na námestí sv. Petra vo Vatikáne
obrátil ešte slovami: „Dnes si pripomíname 70. výročie smutnej udalosti, ktorá sa
odohrala v noci z 9. na 10. novembra 1938, kedy sa v Nemecku rozpútala nacistická
fúria proti židom. Zničené boli obchody, úrady, obydlia a synagógy a usmrtené mnohé
osoby, pričom to bol začiatok systematického a násilného prenasledovania nemeckých
židov, ktoré sa zavŕšilo v Shoah. Ešte dnes pociťujem bolesť nad touto tragickou udalosťou,
ktorej pamiatka musí slúžiť k tomu, aby sa podobné hrôzy už viac neopakovali a aby
sme sa na všetkých úrovniach zasadzovali proti akejkoľvek forme antisemitizmu a diskriminácii,
vychovávajúc predovšetkým mladých k rešpektu a k vzájomnej úcte. Okrem toho pozývam
k modlitbe za vtedajšie obete a k zjednoteniu sa so mnou v prejavení hlbokej solidárnosti
židovskému svetu.“ Na stredajšej katechéze počas generálnej audiencie pápež Benedikt
XVI. pokračoval v rozprávaní o sv. Pavlovi, apoštolovi národov, pričom dnes prešiel
od minulotýždňovej témy jeho hlásania o Kristovej smrti a zmŕtvychvstaní k téme jeho
učenia o druhom príchode Krista. “Podľa Pavla bude Pánov návrat na konci sveta
sprevádzaný vzkriesením mŕtvych a bude zavŕšením Jeho kráľovstva, keď všetci tí, ktorí
v neho veria a dôverujú jeho prisľúbeniam budú s ním naveky v sláve (porov. 1 Sol
4:17). Kristovo víťazné kraľovanie sa vlastne už začalo. Teraz my, ktorí sme získali
Ducha ako prvé ovocie nášho vykúpenia, trpezlivo očakávame naplnenie tohto plánu v
našich životoch. Náš život na tomto svete, ktorý je poznačený skúškami a utrpením,
musí napĺňať nebeská nádej a očakávanie nášho vzkriesenia do slávy. Pavlova bohatá
eschatológia, ktorá spája to “už” v Kristovom vzkriesení s tým “ešte nie” v našom
živote na tomto svete, sa odzrkadľuje v jeho slovách o tom, že “v nádeji sme spasení”
(Rim 8:24). To isté radostné očakávanie Pánovho návratu a naplnenie Otcovho spásonosného
plánu je prítomné v starovekej kresťanskej modlitbe ktorou uzatvára jeho prvý List
Korinťanom: Marana tha! Príď Pane Ježišu!” – ls –