Krajina, o ktorej budeme
dnes hovoriť, bude ďalším pokračovaním zo série štátov Južnej Ameriky – reč bude o Uruguaji.
Jej susedmi sú na východe Brazília a na západe Argentína, od ktorej ju delí rieka
Uruguaj, podľa ktorej štát pravdepodobne získal svoje pomenovanie. Ide o druhú najmenšiu
juhoamerickú krajinu a zároveň najmenšiu, v ktorej je oficiálnym jazykom španielčina.
Túto krajinu spomíname aj v súvislosti s úradnou návštevou Ad Limina Apostolorum jej
biskupov vo Vatikáne.
Demografické a politické údaje o krajine
V
roku 1828 získala krajina po 20 rokov trvajúcej vojne nezávislosť od Brazílie a Argentíny.
Od októbra 2004 je prezidentom Uruguajskej republiky Tabaré Vazquez. Uruguaj má
viac ako tri milióny obyvateľov. Predkami takmer 90 percent Uruguajcov sú potomkovia
európskych kolonizátorov, ktorí sem prišli v 19. storočí najmä zo Španielska a Talianska.
Druhá skupina obyvateľov - asi osem percent - sú miešanci Európanov a Indiánov. Pôvodní
indiáni tvoria asi jedno percento populácie krajiny. Hlavné mesto je Montevideo a
úradným jazykom je španielčina. Kresťania v Uruguaji
Takmer
80 percent obyvateľov Uruguaja sa hlási ku katolíckemu vierovyznaniu. Ďalších päť
percent tvoria protestanti. Cirkevne je Uruguaj rozdelený do jednej arcidiecézy a deviatich
diecéz. Na čele Konferencie biskupov je Mons. Carlos Collazzi. Apoštolským nunciom
je Mons. Janusz Bolonek. Uruguaj sa tešil aj z návštevy pápeža – dvakrát krajinu navštívil
pápež Ján Pavol II. - v roku 1987 a 1988.
Podľa štatistík z roku 1917 vyplýva,
že Uruguaj patrí medzi najlaickejšie národy spomedzi štátov Južnej Ameriky a počas
rozličných momentov vo svojej histórii zakúsil mnohé silné laické impulzy. Výskyt
antiklerikálych hnutí obmedzil vplyv Cirkvi na spoločnosť, aj keď za uplynulých pár
rokov je v tejto oblasti zrejmý odlišný koncept laicity, ktorá umožnila nanovo nadviazať
dialóg medzi veriacimi a neveriacimi.
Vplyv siekt v krajine
Uruguajskí
biskupi neskrývajú obavy zo šírenia siekt a nových náboženských hnutí v krajine. Okrem
rôznych evanjelizačných a afro-brazílskych hnutí spomínajú súčasné šírenie Moonovej
sekty, známej aj ako Scientologická cirkev. Ako uviedol v tejto súvislosti vo svojom
pastoračnom liste arcibiskup Monteviedea, Mons. José Gottardi, tento jav je založený
na tom, že si hocikto môže vytvoriť náboženstvo podľa svojej ľubovôle. Ďalším nepriaznivým
faktorom, ktorý prispieva k šíreniu siekt je šírenie náboženských myšlienok v médiách.
Podľa prieskumov z roku 1997 tvoria katolícky orientované programy iba štyri percentá
nábožensky zameraného vysielania televízie a rádia. Pastoračné
výzvy zo stretnutia v Aparecíde Pri
tohtoročnom jarnom plenárnom zasadnutí uruguajský biskupi odsúhlasili nové pastoračné
smernice na ďalších päť rokov, až do roku 2013. Ich hlavnou líniou je „cesta Cirkvi,
povolanej k neustálej misii“, v súlade s Veľkou kontinentálnou misiou, ktorá bola
otvorená na misijnom kongrese juhoamerických štátov v Ekvádore.
V rozhovore
pre Vatikánsky rozhlas hovoril o situácii v krajine predseda Konferencie biskupov
Uruguaja, Mons. Carlos Collazzi. Ako povedal „Uruguaj je svojrázna krajina,
hlavne čo sa týka množstva prisťahovalcov.Naše priezviská sú talianske, španielske,
nemecké. Vzhľadom k zvyšku kontinentu, nemáme domorodý pôvod, preto sme
v určitých smeroch veľmi podobní Európe.Pre mnohých latinskoamerických obyvateľov
ísť do Uruguaja, je ako ísť do Ameriky, teda prosperovať na mieste, kde je zabezpečená
budúcnosť.Každý, kto sem prišiel, priniesol so sebou svedectvo svojej kultúry,
z ktorej pochádza a toto je osobitosťou našej krajiny. Aj keď
má obyvateľstvo Uruguaja veľmi silný náboženský zmysel, iné špecifikum sa týka
laickosti a sekularizácie.Toto je našim trápením, ale zároveň v tomto
období aj veľkou výzvou.
Za hlavné pastoračné výzvy označil ďalej Mons.
Collazzi ochranu života a rodiny. Ako sa vyjadril, Katolícka cirkev je jednoznačne
proti potratom, ktoré sú predmetom aktuálnej diskusie v krjaine. Taktiež sa Cirkev
spolieha na rozhodnutie prezidenta krajiny, ktorý je pôvodným povolaním lekár a ktorý
má právo vetovať zákon zameraný proti životu.
Ako minulý týždeň uviedla spravodajská
agentúra CNS, v piatok zástupcovia parlamentu v Uruguaji diskutovali 12 hodín o novom
návrhu zákona, ktorý interrupcie v krajine legalizuje. Návrh je momentálne predložený
na schválenie v senáte a následne by ho mal schváliť prezident Tabaré Vazquez, ktorý
sa však vyjadril, že ho bude vetovať. V krajine sa zároveň v tomto období začali
viaceré kampane za aj proti prijatiu zákona. Konferencia biskupov krajiny sa pri tej
príležitosti navyše vyjadrila nie iba k tematike prerušenia tehotenstva, ale aj k tej,
týkajúcej sa homosexuálnych párov.
Kňazské a rehoľné povolania
Ďalej
hovoril Mons. Collazzi o povolaniach v Uruguaji: „Nedostatok kňazov a rehoľníkov
je problém, ktorý krajinu zaujíma, avšak napriek tomu máme stály počet kňazských
povolaní. Nezaznamenávame pokles, z čoho je evidentné, že nám Pán pomáha.
Ako sa potom biskup vyjadril, v krajine pomáhajú aj tzv. kňazi „fidei donum“,
ktorí sú misionármi hlasujúcimi evanjelium – vychádzajúc z dokumentu zo stretnutia
v Aparecíde, kde sa píše, že každý kresťan sa musí stať nasledovníkom alebo misionárom
a našou úlohou – ako pokračuje predseda konferencie biskupov - je toto evanjelizačné
povolanie Cirkvi prebúdzať.
Ďalej spomenul fakt, že pre udržanie počtu kňazských
a rehoľných povolaní, je potrebné sa zamerať na pastoráciu mládeže: „V tomto nám
pomáha katolícka škola, ktorá má veľký počet žiakov, ale napriek tomu sú tu
i mnohé ťažkosti.“Za základný problém označil financovanie škôl
- školské náklady hradia rodičia, pretože štát v tejto oblasti neprispieva.
Biskupi
Uruguaja na návšteve Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne
Biskupi z Uruguaja
boli od 22. do 27. septembra na návšteve Ad Limina Apostolorum vo Vatikáne. Ešte pred
ňou sa predseda biskupov vyjadril v súvislosti s očakávaniami spojenými s touto významnou
návštevou u Svätého Otca. Ako povedal: „Prichádzame sem do Ríma so silným postojom
viery, prichádzame z veľkej diaľky, ale vieme, že Svätý Otec je nám veľmi
blízko. Návšteva Ad Limina Apostolorum je silným vyjadrením Cirkevnej pospolitosti.Máme mnohé očakávania, o tom, čo nám povie Svätý Otec, aby nás uistil
o našom poslaní ako pastierov.“
Pápež Benedikt XVI. prijal biskupov tejto
krajiny v letnom sídle v Castel Gandolfe na konci septembra. Vyzval ich, aby rozjímali
o Božom slove a boli skutočnými Kristovými svedkami. Ďalej ich vyzval, aby boli nositeľmi
nádeje, ktorá pretrváva keď dodal: „Božie slovo je zdrojom a náplňou vašej služby
ohlasovateľov evanjelia, ešte potrebnejšie v čase, keď sa stále viac hlasov snaží
umlčať Boha, a to ako v osobnom, tak v spoločenskom živote a vyzývajú ľudí, aby išli
po cestách, ktoré ničia skutočnú nádej.“ V závere Svätý Otec biskupov požiadal,
aby nestrácali odvahu čeliť náboženskej ľahostajnosti a individualizmu, ktoré v spoločnosti
často prevládajú. –jv-