Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána: "Stávať sa živým chrámom
Jeho lásky"
Vatikán (9. novembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes napoludnie spolu s veriacimi
zhromaždenými na námestí sv. Petra vo Vatikáne pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána.
Pred ňou sa im prihovoril:
„Drahí bratia a sestry,
dnešná
liturgia nás pozýva sláviť výročie posviacky Lateránskej baziliky, ktorá sa
nazýva „matkou všetkých kostolov dell´Urbe e dell´Orbe“ – teda “matkou všetkých
kostolov mesta a sveta“. Vskutku táto bazilika bola v poradí prvou, ktorá bola postavená
po edikte cisára Konštantína, ktorý v roku 313 udelil kresťanom slobodu k
verejnému praktizovaniu ich náboženstva. Ten istý cisár daroval pápežovi Melchiadovi
prastaré vlastníctvo rodiny Lateránov, kde dal postaviť baziliku, krstiteľnicu a rezidenciu
rímskeho biskupa, ktorá sa stala sídlom pápežov až do avignonského obdobia. Posvätenie
Baziliky sa uskutočnilo pápežom Silvestrom v roku 324 a chrám bol zasvätený
Najsvätejšiemu Spasiteľovi. Až po VI. storočí sa k tomuto
názvu pridružili ďalšie dva, a to svätého Jána Krstiteľa a Jána
Evanjelistu, podľa ktorého sa dodnes bazilika všeobecne nazýva. Prv
tento sviatok sa slávil iba v Ríme, ale od roku 1565 sa rozšíril na všetky kostoly
rímskeho obradu. Týmto spôsobom, vyjadrenie úcty tomuto posvätnému chrámu, je zároveň
vyjadrením lásky a úcty voči celej rímskej Cirkvi, ktorá ako zdôrazňuje
svätý Ignác Antiochijský, je „predsedníčkou lásky“ celého
kresťanského spoločenstva (Rimanom 1,1).
Božie slovo tejto slávnosti
nás pozýva k uvažovaniu o základnej pravde: chrám z jednotlivých kameňov je
symbolom živej Cirkvi, kresťanskej komunity, ktorá už od apoštola Petra a Pavla,
je nazývaná ako „duchovná stavba“ postavená Bohom so „živých kameňov“,
ktorými sú kresťania, na jedinom základe, a tým je Ježiš Kristus, ktorý bol
prirovnaný k „uholnému kameňu“ (porov. 1 Kor 3, 9-11. 16-17), 1 Pt 2,4-8,
Ef 2, 20-22). „Bratia, vy ste Božia stavba.” píše svätý Pavol a dodáva: “Lebo Boží
chrám je svätý - a ním ste vy“ (1 Kor 3,9.17). Krása a harmónia kostolov, ktoré vzdávajú
chválu Bohu, pozýva aj nás, ľudské bytosti, ohraničené a hriešne, aby
sme sa obrátili a stvárňovali „vesmír“, ktorý je usporiadanou konštrukciou,
v úzkom spoločenstve s Ježišom, opravdivým svätým medzi svätými. Toto
sa uskutočňuje jedinečným spôsobom v eucharistickej liturgii, v ktorej „ecclesia“,
teda spoločenstvo pokrstených sa zjednocuje v počúvaní Božieho
slova a v prijímaní Kristovho tela a krvi. Prostredníctvom tohto dvojitého stola,
Cirkev zložená zo živých kameňov je budovaná v pravde a v láske, a zvnútra
utváraná Duchom Svätým sa transformuje nato, čo prijíma, pripodobňujúc sa stále
viac k Ježišovi Kristovi. Ak žije v úprimnej a bratskej jednote, stáva sa duchovnou
obetou, ktorá sa páči Bohu.
Drahí priatelia, dnešná slávnosť
je neustále aktuálnym tajomstvom. Totiž že, Boh chce vo svete budovať duchovný chrám,
spoločenstvo, ktoré mu vzdáva chválu v duchu a v pravde (porov. Jn 4,23 – 24).
Tento sviatok nám však pripomína aj dôležitosť materiálnych stavieb, v ktorých
sa spoločenstvá zhromažďujú, aby vzdávali Bohu vďaku. Každá komunita má preto
povinnosť starostlivo chrániť vlastné posvätné chrámy, ktoré tvoria vzácne
náboženské a historické dedičstvo. Prosme preto o orodovanie Pannu
Máriu, aby nám pomáhala stávať sa takými, akou bola ona sama, totiž „Božím
príbytkom“, živým chrámom Jeho lásky.“ – ls –