Dnes budeme v našej
rubrike hovoriť o malom štáte na hranici Južnej a Strednej Ameriky – o Paname, ktorej
prieplav má dôležitý význam pre celú Ameriku. Jej susedmi sú Kolumbia a Kostarika.
Panamu spomíname aj v súvislosti so septembrovou úradnou návštevou Ad Limina apostolorum
biskupov Panamy vo Vatikáne.
História a súčasnosť
Panamy
Územie krajiny bolo pred prvým príchodom Španielov osídlené
Indiánmi. V roku 1502 sa k jej brehom doplavil Krištof Kolumbus, čo môžeme považovať
za začiatok jej začlenenia do španielskych kolónií, pod ktoré patrila takmer 300 rokov.
Nezávislosť od Kolumbie získala 3. novembra 1903. Prezidentom krajiny je Martín Torrijos
Espino, zvolený v roku 2004.
Z pohľadu strategického umiestnenia sa Panama
rýchlo stala miestom bohatého obchodného a cestovného ruchu. Vďaka vhodnej zemepisnej
polohe patrí Panamská republika k jednej z najbohatších krajín Strednej Ameriky. Ekonomika
je založená na službách, ktoré s na hrubom domácom produkte podieľajú až 80 percentami.
Pätina obyvateľstva je zamestnaná v poľnohospodárstve, hoci využívaná pôda tvorí iba
dve percentá celkovej rozlohy krajiny. Prekvitá tu lodná doprava a s ňou súvisiaci
obchod, čo môžeme dedukovať aj z toho, že pod vlajkou tejto krajiny je registrovaných
viac ako 3 tisíc lodí.
Hlavným mestom Panamskej republiky je Panama s viac
ako 3 miliónmi obyvateľov. Úradným jazykom je španielčina, medzi iné používané jazyky
patrí angličtina a domorodé indiánske jazyky.
Cirkev a kresťania
v Paname
Takmer 85 percent obyvateľov Panamy sa hlási ku katolíckemu
vierovyznaniu. Zvyšok tvoria protestanti. Konferencia biskupov Panamy spravuje jednu
arcidiecézu a päť diecéz. V krajine je jedna územná prelatúra a apoštolský vikariát.
Na čele Konferencie biskupov je biskup mesta David, Mons. José Luis Lacunza Maestrojuán.
Apoštolským nunciom je Mons. Giambattista Diquattro. Apoštolským vikárom je Mons.
Pedro Joaquín Hernández. Pápež Ján Pavol II. navštívil túto krajinu 5. marca 1983.
Evanjelizácia Panamy sa v podstate začala objavením krajiny. Prvými misionármi
boli františkáni a dominikáni. Prvá diecéza Santa Maria de la Antigua vznikla v roku
1513 na území provincie Terra Ferma a jej prvým biskupom bol Mons. Juan de Quevedo.
V roku 1524 bolo sídlo diecézy preložené do hlavného mesta, do Panamy. Ku koncu 16.
storočia sem začali prichádzať jezuiti, ktorí sa venovali vzdelávaniu a neskôr v polovici
17. storočia tu evanjelizovali kapucíni a augustiniáni.
V roku 1674 vznikla
v Paname Univerzita sv. Františka Xaverského, ktorú zatvorili v roku 1763 po vyhnaní
španielskych misionárov. Táto udalosť predznamenala začiatok obdobia veľkých ťažkostí
pre Cirkev v krajine. Po dlhých politických a náboženských úskaliach sa rok 1925 spája
s vytvorením Cirkevnej provincie. Zároveň vznikol v provincii Darién apoštolský vikariát.
Pastoračné výzvy v krajine
Predseda Konferencie biskupov
Panamy, Mons. José Luis Lacunza Maestrojuán, na margo súčasných problémov ako aj
situácii v Cirkvi povedal:
„V krajine je mimoriadna chudoba, ktorá postihuje
40 percent populácie. Je to veľmi vážny problém, ktorý ako pastieri nemôžeme
ignorovať: spoločnosť, ktorá je definovaná ako kresťanská a katolícka,
nemôže tolerovať takúto situáciu neprávosti a ekonomickej diskriminácie. Naopak,
z cirkevného hľadiska sa usilujeme šíriť aaplikovať záverečný dokument
5. generálnej konferencie biskupov Latinskej Ameriky a Karibiku v Aparecíde
v máji 2007 v Brazílii. Snažíme sa šíriť týmto dokumentom ducha Aparecídy
v súvislosti s prípravou Kontinentálnej misie, ktorá sa oficiálne začne
v Paname v prvú pôstnu nedeľu v marci budúceho roka. Podľa odporúčaní z Aparecidy,
sa nemá týkať len prípravy misijného kalendára, ale má prebudiť
zmysel pre poslanie v Cirkvi tak, aby sme si uvedomili, že Cirkev je vo svojej podstate
misionárskou a že byť pokrsteným kresťanom katolíkom,
nasledovníkom Krista, prináša so sebou nevyhnutne stav permanentnej misie. V tejto
súvislosti sú najhorúcejšími témami v Paname momentálne násilie, ktoré je v našej
spoločnosti spolu s ďalšími problémami, ktorými sú napr. sekty.“
Vplyv
siekt v krajine
O invázii siekt hovoril aj biskup provincie Colón,
Mons. Audilio Aguilar pri príležitosti poslednej návštevy organizácie „Pomoc Cirkvi,
ktorá trpí“, keď skonštatoval: „V jednej z našich farností, sa nachádza až 22 sídel
rôznych siekt.“
Biskup Aguilar zdôraznil potrebu pomoci pri budovaní cirkevných
budov, ktoré by tak v diecéze čelili pôsobeniu siekt. V tomto zmysle považuje za veľmi
dôležitú aj formáciu kňazov a seminaristov keď dodal: „Teraz sa na kňazskú
vysviacku pripravuje 13 mladých. Štyria z nich študujú v našom novom diecéznom
seminári, ostatní sú v národnom seminári v hlavnom meste v Paname.“
Podľa
biskupa má diecéza Colón približne 250 tisíc obyvateľov, prevažne katolíkov. Je tu
prítomných 35 kňazov a 72 rehoľníkov. Ako dodal: „Je tu viacero faktorov, ktoré prinášajú
dosť ťažkostí s vykonávaním pastorácie v tejto diecéze, predovšetkým vzhľadom na to,
že Colón je obchodným centom Panamy. Je tu veľa korupcie, drogovej závislosti, prostitúcie,
pašovania a pod. a pre Cirkev nie je jednoduché nachádzať primerané odpovede na tieto
výzvy.“ – uzavrel situáciu biskup Aguilar.
Biskupi Panamy na návšteve
Ad Limina postolorum vo Vatikáne
Biskupi Panamy boli nedávno, na konci
septembra na návšteve Ad Limina apostolorum vo Vatikáne. Pri tejto príležitosti sa
im pápež Benedikt XVI. prihovoril. Svätý Otec biskupom okrem iného povedal: „Narastajúca
sekularizácia spoločnosti, ktorá kladie svet a ľudskosť na okraj ohrozuje všetky oblasti
každodenného života a podporuje kultúru, v ktorej nie je prítomný Boh. Takéto chápanie
sa potom prenáša do médií, pri šírení individualizmu, hedonizmu a ideológií, ktoré
podkopávajú základy manželstva, rodiny a kresťanskej morálky.“
Svätý Otec
potom vyzdvihol prácu misionárov v krajine, ako aj fakt, že mnohé rodiny žijú v mnohých
ťažkostiach, ktoré ohrozujú stabilitu manželskej lásky, zodpovedné rodičovstvo, harmóniu
a stabilitu manželstva. „Nikdy neprestávajte s pastoráciou rodín“
– dodal pápež Benedikt XVI. a v závere vyzval aj ostatných, aby objavili krásu povolania
do kresťanského manželstva, a aby bránili ľudský život od počatia až po prirodzenú
smrť a tiež aby vytvárali domovy, v ktorých budú deti vychovávať v láske k pravde
evanjelia a základným ľudským hodnotám. –jv-