Zamyslenie na 30. nedeľu v Cezročnom období

Pamätám si, ako som jedno letné ráno doma raňajkoval a počúval som reláciu v rozhlase, ktorá mala zaujímavý názov – „Na čom záleží?“ Moderátor vedel ponúknuť širokú paletu pozvaných hostí, ľudí známych na verejnosti i menej známych, mladších i starších, slobodných, ale aj matky a otcov rodín. Rozprávalo sa o práci, rodine, o radostiach i bolestiach života. Hĺbku rozhovoru zaručovalo nasmerovanie relácie, ktorej kormidlom bola otázka, adresovaná hosťovi – „Na čom v živote záleží?“ Odpovede neboli povrchné a pozvaní sa snažili vykresliť autentickosť svojho zmýšľania. Ukázalo sa, že to na čom záleží, má tak trochu inú tvár pre každého z nás. Čo je nám ale všetkým spoločné, že nám záleží na tom, čo sme objavili a vybrali si ako prioritu nášho života. Často ju zvykneme nazývať zmyslom alebo stĺpom, okolo ktorého sa potom sústreďuje celý náš život. V evanjeliu sme počuli, ako farizej prichádza za Ježišom s otázkou: „Učiteľ, ktoré prikázanie v zákone je najväčšie?“ Alebo inými slovami- „Na čom záleží najviac v zákone?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána svojho Boha celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou. To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé mu je podobné- Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého. Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý zákon i proroci.“ Ježiš nás učí, že centrom zákona je láska k Bohu a k blížnemu. Ukazuje sa, že láska, ktorá pobáda milovať druhého, je Bohu i človeku najvlastnejším a najvnútornejším princípom života. Je nám prirodzená, čo znamená, že sme od nej úplne závislí. Je druhou krvou nášho tela. Ak sa však chceme naučiť rozumieť láske, nestačí definícia. Musíme vidieť jej konkrétnu tvár. Je zaujímavé, že v Novom zákone nenájdeme definíciu lásky tak, ako sme zvyknutí definovať veci okolo seba. Láska sa poznáva až vtedy, keď sa prejaví v nejakom skutku. Svätý Ján apoštol uvažuje vo svojom Prvom liste: „Čo je láska, poznali sme z toho, že on položil za nás svoj život.“ Ján poznal, že Kristova láska nemá hraníc a miluje človeka takého, aký je, aj so svojimi hriechmi a zatvrdnutosťou. Od Krista mal možnosť naučiť sa, že láska k Bohu má svoj jasný dôsledok – lásku k blížnemu. Píše: „Milovaní, keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého.“ Aby sme mali odvahu a silu milovať tých okolo nás, potrebujeme sa otvoriť Ježišovmu slovu: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske.“ Je to láska, ktorou sa stáva Kristus naším priateľom a my sa stávame jeho priateľmi. Tak sa naša láska stáva Kristovou láskou, ktorá je schopná pomôcť blížnemu v núdzi, potešiť ho v čase smútku a tiež učiť ho dôverovať Bohu. Toto životné položenie vystihol svätý Ján apoštol, ktorý vo svojom Prvom liste napísal: „Kto nemiluje, ostáva v smrti, ale kto miluje, prešiel zo smrti do života.“

 
Marek Sopko