Internet a jeho nebezpečenstvá

V našej pravidelnej rubrike: Očami viery, vedy a kultúry, sme minulý týždeň venovali pozornosť téme: Internet – ako veľká výzva pre globálnu komunikáciu a novú evanjelizáciu. Dnes by sme sa hlbšie pozastavili aj pri jeho limitoch či nebezpečenstvách, ktoré využívanie tohto moderného prostriedku komunikácie v sebe skrýva. O týchto nebezpečenstvách hovoril vo svojom príhovore už Ján Pavol II., počas Svetového dňa masovokomunikačných prostriedkov, 12. marca 2002, keď povedal:
„Vyvstáva však niekoľko otázok, ktoré si treba položiť, ba čo viac ozrejmiť pri využívaní internetu pre evanjelizáciu. Jednou z jeho základných vlastností je, že poskytuje takmer nekonečné množstvo informácií, z ktorých mnohé trvajú len okamih. V kultúre, ktorá sa živí pominuteľným, je preto ľahké upadnúť do nebezpečia, že sa uverí tomu, že fakty sú dôležitejšie ako hodnoty. Internet ponúka množstvo poznatkov, ale neučí hodnotám a ak sa tieto hodnoty zanedbávajú odnáša si to naša vlastná ľudskosť – človek ľahko stráca z dohľadu svoju transcedentnú dôstojnosť. Napriek obrovskému potenciálu dobrého a osožného, sú nám všetkým dobre známe aj niektoré ponižujúce a škodlivé spôsoby využívania internetu. Zodpovednosť za garantovanie toho, aby tento skvelý a obdivuhodný nástroj slúžil všeobecnému dobru a nestal sa škodlivým, majú určite aj orgány činné vo verejnej správe. Internet navyše, radikálnym spôsobom mení psychologický vzťah človeka s priestorom. Pozornosť priťahuje nato, čo je hmatateľné, užitočné, a okamžite k dispozícii, pričom neposkytuje priestor pre zamyslenie sa a pre hlbšiu reflexiu, čo pre ľudskú bytosť je životne dôležité, totiž mať čas a vnútorný pokoj, aby mohla premýšľať a uvažovať o živote a o jeho tajomstvách a mohla tak postupne dospieť k zrelému spravovaniu samej seba a sveta ktorý ju obklopuje.
Porozumenie a múdrosť sú ovocím kontemplatívneho pohľadu na svet a nevychádzajú iba z holého nadobúdania faktov, čo aj zaujímavých. Sú výsledkom intuície, ktorá preniká do najhlbšieho významu vecí v ich vzťahu medzi sebou a s celou skutočnosťou.
Internet ako „fórum“ na ktorom je prakticky všetko akceptovateľné a takmer nič nie je trvácne, napomáha relativistický spôsob myslenia a niekedy napomáha k úniku pred zodpovednosťou a osobným angažovaním sa. Skutočnosť, že prostredníctvom internetu môžu ľudia nadväzovať a rozvíjať svoje vzájomné kontakty, tak ako nikdy doteraz, ponúka vynikajúce možnosti aj pre šírenie evanjeliového učenia. No pravdou je aj to, že kontakty nadväzované a udržiavané „elektronicky“ nebudú môcť nikdy nahradiť tie ozajstné, priame a ľudské, aké si vyžaduje pravá evanjelizácia. Tá totiž závisí vždy aj od osobného svedectva, vydávaného tými čo boli poslaní evanjelizovať.“
Toľko teda Ján Pavol II. na adresu nebezpečenstiev, ktoré ukrýva v sebe internet. O týchto nebezpečiach však hovoria dnes aj psychológovia. Vplyvný americký časopis American Psychologist nedávno publikoval výsledok prieskumu uskutočneného na vzorke 93-och rodín. Vyšlo z neho najavo, že používanie internetu im prinieslo výrazné zredukovanie ich spoločenských vzťahov a súčasne zvýšilo v nich hladinu depresie.
Do slovníka psychopatológie, v priebehu posledných rokov, pribudla ďalšia duševná porucha – chorobná závislosť na internete. Ide o psychosomatickú poruchu, charakterizovanú závislosťou, narušením medziľudských vzťahov, zmenami nálad, poruchou vnímania a pozornosti a impulzívnym správaním. Kanadské zdravotnícke združenie tvrdí, že internetová závislosť ( IAD –Internet Addiction Disorder) je reálna rovnako ako alkoholizmus. Vyvoláva, tak ako iné chorobné závislosti, sociálne problémy, nekontrolovanú žiadostivosť, krízy abstinencie, spoločenskú izoláciu, problémy v manželskom spolužití, ekonomické a pracovné problémy. Ľudia, ktorí sú najviac vystavení nebezpečenstvu, že tejto chorobe prepadnú, sú osoby vo veku medzi 15-tym a 40-tym rokom života, ktorí majú vo všeobecnosti ťažkosti v komunikovaní s inými ľuďmi.
Medzi nové chorobné závislosti, ktoré súvisia s využívaním internetu, tak ako ich opisuje psychopatológia, patria:

Ďalej je to tzv. cybersexual addiction, pod ktorým možno rozumieť či už všetok materiál neprístupný mládeži do 18 rokov, alebo rozvíjanie komunikácie s erotickým obsahom, prostredníctvom e-mailov alebo rozličných foriem tzv. „chatu“. Takáto komunikácia, ktorú možno kedykoľvek prerušiť, jednoducho zmiznúť, ostať v utajení, či komunikovať pod zmenenou identifikáciou, nielen že hlboko narúša opravdivé medziľudské vzťahy, napomáha rozvoju tienistých stránok vlastného ega, ale narúša aj pocit vlastnej identity.

Do chorobnej závislosti sa môže zvrhnúť aj nadväzovanie virtuálnych známostí prostredníctvom elektronickej pošty alebo chatovania. Zvlášť chatovanie môže ľahko vyústiť do závislosti, pretože osoby ktoré sa prostredníctvom neho virtuálne stretávajú, sa zdanlivo ukazujú byť schopnými ponúknuť tomu druhému nielen príjemnú a galantnú spoločnosť, ale aj taký druh záujmu o problémy toho druhého, podpory či povzbudzovania, aké si často vyžadujú mnoho rokov vzájomného, osobného poznania sa a pestovania skutočného – reálneho priateľstva, ktoré sa medzi nimi zrodilo. Pre chatovaní si možno prisvojiť akúkoľvek totožnosť, schopnosti, pohlavie, či vierovyznanie a zaplniť nimi prázdno vytvorené z neuspokojených potrieb po medziľudskej komunikácii, alebo túžob po znovunájdení vlastnej totožnosti či stratenej sebaúcty.

Ďalším nebezpečenstvom sú videohry : aj na nich sa možno stať ľahko závislými pre charakteristickú črtu akou je tá, že hráč sa vžíva do postavy hlavného hrdinu tej ktorej hry a stotožňuje sa s ňou. Oproti tradičným hrám, ktoré už sami o sebe obsahujú mnoho prvkov napomáhajúcich odosobneniu sa hráča, sú tieto ešte „toxickejšie“, pretože sa pri nich využívajú technológie ktoré ich zbavujú takpovediac „hravej“ podstaty – teda toho, že ide len o hry a nie skutočnosť.

A napokon je to závislosť na hromadení informácií, charakterizovaná prehnaným, kŕčovitým až chorobným hľadaním stále nových a nových informácií po celú dobu, počas ktorej je užívateľ napojený na internet. Doslova ich loví prechádzajúc z jednej webovej stránky na druhú a stráca pojem času pri nekonečnom sliedení a pátraní v materiáloch databánk . Sú ľudia, ktorí chcú všetko vedieť okamžite, a mať čo možno tie najnovšie a najčerstvejšie informácie, no často sa pritom chytajú do pasce ich nadmerného množstva, ktoré ich napokon zavalí ako lavína.

Toľko teda dnes o nebezpečenstvách, ktoré v sebe môže skrývať internet, z pohľadu Cirkvi a psychológie. V našom vysielaní na budúci týždeň sa ešte raz zamyslíme nad touto témou, a to z dvoch hľadísk. Jednak z pohľadu psychológie, ktorá upozorňuje na vplyv internetu, pokiaľ ide o medziľudské vzťahy a tiež z pohľadu možného vplyvu internetu na život dieťaťa. – ls –