Cirkev a svet: Po začiatku synody

V týchto dňoch vo Vatikáne prebieha biskupská synoda na tému „Božie slovo v živote a v poslaní Cirkvi.“ Ide o stretnutie najvyšších duchovných pastierov, nástupcov kolégia apoštolov, ktorým je, na čele s nástupcom apoštola Petra – pápežom Benediktom XVI., zverená starosť nielen o jednotlivé partikulárne cirkvi, ale aj o univerzálnu cirkev. Biskupské synody, ktoré sa pravidelne konajú po Druhom vatikánskom koncile a ich sekretariát, pracujú aj medzi jednotlivými plenárnymi zasadaniami. Sú tak dôkazom starostlivosti biskupov o celý Boží ľud. Stretnutia biskupov v takom rozsahu majú teda mimoriadny význam pre celú Cirkev a predchádza im dôkladná príprava. Podobne to bolo aj v prípade synody, ktorá sa začala pred týždňom. Proces príprav podrobne opísal v pondelok ráno pred zhromaždenými biskupmi generálny sekretár biskupskej synody, arcibiskup Nikola Eterovic. Ešte 22. septembra 2006 pápež Benedikt XVI. rozhodol, že synodálni otcovia sa budú zaoberať práve témou Božieho slova. Hneď potom bolo vypracované „Lineamento“, teda základný dokument, ktorý mal slúžiť ako podklad k jednotlivým diskusiám. Táto dôležitá správa bola publikovaná 27. apríla 2007 a preložená do desiatich jazykov, medzi iným aj do arabčiny a čínštiny. Keďže diskusia na synode má byť pružná, musí byť čo najlepšie zadefinovaný okruh problémov, ktoré budú jej predmetom. Lineamento bolo zaslané biskupským konferenciám do celého sveta. Na konci dokumentu sekretariát synody adresoval najvyšším pastierom diecéz, synodám východných cirkví a orgánom rímskej kúrie 21 otázok. Ich cieľom bolo čo najlepšie zmapovať aktuálnu situáciu v cirkvách na všetkých kontinentoch, zúžiť obsah synodálnych debát na najaktuálnejšie a najvážnejšie problémy a zároveň hľadať východiská. Medzi nimi boli napríklad aj tieto: Akú predstavu majú veriaci o Božom Zjavení, Biblii, Tradícii či Magistériu? Vnímajú rozdielne úrovne zmyslu Božieho slova? Rozumejú vzťahu medzi Božím slovom a Bibliou?

Množstvo odpovedí z takmer 80 percent všetkých oslovených cirkevných inštitúcii ukázalo, že voľba témy bola správna. Zároveň sa ukázalo, že problematika interpretácie a uplatnenia Božieho slova v Cirkvi potrebuje najmä v súvislosti s rozvojom vied a rýchlo sa meniacou globalizovanou kultúrou stálu aktualizáciu. Z odpovedí bol vypracovaný nový dokument, tzv. „Instrumentum laboris“, ktorý bol publikovaný 12. júna 2008 a slúži ako bezprostredný základ pre synodálne diskusie. Stretnutie biskupov sa začalo nedeľnou svätou omšou, ktorej predsedal pápež Benedikt XVI., v bazilike sv. Pavla za hradbami. Hneď prvý deň sme boli svedkami príhovorov zástupcov biskupských konferencií piatich kontinentov, ktorí sa snažili synteticky opísať situáciu v miestnych cirkvách v súvislosti s témou biskupskej synody. Pápež a 245 synodálnych otcov pozorne sledovali ich vystúpenia. Všimnime si niektoré z nich.

Podľa indického arcibiskupa Tomasa Menamparampila najväčší dôkaz účinnosti Božieho slova na ázijskom kontinente spočíva v takom ohlasovaní, ktoré je nerozlučne spojené so svedectvom. Povedal: „Misionári sú kreatívni a rozširujú priestor svojho pôsobenia. Ich služba v oblasti vzdelávania a zdravotníctva je veľmi oceňovaná. Sú aktívni v zápase o spravodlivosť pre utláčaných a marginalizovaných, v sociálnych dielach, pri ochrane životného prostredia, obrane života a rodiny.“ Arcibiskup sa nevyhol ani spomienke na Matku Teréziu z Kalkaty, ktorú majú ešte mnohí v živej pamäti. A nielen v Indii. Táto skromná žena sa stala dôkazom, že aj slabý človek môže s Božou pomocou urobiť veľké veci, ba zachraňovať životy. Príklady misionárov, pre ktorých sa evanjelium stalo životným štýlom, priťahujú ako magnet. Určite aj preto zažíva ázijský kontinent novú jar kresťanstva. V Indii rastie počet kňazských a rehoľných povolaní. Mnohé z miestnych rehoľných sestier môžeme nájsť aj v rímskych komunitách. Evanjeliové svedectvo spojené so sociálnymi dielami otvára mnohým cestu ku kresťanstvu a viere. Arcibiskup sa vo svojom príhovore nevyhol ani témam prenasledovania kresťanov. Na jednej strane obyvatelia Ázie sú veľmi nábožní, oceňujú skromnosť a múdrosť, zároveň však kresťanstvo neraz spájajú s dekadentnými prvkami západnej kultúry. Pozícia kresťanov preto nie je ľahká. Musia byť hlboko presvedčení o svojej viere, lebo veľmi pravdepodobne budú za ňu aj prenasledovaní.

V mene Afriky prehovoril arcipastier z Nigérie, John Onaiyekan. Čierny kontinent je v istom zmysle biblickou krajinou. Na jeho území žilo až do násilnej islamizácie veľa kresťanských mučeníkov a vyznávačov. Pred pár desaťročiami sa Afrika výraznejšie otvorila pôsobeniu Božieho slova. Jej obyvatelia potrebujú viac ako ostatní inkulturáciu evanjelia do každodenného života. Miestne národy si zachovali veľa dobrých zvykov, dbajú na rodinnú súdržnosť a mravnosť, neodmietajú darovať život potomstvu. Zároveň ale mnohí z nich žijú vo veľkej chudobe a v rozhodujúcich životných situáciách sa často namiesto k evanjeliu vracajú ku kmeňovej kultúre. Arcibiskup pripomenul, že nájsť Bibliu v rodinách je veľký problém. Nie preto, žeby ju nechceli. Avšak cena jedného výtlačku na niektorých miestach zodpovedá výške mesačného platu. Za veľký problém označil chýbajúce preklady v niektorých afrických jazykoch, ktoré ešte len čakajú na zvestovanie radostnej zvesti v rodnom jazyku. Zdôraznil, že „zostáva úloha interpretovať toto slovo, aby sme poznali pravý význam posolstva, ktoré zamýšľa nasmerovať Duch Svätý tým, ktorým je toto slovo adresované.“

Zástupca starého kontinentu, chorvátsky arcibiskup zo Záhrebu, Josip Bozanic, potvrdil, že medzi Európou a Bibliou jestvuje nerozlučný zväzok. „Všetko, čo vytvorila veľká európska kultúra a civilizácia, nachádza svoje korene v Biblii.“ V súčasnosti jestvujú známky oživenia záujmu o Sväté Písmo. Ľudia ho viac čítajú, stretávajú sa v menších skupinách, aby nad ním meditovali a zdieľali sa, ako o uplatniť v praxi. Arcibiskup pripomenul myšlienky, ktoré často hovorí aj súčasný pápež, totiž „že Európa bez Boha sa zmení civilizáciu strachu.“ Starý kontinent sa nevyhne kríze, ak sa zriekne takej interpretácie Božieho slova, ktorá je založená na viere prežívanej uprostred cirkevného spoločenstva.

Biskupská synoda má pred sebou ešte takmer dva týždne práce. Príhovory zástupcov piatich kontinentov stáli na jej štartovacej čiare. Naznačili smer ďalšej diskusie a snáď primäli účastníkov hlbšie sa zamyslieť. O to vlastne ide. Cez poznanie situácie vo svete nájsť spôsob, aby Božie slovo zostalo rozhodujúcou inšpiráciou pre život každej cirkevnej komunity. Čím lepšie pochopíme, čo Božie slovo ponúka a predstavuje, tým skôr sa ukáže jeho moc. Toto je cesta, ako priblížiť Ježišovo posolstvo všetkým ľuďom dobrej vôle.

Anton Ziolkovský