Zamyslenie na 27. nedeľu v Cezročnom období

Priatelia,
v nedeľných Evanjeliách, ktoré nám Cirkev ponúka počas mesiaca október, budeme svedkami Ježišovho intelektuálneho a náboženského zápasu so svojimi nebezpečnými protivníkmi, ktorými sú zákonníci a farizeji. Evanjelium nasledujúcej nedele nám predkladá podobenstvo o hospodárovi, ktorý vysadil svoju vinicu ohradil ju plotom, zveril ju v dôvere do starostlivosti najatým správcom a odišiel.

Pred nedávnom som čítal príbeh o dvoch mladších súrodencoch, ktorí nejakým spôsobom získali niekoľko slepačích vajíčok. Následne starší z nich urobil ponuku svojmu mladšiemu bratovi. „Dám ti 100 korún ak mi dovolíš, aby som ti tieto tri vajíčka rozbil na tvojej hlave.“ Mladší brat vedel, že to bude bolestivá skúsenosť, ale pretože tú stokorunáčku potreboval, súhlasil s ponukou. Starší teda zobral vajíčko a rozbil ho na hlave svojho brata. Na to mladší brat zareagoval tichým zastonaním. Starší brat, rovnakým spôsobom rozbil aj druhé vajíčko. Tentoraz to bolo oveľa bolestivejšie a ten mladší od bolesti skríkol a do očí sa mu nahrnuli slzy. Keď sa po chvíľke osmelil a odhodlal sa zniesť aj poslednú bolesť, v tom sa starší brat otočil a so smiechom odchádzal. „Vráť sa a rozbi aj to posledné“ povedal prekvapeným hlasom mladší. „Zabudni! Nechcem prísť o svojich sto korún“ – odvetil starší.

Niekto tento príbeh môže zobrať ako bežný detský žart, ale v ňom je niečo oveľa viac závažnejšie. Nazývame to „Porušenie zmluvy“. Hovoríme o zmysle zodpovednosti, o vedomí, že každé privilégium, ktoré chceme získať, má svoju protihodnotu. Rovnako ako starší brat v tomto príbehu, chcú niektorí ľudia získať niečo od iných, od spoločnosti a rovnako aj od Boha.

V evanjeliovom podobenstve nasledujúcej nedele môžeme vidieť rebelujúcich vinohradníkov, využívajúcich podiel na zisku z úrody, ktorý im ako správcom právom prináleží, avšak odmietajú odovzdať to, čo podľa práva patrí vlastníkovi vinice. Zabudli na to, že to bol Pán vinice, ktorý túto vinicu vysadil, zabezpečil jej ochranu a v dôvere v ich schopnosti, zveril im ju do správcovstva, aby v danom čase mali podiel na úrode tak oni, ako aj On sám.
Mnohí z nás sa zamýšľame a pozastavujeme nad stavom spoločnosti, v ktorej žijeme. Nie je nič výnimočné, že vidíme ľudí na význačných postoch, pre ktorých slovo zodpovednosť takmer nič nepripomína.
Je dôležité, aby sme si pripomenuli, že obraz spoločnosti nevytvárajú iba iní ľudia. Spoločnosť tvorí každý jeden z nás. Evanjelium nám ponúka priestor, aby sme sa pozastavili nad tým, ako vyzerá zodpovednosť v mojom živote, na konkrétnom mieste a v konkrétnej úlohe, či v zamestnaní, v rodine alebo voči svojmu vlastnému životu.
Všetko, čo nám bolo zverené a my sme to prijali, vyjadruje to, že nám niekto dôveruje. Že sme v jeho očiach dôveryhodnými partnermi, ktorí vynaložia úsilie, aby zodpovedne splnili svoju úlohu. A Boh tým, že nás povolal k životu, ukázal nám, že sme pre neho dôležití. Že sme tými, ktorí sú hodní toho, aby zdokonaľovali ľudskú spoločnosť. Záleží od nášho postoja, či prijmeme skutočnosť, že sme správcami, alebo sa budeme snažiť presvedčiť seba samých, že sme vlastníci. Naša zodpovednosť vo vzťahu k Bohu znamená zodpovednosť vo vzťahu k našim bratom a sestrám.

Jozef Šofranko