Vatikán
(3. októbra, RV) - V nedeľu napoludnie sa Svätý Otec pomodlil tradičnú mariánsku modlitbu
Anjel Pána, pred ktorou sa veriacim prihovoril, keď povedal: “Dnes nám liturgia
predstavuje evanjeliové podobenstvo o dvoch synoch, ktorých otec poslal pracovať
do svojej vinice. Z týchto, jeden povedal ihneď áno, ale potom nešiel,
druhý najskôr odmietol, ale potom to oľutoval a vyplnil otcovo prianie. Týmto
podobenstvom Ježiš zdôrazňuje svoju lásku voči hriešnikom, ktorí sa obrátia a nás
učí, že je potrebná pokora k prijatiu daru spásy. Aj svätý Pavol, v úryvku z listu
Filipanom, o ktorom dnes meditujeme, nás vyzýva k pokore. „Nerobte nič z nevraživosti
ani pre márnu slávu, ale v pokore pokladajte jeden druhého za vyššieho“ (Filip 2,3).
Toto sú tie isté pocity Krista, ktorý sa zriekol svojej božskej slávy z lásky k nám
a stal sa človekom, pričom sa uponížil až po smrť na kríži (porov. Fil 2, 5-8).
Sloveso ktoré je tu použité – ekenosen – znamená doslova že „sa vyprázdnil“ a vyzdvihuje
hlbokú pokoru a nekonečnú lásku Ježiša, toho najpokornejšieho služobníka.
Uvažujúc
o týchto biblických textoch, hneď som si spomenul na pápeža Jána Pavla I., na ktorého
si dnes spomíname pri príležitosti 30. výročia jeho smrti. Práve on si vybral biskupské
heslo, podobne ako Karol Boromejský: Pokoru. Toto jediné slovo syntetizuje podstatu
kresťanského života a poukazuje na nevyhnutnú čnosť pre toho, kto je v Cirkvi povolaný
k službe v mene autority. V jednej zo svojich štyroch generálnych audiencií,
ktoré uskutočnil počas svojho krátkeho pontifikátu, povedal medzi iným, tým jemu vlastným
milým spôsobom: „Chcem vám zdôrazniť len jedinú čnosť, ktorá bola tak drahá Ježišovi,
ktorý povedal: učte sa odo mňa, pretože som tichý a pokorný srdcom.... Aj keď ste
urobili veľké veci, povedzte: sme neužitoční sluhovia“. A poznamenal: „V nás všetkých
je naopak tendencia k opaku: stať sa viditeľnými“ (Učenie Jána Pavla I., s. 51 – 52).
Pokora môže byť považovaná za jeho duchovný testament.
Vďaka práve
tejto čnosti, stačilo 33 dní, aby pápež Luciani vstúpil do sŕdc ľudí. Vo svojich prejavoch
používal príklady z konkrétneho života, zo svojich rodinných spomienok a z ľudovej
múdrosti. Jeho jednoduchosť bola zároveň zárukou bohatstva a vážnosti jeho učenia,
ktoré vďaka jeho excelentnej pamäti a širokého kultúrneho rozhľadu, mohol dopĺňať
mnohými citáciami cirkevných a svetských spisovateľov. Stal sa takto neporovnateľným
katechétom, po stopách svätého Pia X., jeho spolurodáka, ktorý ho najskôr predišiel
na katedru svätého Marka a potom aj na katedru sv. Petra. „Musíme byť maličkými pred
Bohom“ povedal počas tej istej audiencie a dodal: „Nehanbím sa cítiť sa ako dieťa
v matkinej spoločnosti, dieťa verí matke, ja verím v Pána, ktorý mi toto zjavil“
(tamže s. 49). Tieto slová poukazujú na silu jeho viery. Keď ďakujeme Bohu, že ho
daroval Cirkvi a svetu, pokladajme jeho príklad za poklad, usilujme sa o tú istú pokoru,
ktorá ho uschopnila hovoriť ku všetkým, osobitne k maličkým a aj k tzv. vzdialeným.
Prosme o to Pannu Máriu, pokornú pánovu služobníčku.“
V pondelokSvätý Otec pozdravil náboženskú a občiansku komunitu Castel Gandolfa, pri príležitosti
skončenia letného obdobia a návratu späť do Vatikánu. Poďakoval sa všetkým za spoluprácu
a pohostinnosť a vo svojom prejave sa dotkol aj liturgického sviatku toho dňa, keď
povedal: “Dnes nás liturgia pozýva k spomienke na svätých archanjelov Michala,
Gabriela a Rafaela. Každý z nich, ako čítame v Biblii, zastával osobitnú úlohu v dejinách
spásy. Drahí bratia a sestry, vzývajme s vierou ich pomoc, ako aj ochranu anjelov
strážcov, ktorých sviatok oslávime o niekoľko dní, 2. októbra. Neviditeľná prítomnosť
týchto blahoslavených duchov je pre nás veľkou pomocou a útechou: oni kráčajú po našom
boku a chránia nás za každých okolností, bránia nás pred nebezpečenstvami a k nim
sa môžeme utiekať v každej chvíli.”
V stredu sa Svätý Otec
prihovoril tisíckam pútnikov, ktorí prišli na Námestie sv. Petra vo Vatikáne. Boli
medzi nimi aj mnohí Slováci – na návšteve Vatikánu a Ríma sú totiž účastníci Tretej
púte Ordinariátu ozbrojených síl a zborov Slovenskej republiky, ktorých vedie biskup
František Rábek, ako aj pútnici z Komárova a zo Senca, či delegácia z ministerstva
spravodlivosti SR a niektorí ďalší slovenskí politickí predstavitelia. V katechéze
dnes pápež Benedikt XVI. pokračoval v rozprávaní o apoštolovi národov, sv. Pavlovi
a jeho vzťahu k Dvanástim, ktoré začal už minulú stredu. Svätý Otec okrem iného povedal:
„Rozhodnutie Cirkvi vo veci viery sprevádzalo gesto konkrétneho záujmu pre potreby
chudobných (porov. Gal 2:10). V Antióchii, keď sa Peter zdržiaval od jedenia
s pohanmi, Pavol ho pokarhal za urážku slobody prinesenej Kristom (porov. Gal
2:11–14). V Liste Rimanom o niekoľko rokov neskôr, Pavol nástojil, aby sa naša
sloboda v Kristovi nestala zdrojom pohoršenia pre ostatných (Rim 14:21). Pavlov
príklad nám ukazuje, že vo vedení Duchom a vnútri spoločenstva Cirkvi, sú kresťania
povolaní k životu v slobode, ktorá nachádza svoje najvyšší výraz v službe blížnym."
- ls –