Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána

Castel Gandolfo (21. septembra, RV) – Pápež Benedikt XVI. sa dnes vo svojom letnom sídle v Castel Gandolfo pomodlil spolu s veriacimi mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa im prihovoril:

„Drahí bratia a sestry,

možno si spomínate, keď v deň môjho zvolenia som sa k vám prihovoril na námestí sv. Petra, pričom som sa spontánne predstavil ako robotník vo vinici Pánovej. Práve v dnešnom evanjeliu (por. Mt 20, 1 – 16a), Ježiš hovorí o podobenstve, v ktorom správca vinice povoláva robotníkov pracovať do svojej vinice v rozličné hodiny dňa. Večer vyplatí všetkých rovnakým dielom, jedným denárom, čo vyvolá protest u tých, čo pracovali vo vinici celý deň. Je jasné, že denár v tomto podobenstve predstavuje večný život, Boží dar, ktorý je pre všetkých. Ba čo viac, je pre tých, ktorí sú považovaní za „posledných“, ak ho prijmú stávajú sa „prvými“, pričom je možné, že prví sa môžu stať poslednými. Prvé posolstvo tohto podobenstva spočíva v skutočnosti, že správca vinice netoleruje, ak to tak možno povedať, nezamestnanosť: chce, aby všetci boli angažovaní v jeho vinici. V skutku, už sama skutočnosť byť povolaní, je už prvou odmenou: môcť pracovať vo vinici Pánovej, dať sa do služby, spolupracovať na jeho diele, predstavuje samo v sebe už prvú odmenu, ktorá nahrádza všetku námahu. Avšak toto môže pochopiť len ten, kto miluje Pána a jeho kráľovstvo. Kto však pracuje iba pre odmenu, nie je schopný si uvedomiť hodnotu tohto neoceniteľného pokladu. 

O tomto podobenstve píše sv. Matúš, apoštol a evanjelista, na ktorého si práve dnes spomíname v liturgickom kalendári. Rád by som zdôraznil, že Matúš v prvej osobe prežil túto skúsenosť (por. Mt 9,9). Prv než ho Pán povolal, vykonával zamestnanie, vďaka ktorému bol považovaný za verejného hriešnika a teda aj vylúčený z „Pánovej vinice“. Avšak všetko sa mení, keď sa Ježiš na neho zahľadí a osloví ho slovami: „Nasleduj ma“. Matúš sa postavil a nasledoval ho. Z verejného hriešnika sa hneď stal Kristov učeník. Z „posledného“ sa stal „prvý“, vďaka Božej logike, ktorá je iná od tej, ktorou premýšľa svet. „Moje myšlienky nie sú vašimi myšlienkami – hovorí Pán prostredníctvom slov proroka Izaiáša – moje cesty nie sú vašimi cestami“ (Iz 55, 8). Aj svätý Pavol, ktorého slávime počas jubilejného roka, prežíval radosť z toho, že bol povolaný Pánom, aby slúžil v jeho vinici. A aké veľké dielo vykonal! Avšak ako on sám vyznáva, bola to Božia milosť, ktorá pracovala v ňom, pričom práve táto milosť uskutočnila v ňom premenu, že z prenasledovateľa Cirkvi sa stal apoštolom národov. Ako on sám hovorí: „Pre mňa žiť je Kristus a zomrieť zisk“. Hneď však dodáva: „Ale ak žiť v tele znamená pre mňa plodnú prácu, neviem, čo si vyvoliť“ (Filip 1, 21 – 22). Pavol pochopil, že pracovať pre Pána je už na tejto zemi veľkou odmenou.  

Panna Mária, ktorú som si minulý týždeň uctil v Lurdoch je dokonalou ratolesťou vo vinici Pánovej. Z nej sa zrodilo požehnané ovocie božej lásky: Ježiš, náš Spasiteľ. Kiež nám ona pomáha odpovedať vždy s radosťou na Pánovo volanie a nájsť šťastie v tom, že sa môžeme namáhať pre nebeské kráľovstvo.“ – ls –