Zamyslenie na 25. nedeľu v Cezročnom období

Milí poslucháči,
mnohé rodiny na Slovensku majú nepríjemnú skúsenosť s tým, keď ich muž pracoval u nejakého podnikateľa a ten im nakoniec nevyplatil mzdu a rodina sa tak ocitla v ekonomických problémoch. Nedeľňajšie Božie slovo tiež rozpráva o robotníkoch, majiteľovi-podnikateľovi a o mzde za vykonanú prácu. Toto Ježišovo podobenstvo nám pomáha vidieť, a tak si pomaly osvojovať Božie myslenie, ktoré - ako hovorí prorok Izaiáš - je mnohokrát vzdialené od toho, ako by sme my - ľudia uvažovali. Ježišovo podobenstvo hovorí o robotníkoch, ktorí sú zjednaní s majiteľom vinice za jeden denár na deň. Avšak ešte večer o sedemnástej hodine majiteľ potrebuje robotníkov a najíma tých, ktorých podľa ich vlastných slov nikto nenajal. Myslím, že tento fakt je veľmi dôležitý, lebo i keď robotníci začínajú pracovať až o sedemnástej hodine, túžbu pracovať majú už od rána. Len sa im nepodarilo nájsť dobrú prácu, čo mnoho otcov v našich rodinách pozná. Oni nie sú leniví, len akoby mali menej šťastia ako tí, ktorí sa stretli s majiteľom vinice už od rána.

Majiteľ vinice je Boh – Pán neba i zeme. Niektorí sme vo svojich životoch mali to šťastie a stretli sme ho už ráno, to znamená v detstve sme azda prijali vieru v rodine. Niektorí sa s majiteľom stretli až napoludnie a to by mohlo byť v dospelom veku. Či už cez svojho životného partnera, alebo kresťana, ktorí ich oslovil svojím životom, alebo spoznali Krista cez kňaza. Sú aj takí robotníci, ktorí pracovali na vinici iba jednu hodinu a možno sa stretnú s Bohom až na smrteľnej posteli, keď im zavolajú kňaza a oni si uvedomia, že od Boha vyšli a bolo by dobré, aby sa k nemu vrátili. A vďaka mnohým modlitbám a obetám Cirkvi, kňazov, rehoľných sestier a mnohých trpiacich kresťanov stretnutie s Pánom vinice sa uskutoční ešte pred ich smrťou. A teraz nastáva kritický bod. Je Boh nespravodlivý, ak túži dať a dáva i tomu kto sa namáhal vo vinici iba jednu hodinu to, čo sľúbil dať tomu, kto sa bude namáhať celý deň? Nech si spomenú naši otcovia, ako by sa cítili, keby im podnikateľ dal za jednu hodinu mzdu na celý deň. Iste by sa tešili, aj keď vedia, že neodpracovali to, čo zarobili. Ale tu sa prejavuje dobrota ich majiteľa a jeho súcit s ich rodinami. Možno niekoho napadne, žeby sa mu páčilo tak pracovať. Jedna hodina - plná mzda, ale Božie slovo o robotníkoch hovorí, my nepracujeme - lebo nás nikto nenajal, nie preto, žeby sme chceli byť prefíkaní a leniví. Veď Pán vinice, Pán neba i zeme, nemusel vyjsť zháňať robotníkov až o piatej a tak keby chceli byť nečestní a leniví, mohlo sa stať, žeby boli bez práce i bez zárobku.

Drahí bratia a sestry, ak vnímame život, ktorý nám daroval Ježiš, iba ako bremeno, budeme štedrosť Božiu a jeho milosrdenstvo s tými, ktorí pracovali iba jednu hodinu vnímať ako nespravodlivosť voči nám a voči nášmu morálnemu výkonu. Ak ale vnímame naše kresťanstvo a z neho vyplývajúci život ako krásnu a vznešenú cestu, ktorá aj sama o sebe ťa naplňuje a robí pokojným a šťastným, budeme sa na tých ľudí, ktorí pracujú na vinici iba jednu hodinu, pozerať asi inak ako robotníci v Ježišovom podobenstve. Budeme radi, že i oni môžu mať to, čo my už máme, lebo nesmieme zabúdať, že sme to dostali darom, i keď o rozvoj toho daru sa musíme starať už my sami. Drahí bratia a sestry, nech nám Boh daruje štedré a milosrdné srdce.

Roman Titze