Generálna audiencia Benedikta XVI.: Apoštolská cesta do Francúzska

Vatikán (17. septembra, RV) – Dnešná generálna audiencia sa konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec sa v katechéze vrátil k svojej X. zahraničnej apoštolskej ceste do Francúzska, ktorú uskutočnil pri príležitosti 150. výročia zjavení Panny Márie v Lurdoch. Vyjadril poďakovanie arcibiskupovi Paríža, biskupovi Tarbes a Lúrd, prezidentovi Francúzska, a všetkým, ktorí spolupracovali na úspešnom priebehu jeho púte:
„Púť sa začala v Paríži, kde som sa stretol s francúzskym ľudom, vzdajúc tak vďaku milovanému národu, v ktorom Cirkev už od II. storočia zohrávala základnú civilizačnú úlohu. Je zaujímavé, že práve v tomto kontexte dozrela potreba zdravého odlíšenia medzi politickou a náboženskou sférou podľa Ježišových slov: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu" (Mk 12,17).“

 
Podľa slov Benedikta XVI. autentická laicita nenecháva stranou duchovný rozmer, ale uznáva, že práve on je zárukou našej slobody a autonómie pozemských skutočností, vďaka usmerneniam stvoriteľskej Múdrosti, ktoré ľudské svedomie dokáže prijať a uskutočniť. Ďalej sa Svätý Otec vrátil k stretnutiu so svetom kultúry na tému „Pôvod západnej teológie a korene európskej kultúry“, ktoré sa uskutočnilo na mieste, vybranom kvôli svojej symbolickej hodnote:
“Ide o Kolégium des Bernardins, ktoré chcel kardinál Jean-Marie Lustiger vyznamenať ako centrum kultúrneho dialógu, teda stavbu z XII. storočia, vybudovanú pre cisterciánov, kde študovali mladí. Je v ňom teda skutočne prítomná mníšska teológia, ktorá položila základy našej západnej kultúre. Východiskovým bodom môjho príhovoru bola úvaha o mníšstve, ktorého cieľom bolo hľadanie Boha, teda „quaerere Deum“. V období hlbokej krízy antickej civilizácie si mnísi, vedení svetlom viery, vybrali svoju cestu: cestu načúvania Božiemu slovu. Boli zušľachťovateľmi Svätého Písma a kláštory sa stali akýmisi školami múdrosti a školami “dominaci servitii” – teda “Pánovej služby”, ako ich nazýval sv. Benedikt. Hľadanie Boha tak svojou podstatou privádzalo mníchov ku kultúre slova. “Quaerere Deum” - hľadať Boha, hľadali ho po stopách jeho Slova a museli tak toto Slovo poznať stále do väčšej hĺbky. Bolo potrebné preniknúť do tajomstva jazyka, pochopiť ho v jeho štruktúre. Pri hľadaní Boha - ako sa nám to odhaľuje vo Svätom Písme – sa tak dôležitými stávali svetské vedy, zamerané na prehlbovanie tajomstiev jazykov. V dôsledku toho sa v kláštoroch vyvíjalo “eruditio”, teda vzdelanosť, ktorá umožňovala formovanie kultúry. Práve preto „quarere Deum“ – hľadať Boha, či byť na ceste k Bohu, zostáva tak dnes ako aj včera tou hlavnou cestou a základom každej ozajstnej kultúry.”

 
Ako zdôraznil Benedikt XVI., umeleckým vyjadrením hľadania Boha je aj architektúra, ktorej exemplárny príklad predstavuje bezpochyby Katedrála Notre-Dame v Paríži. Tam sa stretol s kňazmi, diakonmi, rehoľníkmi, rehoľníčkami a seminaristami zo všetkých kútov Francúzska a povzbudil ich, aby ich prioritou bolo načúvanie Božiemu slovu, hľadiac na Pannu Máriu ako vznešený vzor. Na priestranstve pred bazilikou potom Svätý Otec pozdravil mladých, ktorým hovoril o dvoch pokladoch kresťanskej viery – Duchu Svätom a Kríži. Duch otvára ľudskú inteligenciu obzorom, ktoré ju presahujú a umožňuje pochopiť krásu a pravdu Božej lásky, zjavenej práve v Kríži. Lásky, od ktorej nás nič nemôže odlúčiť a ktorá sa zakúša pri žití podľa Kristovho príkladu:
„Potom nasledovala krátka zastávka vo Francúzskom inštitúte, sídle piatich národných akadémií, z ktorých jednej som členom. S veľkou radosťou som sa tu stretol so svojimi kolegami. Moja návšteva vyvrcholila eucharistickou slávnosťou na L´Esplanade des Invalides. Zopakujúc slová z Listu apoštola Pavla Korinťanom som pozval veriacich z Paríža a celého Francúzska, aby hľadali živého Boha, ktorý nám ukázal svoju skutočnú tvár v Ježišovi, prítomnom v Eucharistii, povzbudzujúc nás, aby sme milovali svojich bratov tak, ako On miloval nás.“

 
Benedikt XVI. ďalej pokračoval rozprávaním o návšteve Lúrd, kde sa s veriacimi spojil na „Jubilejnej púti“ po miestach, previazaných so životom sv. Bernadety Soubirousovej. Navštívil farský kostol, kde bola pokrstená, „Cachot“, kde žila so svojou rodinou, Massabielsku jaskyňu, kde sa jej 18-krát zjavila Panna Mária a kaplnku, kde Bernadeta prijala prvé sväté prijímanie. Večer sa Svätý Otec zúčastnil na závere sviečkovej procesie „aux flambeaux“ – „prekvapujúceho prejavu viery v Boha a oddanosti jeho a našej Matke“. Ako uviedol, „Lurdy sú skutočne miestom svetla, modlitby, nádeje a obrátenia, založeným na skale Božej lásky“:
“Vďaka šťastnej zhode sme si práve minulú nedeľu v liturgii pripomenuli sviatok Povýšenia sv. Kríža, znak znamenitej nádeje, pretože je tým najväčším svedectvom lásky. V Lurdoch, v tejto škole Panny Márie, prvej a dokonalej nasledovníčky kríža, sa pútnici učia uvažovať nad krížmi svojho života vo svetle preslávneho Kristovho kríža. V zjavení Bernadete v Massabielskej jaskyni, bol prvým gestom, ktoré Panna Mária urobila, práve znak kríža, v tichosti a bez slov. A Bernadeta ho po nej opakovala a tiež urobila znak kríža, aj keď s roztrasenou rukou... Znak kríža je symbolom našej viery a ak ho robíme s vnímavým srdcom, vstupujeme do plného mystéria našej spásy. V geste Panny Márie je celé lurdské posolstvo. Boh nás tak miloval, že dal seba samého za nás: toto je posolstvo kríža, “tajomstva smrti a slávy”. Kríž nám pripomína, že niet skutočnej lásky bez utrpenia, niet daru života bez bolesti. Mnohí si tieto pravdy osvojujú v Lurdoch, na mieste, ktoré je školou viery a nádeje, pretože je aj školou lásky a služby blížnym. A v tomto kontexte viery a modlitby sa nieslo dôležité stretnutie s francúzskymi biskupmi: bol to moment intenzívneho duchovného zjednotenia, v ktorom sme Panne Márii zverili spoločné očakávania a pastoračné starosti.”

 
Nasledovnou etapou pápežovej apoštolskej cesty bola v nedeľu večer eucharistická procesia a pondelok 15. septembra na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie bol symbolicky venovaný chorým. Svätý Otec predsedal eucharistickej slávnosti na priestranstve pred Bazilikou ružencovej Panny Márie v Lurdoch, kde spolu s pútnikmi premýšľal o slzách Božej Matky, ktoré preliala pod Krížom, a o jej úsmeve, ktorý ožaruje veľkonočné ráno. Medzi pozdravmi na záver generálnej audiencie nechýbali ani slová adresované veriacim v slovenskom jazyku:
„S láskou vítam slovenských pútnikov, osobitne z Košíc a Dunajskej Stredy. Bratia a sestry, minulý pondelok Slovensko slávilo slávnosť svojej hlavnej patrónky – Sedembolestnej Panny Márie. Ježiš ju dal za Matku každému z nás. Ona nech vás matersky sprevádza na ceste k Nemu. Rád žehnám vás i vaše rodiny. Pochválený buď Ježiš Kristus!“
Na záver Svätý Otec udelil veriacim apoštolské požehnanie. –dj,sg-