Zamyslenie na 24. nedeľu v Cezročnom období

Túto nedeľu slávime sviatok Povýšenia svätého kríža. Náš pohľad sa upiera na kríž a na Krista. Kríž a Kristus na ňom, sa stal najvýrečnejším symbolom kresťanov a znamením spásy pre všetkých ľudí. Je výpoveďou a životným postojom Boha, ktorý tak miloval svet, že poslal svojho Syna, aby nik, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život. Boh ako prvý miluje človeka a cíti sa byť zodpovedný za jeho život a položenie, v ktorom sa nachádza. Túžil prísť medzi svojich a žiť ako Emanuel, Boh s nami. A taký zostáva až do dnešného dňa. Hlboko vnímavý, aj keď niekedy ticho zahľadený na naše životné osudy. A potom prišiel deň, ktorý sa stal najväčším paradoxom lásky v ľudských dejinách. Vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc, úmysel pozemského človeka a zmýšľanie Božieho Srdca v Ježišovi Kristovi. Boh sa za nič na svete nechce vzdať človeka, hoci človek to robí s ľahkosťou. Ako raz napísal už zosnulý newyorský arcibiskup Fulton Sheen: „Táto hodina je miestom stretnutia odpovede Boha a odpovede človeka. Božie áno sa stretáva s ľudským nie. Božie áno, ktoré našlo človeka v dejinách, sa stretáva s človekom, ktorý nevládze povzniesť svoj pohľad k Bohu.“

Prekrížením odpovedí, ktoré symbolizujú zvislá a vodorovná rovina, vzniká kríž. Je vyjadrením blízkosti a zároveň vzdialením sa človeka od Boha. Na prvý pohľad by sa zdalo, že dve roviny kríža sa nenávratne rozbiehajú do strán. Takže sa viac zvýrazňuje ich rozdielnosť než blízkosť, ale predsa na kríži je jedno miesto, kde sa tieto dve roviny spájajú - toto miesto spojenia predstavuje jednotu, solidárnosť, lásku, nádej, ktorú Boh Otec v Ježišovi Kristovi a skrze intenzívne pôsobenie Ducha Svätého daruje celému ľudstvu. Kríž je pre kresťanov symbolom púte na zemi. Ježiš nás vyzýva, aby sme sa nebáli zobrať svoju každodennosť do svojich rúk. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma. Prečo? Lebo Ja som Cesta, Pravda a Život.“ Kríž je cestou, spôsobom života, voľbou, nasledovaním, počúvaním Boha a blížnych. Kríž sa stáva životným postojom kresťana, v ktorom utrpenie potvrdzuje ešte hlbší a širší rozmer kríža a ten znie: „Dal som vám príklad, aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás.“ Azda sám Kristus nám takto odpovedá, aby sme si vedeli my dať odpoveď na našu otázku, v čom spočíva krása kresťanstva, ktorú dnes mnohí túžia vidieť? Krása, ktorá pochádza z kríža, sa objavuje v hľadaní zmyslu života, cesty a jej osobného prežívania a ešte hlbšie v spoločenstve s Kristom, v jeho učení a apoštoláte. V službe Bohu i blížnym. Kríž je centrom a zavŕšením viery kresťana. Je miestom, kde sa tak zvláštne stretáva Boh s človekom. A dáva mu možnosť pozrieť sa na Kristovo zranené a otvorené srdce. Tak dojímavo otvorené srdce, má iba jediný dôvod, aby bolo vidieť Jeho lásku.

Marek Sopko