Zamyslenie na 23. nedeľu v Cezročnom období

Jedným z problémov, s ktorými sa často stretávame v našich vzájomných medziľudských vzťahoch, sú chyby a nedostatky našich blížnych. Hoci bez nich by náš život bol o mnoho krajší, nemôžeme si pred nimi zakrývať oči, sú jednoducho súčasťou nášho života. Dokonca si ich často na blížnom všimneme skôr ako dobré vlastnosti. Napomínanie druhého je samo o sebe veľmi chúlostivá záležitosť. Upozornenie zo strany druhého sa počúva a prijíma veľmi ťažko. Často je prvou príčinou konfliktu. Zdá sa, že je preto výhodnejšie napomínaniu sa radšej vyhnúť. V praktickom živote sa väčšinou stretávame s dvomi riešeniami. Prvé: Nevšímať si blížneho, nech si žije a robí ako chce, je to jeho vec, jeho život. Druhý spôsob je povedať o jeho chybe a zlyhaní druhým, prípadne to dať do novín a televízie.

Aký postoj k hriechu blížneho má zaujať kresťan? Božie slovo 23. nedele vstupuje do tohto citlivého problému a ponúka niekoľko dôležitých rád a usmernení. V prvom čítani budeme počuť, ako Boh prehovoril k prorokovi Ezechielovi, ktorý viedol izralský národ v ťažkom období babylonského zajatia. „Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň ich v mojom mene. Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, zomrieš, a ty mu nebudeš dohovárať, aby sa odvrátil od svojej cesty, on, bezbožný, zomrie pre svoju neprávosť, ale teba budem brať na zodpovednosť za jeho krv. Ak však napomenieš bezbožného, aby sa odvrátil od svojich ciest, a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale ty si život zachrániš.” Tieto slová jasne poukazujú na vzájomnú spoluzodpovednosť jedných za druhých. Nemôžem mlčať a dištancovať sa od chýb blížneho. Ak sa môj brat prehreší, musím ho napomenúť, musím niečo urobiť pre jeho záchranu, ináč budem braný na zodpovednosť. Nemôžem byť pasívny vo vzťahu k blížnemu, musím reagovať. Pýtame sa, ako. Odpoveď nám ponúkne Ježiš v evanjeliu, v ktorom nám dáva dôležité pravidla ako pri upozorňovaní postupovať. „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.“ Chybou, ktorej sa dopúšťame je, že na hriech neupozorníme toho, koho sa týka a kto to môže zmeniť, ale všetkých okolo neho. Tým problém vôbec nevyriešime, ba naopak ho ešte zväčšíme a blížnemu namiesto pomoci ešte viac ublížime. Upozornenie musí byť vždy citlivé a diskrétne, so snahou nezraniť a nepoškodiť dobré meno. Len v prípade neúspechu môžeme informovať ďalšie osoby.

Jediným motívom napomínania má byť vždy snaha pomôcť. Musím hľadať a použiť taký spôsob, ktorým si brata získam. To môže znamenať aj to, že v konkrétnej situácii je niekedy lepšie mlčať ako hovoriť. Pri každom napomínaní je nevyhnutná spolupráca s Duchom Svätým. Akékoľvek vyvyšovanie, nadraďovanie, alebo len chladné splnenie povinnosti napomínať, nemá nič spoločne s bratskou kresťanskom láskou. Nikdy nebudeme mať okolo seba dokonalých ľudí. Vždy sa budeme stretávať s ľudskou hriešnosťou a slabosťou. Ak sa však naučíme vzájomnej zodpovednosti a správnemu napomínaniu, môžeme si vzájomne veľmi pomôcť a urobiť náš život lepším. Božie slovo 23. nedele nás k tomu všetkých pozýva.

František Knapík