Jedným z problémov,
s ktorými sa často stretávame v našich vzájomných medziľudských vzťahoch, sú chyby
a nedostatky našich blížnych. Hoci bez nich by náš život bol o mnoho krajší, nemôžeme
si pred nimi zakrývať oči, sú jednoducho súčasťou nášho života. Dokonca si ich často
na blížnom všimneme skôr ako dobré vlastnosti. Napomínanie druhého je samo o sebe
veľmi chúlostivá záležitosť. Upozornenie zo strany druhého sa počúva a prijíma veľmi
ťažko. Často je prvou príčinou konfliktu. Zdá sa, že je preto výhodnejšie napomínaniu
sa radšej vyhnúť. V praktickom živote sa väčšinou stretávame s dvomi riešeniami. Prvé:
Nevšímať si blížneho, nech si žije a robí ako chce, je to jeho vec, jeho život. Druhý
spôsob je povedať o jeho chybe a zlyhaní druhým, prípadne to dať do novín a televízie.
Aký postoj k hriechu blížneho má zaujať kresťan? Božie slovo 23. nedele vstupuje
do tohto citlivého problému a ponúka niekoľko dôležitých rád a usmernení. V prvom
čítani budeme počuť, ako Boh prehovoril k prorokovi Ezechielovi, ktorý viedol izralský
národ v ťažkom období babylonského zajatia. „Keď budeš počuť z mojich úst slovo, napomeň
ich v mojom mene. Ak poviem bezbožnému: Bezbožný, zomrieš, a ty mu nebudeš dohovárať,
aby sa odvrátil od svojej cesty, on, bezbožný, zomrie pre svoju neprávosť, ale teba
budem brať na zodpovednosť za jeho krv. Ak však napomenieš bezbožného, aby sa odvrátil
od svojich ciest, a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale
ty si život zachrániš.” Tieto slová jasne poukazujú na vzájomnú spoluzodpovednosť
jedných za druhých. Nemôžem mlčať a dištancovať sa od chýb blížneho. Ak sa môj brat
prehreší, musím ho napomenúť, musím niečo urobiť pre jeho záchranu, ináč budem braný
na zodpovednosť. Nemôžem byť pasívny vo vzťahu k blížnemu, musím reagovať. Pýtame
sa, ako. Odpoveď nám ponúkne Ježiš v evanjeliu, v ktorom nám dáva dôležité pravidla
ako pri upozorňovaní postupovať. „Keď sa tvoj brat prehreší proti tebe, choď a napomeň
ho medzi štyrmi očami. Ak ťa počúvne, získal si svojho brata.“ Chybou, ktorej sa dopúšťame
je, že na hriech neupozorníme toho, koho sa týka a kto to môže zmeniť, ale všetkých
okolo neho. Tým problém vôbec nevyriešime, ba naopak ho ešte zväčšíme a blížnemu namiesto
pomoci ešte viac ublížime. Upozornenie musí byť vždy citlivé a diskrétne, so snahou
nezraniť a nepoškodiť dobré meno. Len v prípade neúspechu môžeme informovať ďalšie
osoby.
Jediným motívom napomínania má byť vždy snaha pomôcť. Musím hľadať
a použiť taký spôsob, ktorým si brata získam. To môže znamenať aj to, že v konkrétnej
situácii je niekedy lepšie mlčať ako hovoriť. Pri každom napomínaní je nevyhnutná
spolupráca s Duchom Svätým. Akékoľvek vyvyšovanie, nadraďovanie, alebo len chladné
splnenie povinnosti napomínať, nemá nič spoločne s bratskou kresťanskom láskou. Nikdy
nebudeme mať okolo seba dokonalých ľudí. Vždy sa budeme stretávať s ľudskou hriešnosťou
a slabosťou. Ak sa však naučíme vzájomnej zodpovednosti a správnemu napomínaniu, môžeme
si vzájomne veľmi pomôcť a urobiť náš život lepším. Božie slovo 23. nedele nás k tomu
všetkých pozýva.