Generálna audiencia Benedikta XVI: Obrátenie sv. Pavla

Vatikán (3. septembra, RV) – Prvá septembrová generálna audiencia pápeža Benedikta XVI. sa dnes konala v Aule Pavla VI. vo Vatikáne. Svätý Otec sa vo svojej katechéze zameral na skúsenosť, ktorú apoštol Pavol zažil na ceste do Damasku a ktorú zvykneme označovať ako jeho obrátenie. Dovtedy bol horlivým prenasledovateľom Cirkvi a práve udalosť, o ktorej budeme hovoriť v nasledujúcich minútach, sa stala rozhodujúcim momentom jeho života. Ako uviedol Benedikt XVI., máme o nej dva druhy zdrojov:
„Prvým druhom, ktorý je známejší, je rozprávanie z Lukášovho pera, ktorý trikrát spomína udalosti v Skutkoch apoštolov (porov. 9,1 – 19, 22,3 – 21, 26,4 – 23). Priemerný čitateľ snáď cíti pokušenie pozastaviť sa nad niektorými detailmi, ako sú nebeské svetlo, pád na zem, volajúci hlas, nový druh slepoty, uzdravenie opadnutím lupín z očí, či pôst. Ale všetky tieto detaily sa vzťahujú na jadro udalosti: vzkriesený Kristus sa vynára ako prekrásne svetlo a rozpráva sa so Šavlom, premieňa jeho myslenie a aj jeho samotný život. Jas Vzkrieseného ho oslepuje: zjavuje sa tak aj navonok to, čo bolo v jeho vnútri, jeho slepota zoči-voči skutočnosti, svetlu, ktorým je Kristus. A potom jeho definitívne „áno“ Kristovi pri krste nanovo otvára jeho oči a robí ho skutočne vidiacim.“

Druhý zdroj informácií o obrátení sv. Pavla predstavujú jeho Listy. Nikdy nehovoril príliš podrobne o tejto udalosti a to zrejme preto, lebo predpokladal, že o tomto príbehu všetci vedeli, o tom, že z toho, ktorý prenasledoval, sa stal horlivý evanjelizátor. A stalo sa to nie následkom jeho vlastného uvažovania, ale silnej udalosti – stretnutia so Vzkrieseným. Aj keď však nehovoril o detailoch, viackrát spomína tento veľmi dôležitý fakt, že aj on sám je svedkom Ježišovho vzkriesenia, ktoré mu zjavil bezprostredne on sám, spolu s poslaním apoštola. Najjasnejšiu výpoveď v tejto súvislosti nachádzame v jeho rozprávaní o tom, čo tvorí stredobod dejín spásy: smrť a vzkriesenie Ježiša a jeho zjavenia svedkom (porov. 1 Kor 15). Slovami antickej tradície, ktoré aj on prijal od Cirkvi v Jeruzaleme hovorí, že Ježiš zomrelý, ukrižovaný, pochovaný a vzkriesený sa po vzkriesení zjavuje najprv Petrovi, potom Dvanástim, potom 500 bratom, potom Jakubovi a všetkým apoštolom. A vo svojom rozprávaní dodáva: „a poslednému zo všetkých, ako nedochôdčaťu, zjavil sa aj mne“ (1 Kor 15,8). A tak nám ukazuje, že toto je základom jeho apoštolátu a jeho nového života.

Ako uviedol Svätý Otec, oba zdroje – Skutky apoštolov aj Listy sv. Pavla, sa zbiehajú v základnom bode: Zmŕtvychvstalý prehovoril k Pavlovi, povolal ho k apoštolátu, urobil ho skutočným apoštolom, svedkom vzkriesenia, so zvláštnou úlohou ohlasovať evanjelium pohanom v grécko-rímskom svete. Pavol sa zároveň naučil, že napriek bezprostrednosti svojho vzťahu s Kristom musí vstúpiť do spoločenstva Cirkvi, nechať sa pokrstiť, a musí žiť v zhode s ostatnými apoštolmi. Iba v tomto spoločenstve s nimi všetkými môže byť skutočným apoštolom, ako jasne píše v Prvom liste Korinťanom: “Teda či už ja alebo oni takto hlásame a vy ste tak uverili” (1 Kor 15,11):
“Všimnime si teraz, že sv. Pavol nikdy nevykresľuje tento moment ako obrátenie. Prečo? Existuje mnoho hypotéz, ale pre mňa je dôvod veľmi jasný. Tento zlom jeho života, toto premenenie celého jeho bytia, nebolo plodom psychologického procesu, dozretia alebo intelektuálneho a morálneho vývoja, ale prichádza zvonku. Nebolo plodom jeho myslenia, ale stretnutia s Ježišom Kristom. V tomto zmysle nešlo jednoducho o konverziu, dozretie jeho “ja”, ale bolo preňho samého smrťou a vzkriesením: zomrela jedna jeho existencia a ďalšia nová sa narodila so Zmŕtvychvstalým Kristom. Žiadnym iným spôsobom sa nedá vysvetliť táto Pavlova obnova. Všetky psychologické analýzy nemôžu objasniť a vyriešiť túto záležitosť. Iba udalosť, silné stretnutie s Kristom, je kľúčom pre pochopenie toho, čo sa stalo: smrť a vzkriesenie, obnova Tým, ktorý sa mu ukázal a hovoril s ním. V tomto najhlbšom zmysle môžeme a musíme hovoriť o obrátení. Toto stretnutie je skutočná obnova, ktorá zmenila všetky jeho hodnoty. Teraz môže povedať, že to, čo preňho predtým bolo esenciálne a základné, sa stalo “smetím”; nie je viac “ziskom”, ale stratou, pretože odteraz má cenu iba život v Kristovi.”

 
Ako dodal Benedikt XVI., Pavol na ceste do Damasku nestratil to, čo bolo dobré a skutočné v jeho živote, v jeho dedičstve, ale pochopil novým spôsobom múdrosť, pravdu, a hĺbku zákona a prorokov. Zároveň sa jeho rozum stal prístupným múdrosti pohanov. Tým, že sa Kristovi otvoril celým srdcom, sa stal schopným dialógu so všetkými, a teda naozaj apoštolom pohanov. Podľa Svätého Otca nám tento príbeh hovorí, že ani pre nás nie je kresťanstvo novou filozofiou alebo novou morálkou. Kresťanmi sme, iba ak stretneme Krista:
“Zaiste sa nám neukazuje tým neodolateľným, žiarivým spôsobom, ako v prípade Pavla, aby ho urobil apoštolom všetkých národov. Ale aj my sa môžeme stretnúť s Kristom pri čítaní Svätého písma, v modlitbe, v liturgickom živote Cirkvi. Môžeme sa dotknúť Kristovho srdca a cítiť, že on sa dotýka toho nášho. Iba v tomto osobnom vzťahu s Kristom, len v tomto stretnutí so Zmŕtvychvstalým, sa stávame skutočne kresťanmi. Tak sa otvára náš rozum, otvára sa celá Kristova múdrosť a celé bohatstvo pravdy.”
 
Medzi pozdravmi Svätého Otca, ktoré zazneli po dnešnej katechéze, nechýbal ani slovenský:
“S láskou pozdravujem slovenských pútnikov z Košíc, Bojníc a Dolných Krškan. Bragia a sestry, v týchto dňoch sa začína nový školský rok. Vyprosujme si od Ducha Svätého jeho vzácne dary, predovšetkým pravú múdrosť. S týmto želaním vás žehnám. Pochválený buď Ježiš Kristus!”
Na záver generálnej audiencie Benedikt XVI. udelil veriacim apoštolské požehnanie. -dj,sg-