Očami viery, vedy a kultúry: Pontifikát pápeža Jána Pavla I.

4 generálne audiencie, 5 nedeľných modlitieb Anjel Pána, 2 homílie, 1 posolstvo, 3 apoštolské listy, 9 prejavov – takáto je formálna bilancia toho, čo zanechal pápež Ján Pavol I., nástupca Pavla VI. a predchodca Jána Pavla II., zo svojho pontifikátu, ktorý bol jedným z najkratších v dejinách Cirkvi. Trval 33 dní a zrejme aj preto sa pôsobeniu Albina Lucianiho na Petrovom stolci nevenuje až tak veľa pozornosti. My sme sa rozhodli to zmeniť a dnes o tejto osobnosti, nazývanej pre svoju dobrosrdečnosť aj “usmievavým pápežom”, budeme hovoriť v rubrike Očami viery, vedy a kultúry. Príležitosťou na to je dnešné 30. výročie jeho zvolenia za hlavu Katolíckej cirkvi.
 
Životopis Jána Pavla I.
Albino Luciani, ktorý si ako prvý v histórii po svojom zvolení na Petrov stolec vybral dve mená a vstúpil do dejín ako Ján Pavol I., si získal okamžite sympatie celého sveta vďaka úprimnému prejavu. Nikdy nepracoval v Rímskej kúrii, ani vo vatikánskej diplomacii. Narodil sa v roku 1912 v horskom mestečku v talianskych Dolomitoch, paradoxne v rodine socialistu a antiklerikála. Po svojej kňazskej vysviacke 7. júla 1935 prešiel dlhou pastoračnou cestou – bol kňazom a katechétom vo farnosti, potom vicerektorom kňazského seminára, vyučoval dogmatiku, morálnu teológiu a kánonické právo. Neskôr – ako doktor dogmatickej teológie – dostával stále vážnejšie záväzky v diecéze Belluno. V roku 1958 sa stal jej generálnym vikárom. V tomto úrade však zotrval veľmi krátko, pretože ho vtedajší pápež Ján XXIII. vymenoval za biskupa diecézy Vittorio Veneto.

Traduje sa, že keď mu bola predstavená Lucianiho kandidatúra, povedal: “Poznám ho, ten človek mi urobí radosť”. Faktom je, že ani ako biskup sa nestratil ľuďom z očí – často bez ohlásenia navštevoval chorých, do nemocníc jazdil na bicykli, alebo vo svojom starom aute, o pastoračných problémoch diskutoval s kňazmi aj v ťažko prístupných horských dedinách. Zúčastnil sa II. vatikánskeho koncilu, ktorého výsledky potom prakticky uvádzal do života. V roku 1969 bol menovaný za benátskeho patriarchu a v roku 1973 sa stal kardinálom. 26. augusta v roku 1978 bol pri jednom z najkratších konkláve v dejinách, iba 20 dní po smrti pápeža Pavla VI., zvolený do čela Katolíckej cirkvi.

Pontifikát Jána Pavla I.
Od začiatku bol proti prílišnému dodržiavaniu niektorých tradícií. Bol to napríklad on, kto zrušil používanie tzv. majestátneho plurálu v pápežských príhovoroch a dokumentoch. Nechcel byť korunovaný, ani usadený na trón – chcel iba začať svoju pastiersku službu. Odmietol aj používanie nosidiel. Po svojom zvolení s úsmevom povedal kardinálom: “Kiež vám Boh odpustí, čo ste práve vykonali!” O jeho bezprostrednosti svedčí aj príhoda počas večere, ktorá sa konala po konkláve, keď sa jeden zo španielskych kardinálov opýtal, či si smie zapáliť cigaretu. Novozvolený pápež odpovedal: “Áno, ale len biely dym…”, čím narážal na farbu dymu z komína Sixtínskej kaplnky vo Vatikáne, ktorá oznamuje svetu, že bol zvolený nový pápež. Ján Pavol I. predstavoval konzervatívneho človeka v otázkach morálky, ale reformátora v oblasti cirkevných štruktúr. Počas generálnych audiencií nadväzoval dialóg s veriacimi a rozprával o bežných veciach zo života.

Kardinál Scola o Jánovi Pavlovi I.
Benátsky patriarcha kardinál Angelo Scola slávil dnes popoludní Eucharistiu pri príležitosti 30. výročia začiatku pontifikátu Jána Pavla I. a niekoľko slov povedal v tejto súvislosti povedal aj pre Vatikánsky rozhlas:
“Ján Pavol I. bol skutočne veľkým prekvapením Ducha Svätého, pretože svojím intenzívnym a krátkym učením, ale predovšetkým svojou osobnosťou, umožnil rozšírenie pápežstva. Umožnil prechod od talianskeho pápeža k pápežovi, pochádzajúcemu z každého miesta a z každého kontinentu. Tak pripravil priestor pre výnimočné pôsobenie Jána Pavla II., aj Benedikta XVI., ktorý má s Jánom Pavlom I. spoločné mnohé črty.”

 
Kardinál Scola sa vyjadril aj k často spomínanému, neustále prítomnému úsmevu na tvári Albina Lucianiho:
“Verím, že bol vyústením dvoch cností, ktoré praktizoval už od svojho detstva a o ktorých často hovoril: pokora a poslušnosť, ktoré podľa neho vždy kráčajú ruka v ruke. Nie je to teda tzv. “trhový úsmev”. A napokon, podľa pápeža Lucianiho tieto dve cnosti sú výsledkom slobody, ktorá je stále bdelá a sprevádza každý skutok, za akýchkoľvek okolností - priaznivých či nepriaznivých, jeho “áno” tomu, čo od neho Prozreteľnosť žiada.”

Ján Pavol II. o svojom predchodcovi
Ján Pavol II., ktorý na pápežský stolec nastúpil po Jánovi Pavlovi I., sa netajil, že charizma jeho predchodcu bola veľkou inšpiráciou pre jeho pôsobenie na čele Katolíckej cirkvi. Jeho osobnosť veľmi výstižne charakterizoval v príhovore na jednej z augustových generálnych audiencií v roku 2003:
“Bol veľmi spojený so svojimi dvoma predchodcami na Petrovom stolci. V porovnaní s nimi označoval sám seba za nepatrného a prejavoval onú pokoru, ktorá bola preňho vždy prvým pravidlom života. Pokora a optimizmus boli hlavnými charakteristikami jeho života. Práve vďaka týmto darom zanechal v priebehu svojej pozemskej púte medzi nami posolstvo nádeje, ktoré našlo prijatie v mnohých srdciach. ‛Byť optimistami za každú cenu,‛ rád opakoval. ‛Dôvera v Boha musí byť základom našich myšlienok a našich skutkov.‛ A dodával s realizmom, vedeným vierou: ‛Základné osobnosti nášho života sú dve – Boh a každý z nás.‛
 
Proces blahorečenia Jána Pavla I.
23. novembra 2003 bola v katedrále v Bellune oficiálne otvorená diecézna fáza procesu blahorečenia Jána Pavla I. Eucharistickej slávnosti pri tejto príležitosti predsedal prefekt Kongregácie pre kauzy svätých kardinál José Saraiva Martins. Žiadosť o blahorečenie Albina Lucianiho podpísalo viac ako 300-tisíc ľudí, a to nielen z Talianska, ale napríklad aj celý brazílsky episkopát. Diecézna fáza procesu bola ukončená v novembri 2006. Bola vyhradená zhromažďovaniu materiálov a svedectiev. Počas troch rokov bolo vypočutých 190 ľudí, ktorí podali svedectvo o živote pápeža Lucianiho. V posolstve, ktoré pri príležitosti ukončenia diecéznej fázy procesu do Belluna zaslal štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone, sa zdôrazňuje živá spomienka na Albina Lucianiho, ako v Taliansku, tak aj na celom svete.
 
“Po celý život ukazoval pravú vieru, štedrú lásku a veľký katechetický talent, a podľa vzoru sv. Pia X. sa neúnavne venoval šíreniu viery,” napísal kardinál Bertone. Zároveň uviedol, že za rýchle blahorečenie “usmievavého pápeža” sa okrem zástupov veriacich modlí aj terajšia hlava Katolíckej cirkvi Benedikt XVI., ktorý Jána Pavla I. charakterizoval slovami: “Pápež silný vo viere, pevný v zásadách, ale vždy vľúdny a usmievavý”. Dokumentácia z doterajšieho priebehu procesu blahorečenia bola v roku 2006 odovzdaná vatikánskej Kongregácii pre kauzy svätých. Ako uviedol jeden z jej konzultorov Santo De Angelis “proces blahorečenia Jána Pavla I. sa analyzuje a začal sa skúmať aj prvý pravdepodobný zázrak. Ide o muža z Puglie, ktorý bol 14 rokov chorý na rakovinu a uzdravil sa na príhovor pápeža Lucianiho”. Podľa postulátora kauzy p. Enrica dal Covola, druhá fáza (tzv. rímska) beatifikačného procesu trvá v premere 15 rokov. Všetko ale nasvedčuje tomu, že v prípade Jána Pavla I. bude ukončená o niečo rýchlejšie. –dj-