Cirkev a svet: Anglicko

Asi každý Slovák pozná aspoň jedného človeka, ktorý pracoval vo Veľkej Británii. Prosperujúca krajina už desaťročia priťahuje cudzincov, ktorí hľadajú prácu. Vďaka tejto otvorenosti sa v Anglicku vytvorila multikultúrna spoločnosť. Britské ostrovy sú tradičnou kresťanskou pôdou. V posledných desaťročiach aj tam dochádza k rýchlym zmenám, ktoré ovplyvnia smerovanie krajiny na dlhé roky. Pár rokov po začiatku reformácie v Nemecku vznikla z vôle kráľa Henricha VIII. anglikánska cirkev. Na čele tejto štátnej cirkvi je kráľ a všetci kňazi mu pri nástupe do úradu prisahajú vernosť.

Anglikánska cirkev po stáročia dominovala. Dnes je situácia iná. Hoci naďalej zostáva štátnou cirkvou, v krajine pribúdajú katolíci a moslimovia. Anglikánska cirkev čelí silným vnútorným pnutiam, ktoré môžu viesť k schizme. Olej do ohňa priliali anglickí biskupi, ktorí na júlovej synode odhlasovali prístup žien k biskupskej vysviacke, čím vyvolali odpor v mnohých anglikánskych cirkvách, najmä v Afrike a USA. Ďalší horúci zemiak podhodila veriacim jedna zo 44 cirkví, keď vysvätila za biskupa muža, ktorý žije v homosexuálnom zväzku. Tento akt vyvolal vlnu nesúhlasu, jedna z anglikánskych cirkví dokonca začala otvorene vyjednávať o pričlenení sa ku katolíkom. Nie tak dávno sa skončilo v Canterbury stretnutie anglikánskych biskupov z celého sveta, ktoré sa koná raz za desať rokov. Hlava anglikánskej cirkvi arcibiskup Williams vyjadril spokojnosť, že schizma sa nekonala, ale zároveň upozornil, že „po prvýkrát nedošlo k hlasovaniam a teda nemáme oficiálne vyhlásenia okrem syntéz z diskusií pracovných skupín. Všetko teda zostalo tak trochu nedopovedané a podstatné záležitosti zostali vlastne nedotknuté.“ Na túto rozbušku upozornil aj kardinál Walter Kasper, ktorý má z poverenia Svätého Otca na starosti ekumenizmus. Dialóg medzi katolíkmi a anglikánmi určite bude pokračovať, aj keby sa anglikánska cirkev definitívne rozhodla vysviacať ženy na biskupov. Bude však ťažší. Vnútorné rozpory v anglikánskej cirkvi môžu spôsobiť, že bude zložitejšie nájsť partnera na dialóg.

Katolícka cirkev v Anglicku a Walese má päť miliónov veriacich, ktorí sú organizovaní v 22 diecézach. Predsedom biskupskej konferencie je arcibiskup z Westminsteru, kardinál Cormack Murphy O’Connor. Katolíci sú v sekularizovanej spoločnosti často jediným hlasom na ochranu ľudského života a jeho dôstojnosti. V roku 2006 bolo vykonaných viac ako 200-tisíc potratov, napriek tomu vláda žiada liberalizáciu potratového zákona, ktorý by okrem zdravotných dôvodov, a tých je podľa jestvujúcej legislatívy veľké množstvo, umožnil vykonávať potraty na žiadosť ženy. Na jar vstúpil do platnosti zákon o sexuálnej rovnosti, na základe ktorého dostal istý anglikánsky biskup pokutu 40 tisíc libier, keďže odmietol zamestnať aktívneho homosexuála. Vládnuci labouristi odmietli znížiť hranicu na vykonávanie interrupcií z 24 na 20 týždňov, v posledných týždňoch však svoje aktivity v etických otázkach brzdia. Donútila ich k tomu vlna odporu, ktorá sa zdvihla, keď predložili zákon o možnosti výskumu a klonovania ľudsko – živočíšnych embryí. Strach zo straty voličov ich donútil tento nezmyselný zákon stiahnuť. Na vládnu politiku proti životu doplatili aj katolícke adopčné agentúry, ktoré štát žiada, aby konali v rozpore s náukou viery a mravov, keď schválil legislatívu, ktorá dáva agentúram povinnosť sprostredkovať dieťa aj homosexuálnym párom. Podľa istého poslanca vláda ešte horko oplače svoje rozhodnutie podvoliť sa ataku zo strany laicistov voči Katolíckej cirkvi. Výsledkom vládnej politiky bude zatváranie katolíckych adopčných agentúr, ktoré radšej nebudú pracovať, akoby mali konať proti viere.

Keď hovoríme o živote katolíkov v Anglicku, nemôžeme obísť prijatie bývalého premiéra Tonyho Blaira do Cirkvi začiatkom roka. Na jednej strane treba oceniť jeho odvahu a dlhú cestu, po ktorej prešiel. Nemožno však zabudnúť na jeho chybné rozhodnutie poslať britských vojakov do Iraku, na jeho podiel na zrovnoprávnení homosexuálnych párov s manželskými dvojicami, či podporu umelému oplodneniu. Katolícka cirkev v Anglicku sa osobitne venuje deťom a mládeži. Po škandáloch s pedofilnými kňazmi najmä v USA, ale aj Írsku, miestni katolíci založili úrad na ochranu detí, ktorý kontroluje prácu s deťmi vo farnostiach. Vo viac ako 2000 z nich je ustanovená zodpovedná osoba, ktorá má za úlohu napomôcť miestnemu kňazovi vytvoriť pri liturgii a katechéze pre deti bezpečné prostredie. Za posledných 60 rokov bolo v Anglicku obvinených zo sexuálneho zneužívania detí 26 kňazov.

Situácia kresťanov v Anglicku nie je radostná. Prudko klesá počet pravidelných návštevníkov bohoslužieb. Dnes tu žije asi dva a pol milióna praktizujúcich moslimov a trikrát toľko kresťanov. Pesimistické odhady hovoria, že v roku 2050 bude v Anglicku viac praktizujúcich moslimov ako anglikánov a katolíkov dohromady. Rovnako sa očakáva, že do roku 2030 klesne počet kostolov o štvrtinu. Je zrejmé, že britská vláda nemá záujem o rozvíjanie náboženskej dimenzie človeka. Westminsterský arcibiskup, kardinál Murphy O’Connor nie tak dávno hovoril na jednej konferencii o vzťahu medzi náboženskými hodnotami a sekularizovanou spoločnosťou. Povedal, že veriaci v Anglicku majú stále viac pocit, že žijú akoby v exile. Kresťanské náboženstvo je stále viac chápané ako osobná potreba, nie ako univerzálna pravda, na ktorú treba nevyhnutne odpovedať. Náboženstvo nie je len súkromnou otázkou, ale má hlboký sociálny rozmer. Kardinál pripomenul slová pápeža Pavla VI., že odtrhnutie evanjelia od kultúry predstavuje najväčšiu drámu našej doby. Zároveň potvrdil, že aj keď sa kultúra zdá byť vzdialená od Boha, nikto nie je vylúčený z Božej prítomnosti a Božieho pôsobenia.

Katolícka cirkev v Anglicku je živým spoločenstvom, ktoré v posledných rokoch veľmi obohatili cudzinci. Cirkev bráni ich práva, odmieta xenofóbiu a rasistickú rétoriku niektorých politikov. Mladí katolíci sa spolu s dvadsiatimi biskupmi zúčastnili aj na Svetových dňoch mládeže v austrálskom Sydney. Sekularizovaná spoločnosť so všetkými svojimi neduhmi je pre Cirkev výzvou, aby vo vernosti Kristovi vydávala hodnoverné svedectvo viery a lásky, ktoré vďaka vnútornému náboju Ducha dokáže vždy osloviť.

Anton Ziolkovský