Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (15. augusta, RV) - Svätý Otec sa vo svojom príhovore pred modlitbou Pána uplynulú nedeľu ešte raz vrátil k Svetovým dňom mládeže v Sydney, keď povedal: „Počas týchto dní, drahí priatelia, som opäť premýšľal o skúsenosti, ktorú som prežil v Sydney, kde som stretol radostné tváre mnohých chlapcov a dievčat z celého sveta. Vo veľkej metropole mladého austrálskeho národa, títo mladí sa stali znamením opravdivej radosti, azda aj hlučnej, ale zároveň aj pokojnej a pozitívnej. Hoci ich tam bolo tak veľa, nezapríčinili neporiadok a nespôsobili žiadne škody. K tomu, aby boli radostní, nepotrebovali siahnuť k neviazanostiam a násilnostiam, k alkoholu a drogám. Bola v nich radosť z toho, že sa stretli a objavili spolu nový svet. Ako nerobiť porovnanie s ich vrstovníkmi, ktorí v hľadaní falošných únikov, utiekajú sa k ponižujúcim skúsenostiam, ktoré neraz vyúsťujú až do hrozných tragédií? Toto je práve typickým výsledkom takzvanej súčasnej „blahobytnej spoločnosti“, ktorá preto, aby utíšila vnútorné prázdno a nudu, ktorá ho sprevádza, vedie ku zakúšaniu stále nových skúseností, stále viac emocionálnych a „extrémnych“. Takto aj čas prázdnin sa môže stať bludnou falošnou uličkou, ktorá ponúka  rozličné potešenia.



Avšak pravdou je, že takýmto spôsobom sa duchu nedostáva skutočného oddychu, srdce nezakúša radosť a nenachádza pokoj, až nakoniec končí tým, že človek je ešte viac unavený a smutný. Hovorím o mladých ľuďoch, pretože práve tí najviac pociťujú smäd po živote a nových skúsenostiach a preto sa nachádzajú aj vo väčších nebezpečenstvách. Avšak táto úvaha je platnou pre všetkých. Ľudská osoba sa skutočne obnovuje iba vo vzťahu k Bohu, pričom stretnúť Boha možno len tak, že sa učíme počúvať jeho hlas vo vnútornom pokoji a v tichu (por. 1 Kr 19,12). Modlime, aby v spoločnosti, ktorá napreduje veľkou rýchlosťou, prázdniny sa stanú dňami skutočného uvoľnenia, počas ktorých je možno nájsť aj momenty pre uzobranosť a modlitbu, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sme sa mohli stretnúť v hĺbke so sebou samými a tiež s inými. Prosme o to aj na orodovanie Panny Márie, ktorá vedela počúvať v tichu.“

Po modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec obrátil s výzvou o pomoc ľuďom postihnutým vojnovým konfliktom v Gruzínsku, slovami:  „Drahí bratia a sestry, dôvodom hlbokej úzkosti sú stále dramatickejšie správy o tragických udalostiach, ktoré sa odohrávajú v Gruzínsku, a ktoré v južnom Osetsku už zapríčinili mnoho obetí na nevinných ľudských životoch, a čo veľkú časť civilného obyvateľstva donútilo zanechať vlastné domovy. Je mojim vrúcnym prianím, aby sa ukončili ihneď vojenské operácie, a aj v mene spoločného kresťanského dedičstva sa vyhlo ďalším násilným konfrontáciám, ktoré môžu zapríčiniť ešte ničivejšie následky terajšieho konfliktu. Kiež sa naopak nadviažu jednania a konštruktívny dialóg plný rešpektu, ktorý by vyhol hroznému utrpeniu týchto drahých národov. Okrem toho vyzývam Medzinárodnú komunitu a vplyvnejšie krajiny, aby vyvinuli akékoľvek úsilie k dosiahnutiu takých iniciatív, ktoré by mohli priviesť k pokojnému a trvalému riešeniu tohto konfliktu a napomôcť otvorenému spolunažívaniu vo vzájomnou rešpekte. Spolu s našimi pravoslávnymi bratmi prosme spolu o tieto úmysly, ktoré s dôverou zverujeme k orodovaniu Panny Márie, Matke Ježiša ako aj všetkých kresťanov“.



Po niekoľkých týždňoch, keď v programe Svätého Otca chýbala generálna audiencia, sa v stredu stretol s veriacimi, ktorí si prišli vypočuť jeho slová na nádvorie apoštolského paláca v Castel Gandolfe. Vo svojom príhovore sa vrátil k letnej dovolenke, ktorú prežil v juhotirolskej oblasti, a spomenul aj dvoch svätcov, ktorých liturgická spomienka je zapísaná v augustovom kalendári – Teréziu Benediktu z Kríža a Maximiliána Maria Kolbeho. Benedikt XVI. ďalej zdôraznil, že kto sa modlí, nikdy nestráca nádej, hoci sa občas nachádza v ťažkých, či dokonca z ľudského hľadiska beznádejných situáciách. Toto nás učí Sväté písmo a o tom svedčia aj dejiny Cirkvi. Je množstvo prípadov, v ktorý práve modlitba podporila a živila cestu svätcov a kresťanského ľudu. V tejto súvislosti Svätý Otec pripomenul dve výnimočné osobnosti, ktorých pamiatku si pripomíname v týchto dňoch: sv. Teréziu Benediktu z Kríža, občianskym menom Editu Steinovú, ktorej sviatok sme slávili 9. augusta, a sv. Maximiliána Maria Kolbeho, ktorého si pripomenieme v predvečer slávnosti Nanebovzatia Panny Márie: „Obaja ukončili svoju pozemskú púť mučeníctvom v koncentračnom tábore Auschwitz. Ich existencia mohla byť považovaná za porážku, ale práve v ich mučeníctve žiari odlesk Lásky, ktorá víťazí nad temnotou egoizmu a nenávisti. Sv. Maximiliánovi Kolbemu sú pripisované nasledujúce slová, ktoré mal vysloviť v plnom besnení nacistického prenasledovania: „Nenávisť nie je tvorivou silou: tou je iba láska“. Hrdinskou skúškou lásky bolo aj ušľachtilé sebadarovanie výmenou za svojho spoluväzňa, sebadarovanie, ktoré vyvrcholilo smrťou vyhladovaním v bunkri 14. augusta 1941.“ – ls –