Benedikt XVI. na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie: Žiadajme Božiu Matku o dar viery

Vatikán (15. augusta, RV) – Pápež Benedikt XVI. dnes ráno o 8:00 hodine vo farskom kostole v Castel Gandolfe slúžil svätú omšu pri príležitosti slávnosti Nanebovzatia Panny Márie – najstaršieho mariánskeho sviatku, ktorý - ako povedal vo svojej homílii - je šancou, aby sme vystúpili spolu s Božou Matkou do výšin Ducha, kde sa dýcha čistý vzduch nadprirodzeného života a rozjíma sa o najautentickejšej kráse, ktorou je svätosť. Benedikt XVI. si na opísanie Panny Márie “požičal” slová sv. Germána, biskupa z Konštantínopolu, ktorý žil v 8. storočí:
"Ty si tou, ktorá si skrze svoje nepoškvrnené telo pripojila kresťanský ľud ku Kristovi. Ako každý smädný uteká k prameňu, tak sa každá duša ponáhľa k tebe, Prameň lásky. Ako každý človek túži po živote a svetle, ktoré nezapadá, tak každý kresťan túži vstúpiť do svetla Najsvätejšej Trojice, kam si Ty už vstúpila." 
Ako uviedol Svätý Otec, vtedy, keď Panna Mária usnula tomuto svetu, aby sa prebrala na nebesiach, vskutku iba jednoducho nasledovala - posledný krát – svojho syna Ježiša, v jeho dlhšej a rozhodujúcej ceste z tohto sveta k Otcovi. Podľa slov Benedikta XVI. Kristovi patrí prvenstvo, ale jeho vzkriesené telo je neoddeliteľné od toho, ktoré patrí jeho pozemskej matke Márii, a v nej má na Nanebovzatí podiel celé ľudstvo:
„Aké veľké tajomstvo lásky sa dnes opätovne ponúka nášmu uvažovaniu! Kristus zvíťazil nad smrťou všemohúcnosťou svojej lásky, iba láska je všemohúca, a táto jeho láska ho primäla k tomu, aby za nás zomrel a tak zvíťazil nad smrťou. Áno, iba láska umožňuje vstúpiť do kráľovstva života! A Mária tam vstúpila za svojím synom, účastná na jeho sláve, potom, čo sa s ním spojila v jeho utrpení. Vstúpila tam s nezadržateľným odhodlaním, ponechajúc za sebou otvorenú cestu pre nás všetkých. Preto ju dnes vzývame: „Brána nebeská“, „Kráľovná anjelov“, a „Útočisko hriešnikov“.“
 
Ako v homílii uviedol Svätý Otec, premýšľanie nám neumožní pochopiť tieto vznešené skutočnosti, ale jednoduchá, rýdza viera, a ticho modlitby, ktorá nás nekonečne presahuje a pomáha nám hovoriť s Bohom a počuť, ako sa Pán prihovára nášmu srdcu:
„Žiadajme Máriu, aby nám dala dar svojej viery, tej viery, ktorá nám umožňuje žiť už v tejto dimenzii medzi konečným a nekonečným, tej viery, ktoré premieňa aj pociťovanie času a plynutia nášho bytia, tej viery, v ktorej dôverne cítime, že náš život nie je pohltený minulosťou, ale priťahovaný k budúcnosti, k Bohu, kam nás Kristus predišiel a za ním aj Mária.“ –dj-