Generálna audiencia Benedikta XVI.: Sv. Maximilián Kolbe a sv. Terézia Benedikta z Kríža

Vatikán (13. augusta, RV) – Po niekoľkých týždňoch, keď v programe Svätého Otca chýbala generálna audiencia, sa dnes stretol s veriacimi, ktorí si prišli vypočuť jeho slová na nádvorie apoštolského paláca v Castel Gandolfe. Vo svojom príhovore sa vrátil k letnej dovolenke, ktorú prežil v juhotirolskej oblasti, a spomenul aj dvoch svätcov, ktorých liturgická spomienka je zapísaná v augustovom kalendári – Teréziu Benediktu z Kríža a Maximiliána Maria Kolbeho:
„Drahí bratia a sestry, po návrate z Bressanone, kde som strávil obdobie odpočinku, som spokojný, že vás môžem pozdraviť a stretnúť s vami, drahí obyvatelia Castel Gandolfa a s vami, milí pútnici, ktorí ste ma dnes prišli navštíviť. Chcel by som ešte raz poďakovať tým, ktorí ma privítali a bdeli nad mojím pobytom v horách. Boli to dni pokoja a uvoľnenia, počas ktorých som neustále pripomínal Pánovi tých, ktorí sa zverili do mojich modlitieb. Je skutočne veľa tých, ktorí mi píšu, aby som sa za nich modlil. Dávajú mi najavo svoje radosti, ale aj starosti, svoje životné plány, ale aj problémy v rodine a v práci, očakávania a nádeje, ktoré nosia v srdci, spolu s úzkosťami, spojenými s neistotami, ktoré sužujú ľudstvo v tejto dobe. Uisťujem všetkých, že si spomínam na každého, zvlášť pri každodennom slúžení svätej omše a modlitbe posvätného ruženca. Dobre viem, že prvoradá služba, ktorú môžem pre Cirkev a pre ľudstvo vykonať, je modlitba, pretože modliac sa vkladám do rúk Pána službu, ktorú mi on sám zveril, spolu s osudmi celého cirkevného a občianskeho spoločenstva.“
 
Benedikt XVI. ďalej zdôraznil, že kto sa modlí, nikdy nestráca nádej, hoci sa občas nachádza v ťažkých, či dokonca z ľudského hľadiska beznádejných situáciách. Toto nás učí Sväté písmo a o tom svedčia aj dejiny Cirkvi. Je množstvo prípadov, v ktorých práve modlitba podporila a živila cestu svätcov a kresťanského ľudu. V tejto súvislosti Svätý Otec pripomenul dve výnimočné osobnosti, ktorých pamiatku si pripomíname v týchto dňoch: sv. Teréziu Benediktu z Kríža, občianskym menom Editu Steinovú, ktorej sviatok sme slávili 9. augusta, a sv. Maximiliána Maria Kolbeho, ktorého si pripomenieme zajtra, v predvečer slávnosti Nanebovzatia Panny Márie:
„Obaja ukončili svoju pozemskú púť mučeníctvom v koncentračnom tábore Auschwitz. Ich existencia mohla byť považovaná za porážku, ale práve v ich mučeníctve žiari odlesk Lásky, ktorá víťazí nad temnotou egoizmu a nenávisti. Sv. Maximiliánovi Kolbemu sú pripisované nasledujúce slová, ktoré mal vysloviť v plnom besnení nacistického prenasledovania: „Nenávisť nie je tvorivou silou: tou je iba láska“. Hrdinskou skúškou lásky bolo aj ušľachtilé sebadarovanie výmenou za svojho spoluväzňa, sebadarovanie, ktoré vyvrcholilo smrťou vyhladovaním v bunkri 14. augusta 1941.“
 
Benedikt XVI. spomenul aj slová Edity Steinovej, ktorá tri dni pred svojím dramatickým koncom povedala svojim spolusestrám v kláštore Echt: „Som pripravená na všetko. Ježiš je aj tu, medzi nami. Doteraz som sa velmi dobre mohla modlit a celým srdcom som povedala: „Ave, Crux, spes unica“. 
„Svedkovia, ktorým sa podarilo uniknúť hroznému masakru opisujú, že vtedy, keď Terézia Benedikta z Kríža, oblečená do karmelitánskeho rúcha, vedome kráčala na smrť, odlišovala sa od všetkých ostatných svojím správaním, ktoré bolo naplnené pokojom, vyrovnanosťou a zároveň pozornosťou k potrebám všetkých ostatných. Modlitba bola tajomstvom tejto svätej spolupatrónky Európy, ktorá „aj napriek tomu, že našla pevný prístav v pokoji kontemplatívneho života, musela predsa len prežiť až do úplného naplnenia aj mystérium Kríža“ (Apoštolský list Spes aedificandi, Učenie Jána Pavla II., XX, 2, 1999, str. 511).“
„Ave Mária!“ – znelo posledné zvolanie z úst sv. Maximiliána Maria Kolbeho, keď naťahoval ruku k tomu, ktorý ho zabíjal injekciou fenolovej kyseliny. S pohnutím môžeme konštatovať, že pokorné a dôležité spoľahnutie sa na Pannu Máriu je vždy prameňom odvahy a pokoja. Keď sa pripravujeme na slávnosť Nanebovzatia Panny Márie, ktorá je jedným z najdrahších mariánskych sviatkov kresťanskej tradície, zverme sa opäť tej, ktorá nad nami v každej chvíli bdie z Nebies s materinskou láskou. Tak to napokon hovoríme aj v nám všetkým blízkej modlitbe Zdravas Mária, žiadajúc ju, aby za nás prosila ‛teraz i v hodine smrti našej‛.“
 
Na záver generálnej audiencie Svätý Otec udelil veriacim svoje apoštolské požehnanie. –dj-