Očami viery, vedy a kultúry: Lambethská konferencia

„Benedikt XVI. sa modlí za jednotu anglikánov,“ uvádza sa v telegrame, ktorý vatikánsky štátny sekretár kardinál Tarcisio Bertone zaslal v mene Svätého Otca účastníkom Lambethskej konferencie, na ktorej sa na prelome júla a augusta stretlo vyše 650 biskupov anglikánskej cirkvi, aby hovorili o jej ďalšom smerovaní, predovšetkým v súvislosti s toľko diskutovanou biskupskou vysviackou žien a deklarovaných homosexuálov. Aktívne sa na nej zúčastnili aj predstavitelia Katolíckej cirkvi – s prejavom vystúpil prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Ivan Dias, predseda Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu kardinál Cormac Murphy-O´Connor, či predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper. My sa na jej priebeh a výsledky pozrieme v dnešnej rubrike Ocami viery, vedy a kultúry.
 
Prejav kardinála Ivana Diasa
Očakávania, týkajúce sa výsledkov Lambethskej konferencie, boli veľké. Katolícka cirkev sledovala s napätím vývoj situácie a uvítala možnosť aktívne sa zapojiť ako hosť. Ako prvý s príhovorom vystúpil prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov kardinál Ivan Dias. Jeho témou bola „Misia, sociálna spravodlivosť a evanjelizácia“. Ako uviedol, „misijné poverenie nás uvádza do hĺbky Božieho srdca, ktoré si praje, aby všetci - muži, ženy, aj deti - boli zachránení a spoznali Pravdu... Kresťan teda musí byť neustále „na misii“, aby ohlasoval spasiteľské poslanie Ježiša Krista v každom čase a bez akéhokoľvek kompromisu, a aby šíril evanjeliové hodnoty ku každému srdcu, domu a kultúre.“

Ďalším dôležitým bodom, ktorého sa prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov dotkol, bol ekumenický rozmer evanjelizácie. V tejto súvislosti spomenul Vyhlásenie o spoločnom raste v jednote a misii, zverejnené v roku 2007 Medzinárodnou nglikánsko-rimskokatolíckou komisiou pre jednotu a misiu. Podľa jeho slov „čím viac sú anglikáni a katolíci schopní študovať uvedené záležitosti spoločne a rozlišovať odpoveď, ktorú dáva evanjelium, tým silnejší bude účinok ich misijného snaženia. Začať by mohli bodmi, ktoré spájajú obe cirkvi a pokračovať pomaly vyjasňovaním svojich prístupov a zdokonaľovaním pokusov zosúladiť svoje misijné snahy.“

Napokon kardinál Dias varoval pred "duchovným Alzheimerom", ktorým môžeme trpieť, ak žijeme iba v prchavej prítomnosti, nedbajúc na dedičstvo minulosti a apoštolské tradície, ako aj pred "cirkevným Parkinsonom", spôsobeným tým, že sa správame neprístojne, idúc tvrdohlavo našou vlastnou cestou, bez akejkoľvek koordinácie s hlavou alebo ostatnými členmi nášho spoločenstva.

Prejav kardinála Cormaca Murphyho-O´Connora
Ďalším katolíckym cirkevným predstaviteľom, ktorý dostal slovo na Lambethskej konferencii bol arcibiskup Westminsteru a predseda Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu kardinál Cormac Murphy-O´Connor. Delegátom ponúkol pohľad na pokrok v ekumenickom úsilí Medzinárodnej anglikánsko-rímskokatolíckej komisie, v ktorej sa on sám angažoval dlhé roky. Ako uviedol, je to už niekoľko desaťročí, čo kráčajú anglikáni aj katolíci po ceste smerom k jednote. „Počas týchto rokov sa Katolícka cirkev snažila o dialóg s anglikánskym spoločenstvom ako celkom, s ohľadom na všetky výzvy, ktoré vaša odlišnosť niekedy prináša. Naša Cirkev teda nerada vidí súčasné napätie vo vašom spoločenstve. Podujali sme sa na cestu k jednote, takže nové problémy iba spomaľujú pokrok,“ konštatoval kardinál Murpy-O´Connor a dodal, že budúci dialóg medzi obomi cirkvami nebude ľahký, kým sa určité podstatné záležitosti nevyriešia.


Zároveň sa zamyslel nad tým, či sú Katolícka a anglikánska cirkev po toľkých rokoch práce o niečo bližšie k zjednoteniu: „Moja odpoveď je áno. Už som veľakrát povedal, že verím, že putovanie k jednote je ako cesta bez možnosti odbočenia pre tých, ktorí túto jednotu úprimne hľadajú a snažia sa o konverziu, ktorá k nej vedie. Viem, že je Kristova vôľa, aby sme boli jedným, a akokoľvek dlho to potrvá, toto musí byť náš cieľ. Pápež Benedikt sa k tomu neustále vracia a toto úsilie je stredobodom všetkého, čo koná,“ dodal predseda Konferencie katolíckych biskupov Anglicka a Walesu.
 
Prejav kardinála Waltera Kaspera
Tretím predstaviteľom Katolíckej cirkvi, ktorý vystúpil s prejavom na Lambethskej konferencii, bol predseda Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov kardinál Walter Kasper. Venoval sa predovšetkým dvom hlavným sporným témam: vysviacke deklarovaných homosexuálov a biskupskej vysviacke žien. Postoj k týmto dvom bodom nerozdeľuje iba anglikánov a katolíkov, ale je predmetom sporu aj vo vnútri anglikánskeho spoločenstva. Kardinál Kasper pripomenul niektoré pasáže z dokumentu „Život v Kristovi“, ktorý v roku 1994 odsúhlasila už spomenutá Medzinárodná anglikánsko-rímskokatolícka komisia, a v ktorého texte sa píše, že anglikáni aj katolíci sa zhodujú v tom, že homosexuálne aktivity sú mimo prirodzeného poriadku. Nedošlo ale k zhode na pastoračných postupoch.


Kardinál Kasper uviedol, že katolícky pohľad na homosexualitu aj vysviacku žien vychádza zo Svätého písma, a prax biskupskej vysviacky žien spôsobuje závažné prekážky v ekumenických vzťahoch. Podľa predsedu Pápežskej rady pre podporu jednoty kresťanov „bol v dialógu, ktorý smeruje k viditeľnej plnosti spoločenstva, urobený krok späť, že ciele dialógu sa stali menej definitívnymi a jeho charakter sa tak vytratil. Hoci môže aj naďalej prinášať dobré výsledky, nedosiahne už dynamiku, ktorá vzniká z možnej skutočnej jednoty, ktorú od nás Kristus žiada, alebo zo spoločnej účasti na Pánovom stole, po ktorej toľko túžime.“
 
Korešpondent denníka Avvenire k Lambethskej konferencii
Pre Vatikánsky rozhlas sa k výsledku Lambethskej konferencie a záverečnému prejavu hlavy anglikánskej cirkvi Rowana Williamsa vyjadril korešpondent denníka „Avvenire“ Andrea Galli, ktorý vývoj situácie sledoval priamo v Canterbury:
„Williams zdôraznil svoju spokojnosť s výsledkom prác na Lambethskej konferencii, spokojnosť s tým, že nedošlo k „schizme“, ktorej sa mnohí obávali pred stretnutím, ako aj s faktom, že nenastali kritické útoky, pokiaľ ide o témy, prednášajúcich na konferencii, aj o samotného Williamsa. Na jednej strane je teda výsledok pozitívny, na druhej strane však, ako podotkli mnohí, faktom zostáva, že skutočné problémy takpovediac trochu „zostali visieť vo vzduchu“. Štruktúra Lambethskej konferencie sa zdala byť stanovená tak, aby sa vyhlo otvoreným diskusiám o horúcich témach, alebo definitívnym rozhodnutiam. Vskutku, po prvýkrát nedošlo k hlasovaniam a teda nemáme oficiálne vyhlásenia, okrem syntéz diskusií z pracovných skupín. Všetko teda bolo tak trochu nedopovedané a problémom je, že podstatné záležitosti vlastne zostali nedotknuté.“

 
Ako Andrea Galli zdôraznil, najviditeľnejšie rozpory sa týkajú homosexuality, sú však iba špičkou ľadovca:
„V skutočnosti sú vzdialenosti medzi jednotlivými anglikánskymi provinciami väčšie, presahujú túto tému; týkajú sa v podstate aj vízie anglikánstva vo vzťahu k sídlu v Canterbury, otázok spätých s evanjelizáciou... Povedal by som teda, že homosexualita je téma, ktorá dostala najväčší priestor v médiách, ale problémy sú omnoho komplexnejšie.“

 
Pokiaľ ide o umožnenie biskupskej vysviacky žien v anglikánskej cirkvi, už pred Lambethskou konferenciou naň reagovala Pápežská rada pre podporu jednoty kresťanov, ktorá v tejto súvislosti zverejnila vyhlásenie. Ako sa v ňom uvádza, „toto rozhodnutie znamená roztržku s apoštolskou tradíciou, zachovávanou všetkými cirkvami v prvom tisícročí a je teda ďalšou prekážkou pre zmierenie medzi Katolíckou cirkvou a anglikánskou cirkvou. Pokiaľ ide o budúcnosť, toto rozhodnutie môže mať následky pre dialóg, ktorý dosiaľ prinášal dobré plody.“ K aktuálnej situácii po skončení Lambethskej konferencie sa pre VR vyjadril opäť korešpondent denníka Avvenire:
„Toto je vskutku téma, citlivo vnímaná nami – katolíkmi, a takisto aj časťou anglikánskeho spoločenstva, ktoré sa prikláňa ku katolicizmu. Ide o menšinu vo vnútri anglikánskej cirkvi. Kňazská a biskupská vysviacka žien získava väčšinovú podporu, ktorá sa zrejme stane aj spoločným postojom anglikánskeho spoločenstva.“ –dj-