Cirkev a svet: Indonézia

V dnešnej rubrike budeme hovoriť o krajine, ktorá je známa najväčším zastúpením islamského náboženstva na svete. Tvorí ju niekoľko hornatých tropických ostrovov v tvare polmesiaca medzi Indickým a Tichým oceánom. Pozornosť celého sveta sa na ňu upriamila najmä po ničivých prívalových vlnách tsunami, ktoré si vyžiadali životy státisícov ľudí a zbedačili milióny obyvateľov – v nasledujúcich minútach budeme hovoriť o Indonézii.

Indonézia leží v intenzívnej seizmicky aktívnej oblasti známej ako pacifický ohnivý kruh. Zemetrasenia sú v tejto oblasti teda pomerne časté, ako sme už spomenuli, to ktoré nám najviac utkvelo v pamäti si na Vianoce v roku 2004 vyžiadalo takmer 300 tisíc ľudských životov. Prírodný živel úradoval v krajine aj v týchto dňoch pri pobreží ostrova Sumbawa, asi tisíc kilometrov východne od hlavného mesta Jakarta, pričom zničil vyše tisíc domov.
 
Stručná charakteristika krajiny

Indonéziu ovládali 350 rokov Holanďania. Viac ako polovica z jej takmer 14 tisíc ostrovov je neobývaná. O ostrov Borneo sa Indonézia delí s Malajziou a sultanátom Brunej. Heslo indonézskeho štátneho znaku “Jednota v rozmanitosti” správne vystihuje, obyvateľov 362 rozličných etník, ktorí hovoria viac ako 250 jazykmi a nárečiami. Keď pôvodne portugalský ostrov Východný Timor obsadila v roku 1975 Indonézia, začal sa dlhý a krvavý odpor obyvateľov ostrova. Hlavný ostrov Jáva je tak preľudnený, že boli tisícky jeho obyvateľov presídlené na redšie obývané ostrovy. Filipíny, ktoré sa skladajú zo sedem tisíc ostrovov ovládali počas troch storočí Španieli a následne 50 rokov Američania. Veľké plochy filipínskych ostrovov sú zalesnené a poskytujú rozmanité vzácne tropické drevo.
Hlavné mesto Indonézie, krajiny s takmer 200 miliónmi obyvateľov je Jakarte, ktorá ich má takmer 10 miliónov. V posledných desaťročiach sa krajina snaží kráčať po ceste demokracie.

Náboženstvo v Indonézii

Z takmer 200 miliónovej populácie Indonézie sa až 90 % hlási k moslimskej viere. Mnohé náboženské obrady obsahujú aj prvky iných náboženstiev, napríklad hinduizmu a budhizmu. Tie sa ďalej miešajú s miestnymi tradíciami a vierou. Dnes dominuje čoraz viac islam, pričom podľa štatistík je Indonézia krajinou s jeho najväčším zastúpením na svete, keďže tu má takmer 200 miliónov veriacich. Z ďalších náboženstiev sú zastúpení kresťania, medzi nimi protestanti, ktorí tvoria asi 5 % a katolíci, ktorých sú tu len asi 3 %. Za nimi ako poslední sú budhisti s jedným percentom. Prvá katolícka misia v Indonézii bola založená v roku 1534 portugalskými kolonizátormi. Koncom 16. storočia do oblasti prišli holandskí kalvinisti a katolícka viera bola zakázaná až do roku 1806, keď bola založená prvá prefektúra v dnešnej Jakarte.
 
Potreba dialógu medzi náboženstvami a katolíci v krajine

Medzináboženský dialóg môžeme v Indonézii považovať za takmer príkladný a to z
mnohých pohľadov. Moslimovia totiž nemajú v krajine v oblasti sociálneho života monopol a aktívne sú viaceré vážne a konštruktívne pokusy v snahe o spolunažívanie rozličných náboženstiev a kultúr tak širokého etnického a historického súostrovia Indonézie. Tak to vyplýva zo slov predsedu Konferencie biskupov Indonézie Mons. Martinusa Dogmu Situmoranga, ktorý hovorí, že v krajine panuje priateľský vzťah, obojstranného rešpektovania a život pravého náboženského života. Ako ďalej hovorí, organizujú sa stretnutia medzi náboženskými predstaviteľmi, aby spoločne diskutovali o vzájomných vzťahoch medzi náboženstvami, v snahe vyhnúť sa prípadným otvoreným konfliktom s neblahými následkami. Takto sa snažia posilniť spoluprácu v oblasti solidarity. Zároveň dodáva, že dialóg nie je všade a vždy jednoduchý. Náboženstvá sú tiež vo svojom vnútri zložité a to z mnohých uhlov pohľadu - či už v otázke rozličných teologických a filozofických otázok života a ľudskosti, chápania či otvorenosti, blízkosti k politike, rozdielnosti výchovy, otázky miestnych tradícií a podobne. Mons. Situmorang v tejto súvislosti dodáva:

“Pokoj a otvorenosť krajiny v otázke sociálneho rozvoja je veľmi naviazaný na islam. Záleží potom od neho, či národ môže a má byť demokratickým, moderným a pluralitným. Fundamentalizmus – či už náboženský alebo svetský, moslimský alebo nemoslimský, je vždy hrozbou života v spoločnosti, pretože je násilný vo svojom spôsobe myslenia a konania. Fundamentalista, ktorý je takpovediac presvedčený o sebe samom vo svojom vnútri nadobúda pocit akoby jediného vlastníka pravdy a dobra, pričom opovrhuje ostatnými a nemá nad nikým zľutovania. Dialóg nie je potom možný a spolunažívanie je silené alebo nanajvýš tolerované.”
 
V tomto kontexte žije teda podľa predsedu biskupskej konferencie Cirkev v krajne, svoje poslanie sa snaží vykonávať uprostred ťažkostí a bariér, aj keď miestny klérus bráni svoju službu. Podmienky kresťanského spoločenstva sú však podľa neho zo všetkých ostatných národov s veľkým moslimským zastúpením najlepšie a katolíci sa tešia istej slobode v tom, že sa môžu podieľať na humanitárnych a charitatívnych aktivitách.
V tejto súvislosti spomeňme správu o porušovaní základných ľudských práv v oblasti náboženskej slobody z mája v roku 2006, kde sa Indonézia objavila medzi 7 štátmi, v ktorých dochádza k závažným porušovaniam slobody náboženstva medzi takými krajinami ako Afganistan, Bangladéš, Bielorusko, Kuba, Egypt a Nigéria. Zoznam zverejňuje Komisia amerického kongresu pre náboženskú slobodu.

V posledných dňoch sme svedkami udalostí, keď viac ako 3500 kresťanov protestovalo v indonézskej Jayapure proti zavedeniu šaríje, teda islamského práva v regióne. Demonštráciu organizačne zastrešilo Indonézske kresťanské komunikačné fórum. V hlavnom meste krajiny Jakarte sa totiž v poslednom čase hovorí o tom, že v Indonézii by mala byť uplatňovaná šaríja. 45 kresťanských lídrov a veľké množstvo veriacich, ktoré sa na demonštrácii zúčastnili, svedčia o tom, že Papua, kde sa nachádza Jayapura, má zvláštnu právnu autonómiu, ktorá by mala zabrániť tomu, aby tu bolo islamské právo zavedené bez súhlasu miestnych autorít.
Indonézska Papua je bohatá na prírodné zdroje a suroviny, ako sú olej a zlato. Centrálna vláda uvažuje o možnosti presunúť ľudí z husto osídlených oblastí, ako je napríklad Jáva, do Papuy. Sú tu však obavy, že príchod veľkého počtu moslimov by mohol zmeniť súčasnú náboženskú situáciu na ostrove.

Podpora morálnych hodnôt a kultúry pokoja – to sú ciele Katolíckej cirkvi v Indonézii, ktoré si vytýčila na najbližšie obdobie pri príležitosti 200. výročia vzniku arcidiecézy Jakarta minulý rok. Arcibiskup Jakarty kardinál Julius Darmaatmadja vo svojom príhovore povzbudil katolíkov, aby boli skutočnými svedkami viery: „Indonézska Cirkev musí byť vodcom v podpore pokoja, v boji proti hriechu, chudobe a sociálnemu spiatočníctvu.“
 
Slová Svätého Otca

 
„Hoci katolíci v Indonézii tvoria iba malú menšinu, túžia sa plne zúčastňovať na živote národa“- tieto slová adresoval Svätý Otec novému veľvyslancovi Indonézie, ktorým je Suprapio Mariosemoio v novembri 2007 pri príležitosti prijímania jeho poverovacích listín. Svätý Otec zopakoval potrebu medzináboženských dialógov a národy vyzval k pokoju, ku vzájomnej tolerancii a k podporovaniu mieru založenom na medzinárodnej solidarite. V rozhovore zazneli aj témy rozvoja vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií v krajine. Za jednu z najväčších hrozieb myšlienky jednotného národa v Indonézii označil Benedikt XVI. fenomén medzinárodného terorizmu a poznamenala, že oceňuje postoj jakarskej vlády, ktorá potvrdila, že odsudzuje teroristické násilie, nech už sa vyskytuje pod akoukoľvek zámienkou.
“Najmä tie prípady, keď je pre ospravedlnenie takýchto činov vzývané meno Božie. Cirkev na každej úrovni, verná učeniu svojho Pána, jednohlasne odsudzuje manipuláciu náboženstva na politické účely a vyzýva k aplikácii medzinárodného humanitárneho zákona vo všetkých aspektoch boja proti terorizmu. Aj keď katolíci tvoria v Indonézii menšinu, chcú sa podieľať na práci v spoločnosti, prispievať k materiálnemu i duchovnému prospechu spoločnosti a byť zdrojom súdržnosti a harmónie” – dodal vo svojom príhovore Svätý Otec. –sg-