V dnešnej rubrike budeme
hovoriť o krajine, ktorá je známa najväčším zastúpením islamského náboženstva na
svete. Tvorí ju niekoľko hornatých tropických ostrovov v tvare polmesiaca medzi Indickým
a Tichým oceánom. Pozornosť celého sveta sa na ňu upriamila najmä po ničivých prívalových
vlnách tsunami, ktoré si vyžiadali životy státisícov ľudí a zbedačili milióny obyvateľov
– v nasledujúcich minútach budeme hovoriť o Indonézii.
Indonézia leží v intenzívnej
seizmicky aktívnej oblasti známej ako pacifický ohnivý kruh. Zemetrasenia sú v tejto
oblasti teda pomerne časté, ako sme už spomenuli, to ktoré nám najviac utkvelo v pamäti
si na Vianoce v roku 2004 vyžiadalo takmer 300 tisíc ľudských životov. Prírodný živel
úradoval v krajine aj v týchto dňoch pri pobreží ostrova Sumbawa, asi tisíc kilometrov
východne od hlavného mesta Jakarta, pričom zničil vyše tisíc domov. Stručná
charakteristika krajiny
Indonéziu ovládali 350 rokov Holanďania. Viac
ako polovica z jej takmer 14 tisíc ostrovov je neobývaná. O ostrov Borneo sa Indonézia
delí s Malajziou a sultanátom Brunej. Heslo indonézskeho štátneho znaku “Jednota v
rozmanitosti” správne vystihuje, obyvateľov 362 rozličných etník, ktorí hovoria viac
ako 250 jazykmi a nárečiami. Keď pôvodne portugalský ostrov Východný Timor obsadila
v roku 1975 Indonézia, začal sa dlhý a krvavý odpor obyvateľov ostrova. Hlavný ostrov
Jáva je tak preľudnený, že boli tisícky jeho obyvateľov presídlené na redšie obývané
ostrovy. Filipíny, ktoré sa skladajú zo sedem tisíc ostrovov ovládali počas troch
storočí Španieli a následne 50 rokov Američania. Veľké plochy filipínskych ostrovov
sú zalesnené a poskytujú rozmanité vzácne tropické drevo. Hlavné mesto Indonézie,
krajiny s takmer 200 miliónmi obyvateľov je Jakarte, ktorá ich má takmer 10 miliónov.
V posledných desaťročiach sa krajina snaží kráčať po ceste demokracie.
Náboženstvo
v Indonézii
Z takmer 200 miliónovej populácie Indonézie sa až 90 %
hlási k moslimskej viere. Mnohé náboženské obrady obsahujú aj prvky iných náboženstiev,
napríklad hinduizmu a budhizmu. Tie sa ďalej miešajú s miestnymi tradíciami a vierou.
Dnes dominuje čoraz viac islam, pričom podľa štatistík je Indonézia krajinou s jeho
najväčším zastúpením na svete, keďže tu má takmer 200 miliónov veriacich. Z ďalších
náboženstiev sú zastúpení kresťania, medzi nimi protestanti, ktorí tvoria asi 5 %
a katolíci, ktorých sú tu len asi 3 %. Za nimi ako poslední sú budhisti s jedným percentom.
Prvá katolícka misia v Indonézii bola založená v roku 1534 portugalskými kolonizátormi.
Koncom 16. storočia do oblasti prišli holandskí kalvinisti a katolícka viera bola
zakázaná až do roku 1806, keď bola založená prvá prefektúra v dnešnej Jakarte. Potreba
dialógu medzi náboženstvami a katolíci v krajine
Medzináboženský dialóg
môžeme v Indonézii považovať za takmer príkladný a to z mnohých pohľadov. Moslimovia
totiž nemajú v krajine v oblasti sociálneho života monopol a aktívne sú viaceré vážne
a konštruktívne pokusy v snahe o spolunažívanie rozličných náboženstiev a kultúr tak
širokého etnického a historického súostrovia Indonézie. Tak to vyplýva zo slov predsedu
Konferencie biskupov Indonézie Mons. Martinusa Dogmu Situmoranga, ktorý hovorí, že
v krajine panuje priateľský vzťah, obojstranného rešpektovania a život pravého náboženského
života. Ako ďalej hovorí, organizujú sa stretnutia medzi náboženskými predstaviteľmi,
aby spoločne diskutovali o vzájomných vzťahoch medzi náboženstvami, v snahe vyhnúť
sa prípadným otvoreným konfliktom s neblahými následkami. Takto sa snažia posilniť
spoluprácu v oblasti solidarity. Zároveň dodáva, že dialóg nie je všade a vždy jednoduchý.
Náboženstvá sú tiež vo svojom vnútri zložité a to z mnohých uhlov pohľadu - či už
v otázke rozličných teologických a filozofických otázok života a ľudskosti, chápania
či otvorenosti, blízkosti k politike, rozdielnosti výchovy, otázky miestnych tradícií
a podobne. Mons. Situmorang v tejto súvislosti dodáva:
“Pokoj a otvorenosť
krajiny v otázke sociálneho rozvoja je veľmi naviazaný na islam.
Záleží potom od neho, či národ môže a má byť demokratickým, moderným
a pluralitným. Fundamentalizmus – či už náboženský alebo svetský, moslimský
alebo nemoslimský, je vždy hrozbou života v spoločnosti, pretože je násilný
vo svojom spôsobe myslenia a konania. Fundamentalista, ktorý je takpovediac
presvedčený o sebe samom vo svojom vnútri nadobúda pocit akoby jediného vlastníka
pravdy a dobra, pričom opovrhuje ostatnými a nemá nad nikým zľutovania.
Dialóg nie je potom možný a spolunažívanie je silené alebo nanajvýš tolerované.” V tomto kontexte žije teda podľa predsedu biskupskej konferencie Cirkev
v krajne, svoje poslanie sa snaží vykonávať uprostred ťažkostí a bariér, aj keď miestny
klérus bráni svoju službu. Podmienky kresťanského spoločenstva sú však podľa neho
zo všetkých ostatných národov s veľkým moslimským zastúpením najlepšie a katolíci
sa tešia istej slobode v tom, že sa môžu podieľať na humanitárnych a charitatívnych
aktivitách. V tejto súvislosti spomeňme správu o porušovaní základných ľudských
práv v oblasti náboženskej slobody z mája v roku 2006, kde sa Indonézia objavila medzi
7 štátmi, v ktorých dochádza k závažným porušovaniam slobody náboženstva medzi takými
krajinami ako Afganistan, Bangladéš, Bielorusko, Kuba, Egypt a Nigéria. Zoznam zverejňuje
Komisia amerického kongresu pre náboženskú slobodu.
V posledných dňoch sme
svedkami udalostí, keď viac ako 3500 kresťanov protestovalo v indonézskej Jayapure
proti zavedeniu šaríje, teda islamského práva v regióne. Demonštráciu organizačne
zastrešilo Indonézske kresťanské komunikačné fórum. V hlavnom meste krajiny Jakarte
sa totiž v poslednom čase hovorí o tom, že v Indonézii by mala byť uplatňovaná šaríja.
45 kresťanských lídrov a veľké množstvo veriacich, ktoré sa na demonštrácii zúčastnili,
svedčia o tom, že Papua, kde sa nachádza Jayapura, má zvláštnu právnu autonómiu, ktorá
by mala zabrániť tomu, aby tu bolo islamské právo zavedené bez súhlasu miestnych autorít.
Indonézska Papua je bohatá na prírodné zdroje a suroviny, ako sú olej a zlato.
Centrálna vláda uvažuje o možnosti presunúť ľudí z husto osídlených oblastí, ako je
napríklad Jáva, do Papuy. Sú tu však obavy, že príchod veľkého počtu moslimov by mohol
zmeniť súčasnú náboženskú situáciu na ostrove.
Podpora morálnych hodnôt a kultúry
pokoja – to sú ciele Katolíckej cirkvi v Indonézii, ktoré si vytýčila na najbližšie
obdobie pri príležitosti 200. výročia vzniku arcidiecézy Jakarta minulý rok. Arcibiskup
Jakarty kardinál Julius Darmaatmadja vo svojom príhovore povzbudil katolíkov, aby
boli skutočnými svedkami viery: „Indonézska Cirkev musí byť vodcom v podpore
pokoja, v boji proti hriechu, chudobe a sociálnemu spiatočníctvu.“ Slová Svätého Otca „Hoci
katolíci v Indonézii tvoria iba malú menšinu, túžia sa plne zúčastňovať na živote
národa“- tieto slová adresoval Svätý Otec novému veľvyslancovi Indonézie, ktorým
je Suprapio Mariosemoio v novembri 2007 pri príležitosti prijímania jeho poverovacích
listín. Svätý Otec zopakoval potrebu medzináboženských dialógov a národy vyzval k pokoju,
ku vzájomnej tolerancii a k podporovaniu mieru založenom na medzinárodnej solidarite.
V rozhovore zazneli aj témy rozvoja vzdelávacích a zdravotníckych inštitúcií v krajine.
Za jednu z najväčších hrozieb myšlienky jednotného národa v Indonézii označil Benedikt
XVI. fenomén medzinárodného terorizmu a poznamenala, že oceňuje postoj jakarskej vlády,
ktorá potvrdila, že odsudzuje teroristické násilie, nech už sa vyskytuje pod akoukoľvek
zámienkou. “Najmä tie prípady, keď je pre ospravedlnenie takýchto činov
vzývané meno Božie. Cirkev na každej úrovni, verná učeniu svojho Pána, jednohlasne
odsudzuje manipuláciu náboženstva na politické účely a vyzýva k aplikácii
medzinárodného humanitárneho zákona vo všetkých aspektoch boja proti terorizmu.
Aj keď katolíci tvoria v Indonézii menšinu, chcú sa podieľať na práci v spoločnosti,
prispievať k materiálnemu i duchovnému prospechu spoločnosti a byť zdrojom súdržnosti
a harmónie” – dodal vo svojom príhovore Svätý Otec. –sg-