Príhovor Benedikta XVI. pred nedeľnou modlitbou Anjel Pána: "Mladí pociťujú smäd po živote a nových skúsenostiach"

Bressanone (10. augusta RV) – Svätý Otec sa dnes napoludnie  pomodlil spolu s veriacimi v Bressanone mariánsku modlitbu Anjel Pána. Pred ňou sa k veriacim najskôr prihovoril v nemeckom jazyku a potom pokračoval v taliančine slovami:

"Počas týchto dní, drahí priatelia, som opäť premýšľal o skúsenosti, ktorú som prežil v Sydney, kde som stretol radostné tváre mnohých chlapcov a dievčat z celého sveta. Vo veľkej metropole mladého austrálskeho národa, títo mladí sa stali znamením opravdivej radosti, azda aj hlučnej, ale zároveň aj pokojnej a pozitívnej. Hoci ich tam bolo tak veľa, nezapríčinili neporiadok a nespôsobili žiadne škody. K tomu, aby boli radostní, nepotrebovali siahnuť k neviazanostiam a násilnostiam, k alkoholu a drogám. Bola v nich radosť z toho, že sa stretli a objavili spolu nový svet. Ako nerobiť porovnanie s ich vrstovníkmi, ktorí v hľadaní falošných únikov, utiekajú sa k ponižujúcim skúsenostiam, ktoré neraz vyúsťujú až do hrozných tragédií? Toto je práve typickým výsledkom takzvanej súčasnej „blahobytnej spoločnosti“, ktorá preto, aby utíšila vnútorné prázdno a nudu, ktorá ho sprevádza, vedie ku zakúšaniu stále nových skúseností, stále viac emocionálnych a „extrémnych“. Takto aj čas prázdnin sa môže stať bludnou falošnou uličkou, ktorá ponúka  rozličné potešenia. Avšak pravdou je, že takýmto spôsobom sa duchu nedostáva skutočného oddychu, srdce nezakúša radosť a nenachádza pokoj, až nakoniec končí tým, že človek je ešte viac unavený a smutný. Hovorím o mladých ľuďoch, pretože práve tí najviac pociťujú smäd po živote a nových skúsenostiach a preto sa nachádzajú aj vo väčších nebezpečenstvách. Avšak táto úvaha je platnou pre všetkých. Ľudská osoba sa skutočne obnovuje iba vo vzťahu k Bohu, pričom stretnúť Boha možno len tak, že sa učíme počúvať jeho hlas vo vnútornom pokoji a v tichu (por. 1 Kr 19,12). Modlime, aby v spoločnosti, ktorá napreduje veľkou rýchlosťou, prázdniny sa stali dňami skutočného uvoľnenia, počas ktorých je možno nájsť aj momenty pre uzobranosť a modlitbu, ktoré sú nevyhnutné k tomu, aby sme sa mohli stretnúť v hĺbke so sebou samými a tiež s inými. Prosme o to aj na orodovanie Panny Márie, ktorá vedela počúvať v tichu.“ – ls –