Týždeň so Svätým Otcom

Vatikán (8. augusta, RV) - Pápež Benedikt XVI. trávil aj tento týždeň svoju dovolenku v Bressanone na severe Talianska. Avšak aj počas svojej dovolenky, neprestáva slúžiť svojim veriacim. V nedeľu sa spolu s nimi pomodlil mariánsku modlitbu Anjel Pána a pred ňou sa im prihovoril slovami: „Teraz, drahí priatelia, vás pozývam, aby sme si so synovskou úctou a oddanosťou spomenuli na božieho služobníka, pápeža Pavla VI., na ktorého si osobitne spomenieme o tri dni pri príležitosti 30. výročia jeho úmrtia. 6. augusta 1978 odovzdal Pavol VI. svoju dušu Bohu, večer na sviatok Premenenia Pána, tajomstvo božského svetla, ktoré vždy fascinovalo jeho dušu osobitným spôsobom. Pavol VI. ako najvyšší pastier Cirkvi, viedol Boží ľud ku kontemplácii tváre Krista, Vykupiteľa človeka a Pána dejín. Práve táto jeho láskyplná orientácia mysle a srdca ku Kristovi sa stali podstatnými črtami aj II. vatikánskeho koncilu a taktiež základnými postojmi môjho cteného predchodcu Jána Pavla II., ktorý toto posolstvo upriamil na veľké jubileum v roku 2000. V centre všetkého je vždy a jedine Kristus: v centre Svätého písma a Tradície, v srdci Cirkvi, sveta a celého vesmíru.

 
Božia prozreteľnosť povolala Giovanniho Battistu Montiniho z Katedry v Miláne do Ríma, a to v najcitlivejšom momente Koncilu – keď intuícia blahoslaveného Jána XXIII. sa ocitla v nebezpečenstve, že nenadobudne správnu formu. Ako neďakovať Pánovi, za jeho odvážnu a plodnú pastoračnú činnosť? Postupne, keď vidíme veci stále z väčšieho odstupu, uvedomujeme si veľkosť zásluh Pavla VI., ktoré takpovediac presiahli ľudské sily pri predsedaní koncilového zhromaždenia, pri jeho privedení do šťastného konca a pri spravovaní pokoncilového, nepokojného obdobia. Môžeme naozaj povedať s apoštolom Pavlom, že božia milosť „nebola v ňom márna“ (porov. 1 Kor 15,10). Vedel zosúladiť a zúročiť svoje vynikajúce dary inteligencie, vášnivej lásky k Cirkvi a k človeku. Keď ďakujeme Bohu za dar tohto veľkého pápeža, usilujme sa o to, aby sa jeho učenie stalo aj našim pokladom.“ Po modlitbe Anjel Pána sa Svätý Otec obrátil aj na športovcov Olympijskych hier v Pekingu, keď povedal: „Chcel by som zo srdca pozdraviť hosťujúcu krajinu, organizátorov a účastníkov, predovšetkým športovcov s prianím, aby každý mohol vydať zo seba to najlepšie, v opravdivom olympijskom duchu. Sledujem s hlbokým záujmom toto veľké športové podujatie – najdôležitejšie a najočakávanejšie na svetovej úrovni – a vrúcne si prajem, aby prinieslo celej medzinárodnej komunite vzácny príklad spolužitia medzi osobami z rozličných častí sveta v rešpektovaní vzájomnej dôstojnosti. Kiežby sa aj tento krát šport stal zárukou bratstva a pokoja medzi národmi!“

V utorok  podvečer uskutočnil Svätý Otec prvú oficiálnu návštevu v rámci svojej dovolenky v juhotirolskej oblasti. Jeho kroky smerovali do rodného domu sv. Jozefa Freinademetza – misionára, ktorý v 19. storočí pôsobil v Číne. Svätý Otec priletel helikoptérou do miestnej časti Oies v údolí Val Badia. Navštívil aj neďaleký miestny kostolík, kde ho privítal predstavený tamojšej komunity verbistov páter Girardi, a kde sa v tichosti pomodlil.

V krátkom príhovore veriacim Benedikt XVI. zdôraznil, že sv. Jozef Freinademetz nám ukazuje príkladnú cestu životom a jeho pôsobenie je znamením aj pre budúcnosť Cirkvi. Čína sa totiž stáva stále dôležitejšou v politickom a ekonomickom živote, ale aj pokiaľ ide o názory a myšlienky. „Je dôležité, aby sa táto veľká krajina otvorila evanjeliu. Sv. Jozef nám ukazuje, že viera neznamená odcudzenie pre žiadnu kultúru, žiadny národ, pretože všetky kultúry očakávajú Krista,“ uviedol Benedikt XVI. Vyzval veriacich, aby sa spolu s ním modlili za odvahu mladých zasvätiť úplne svoje životy Pánovi a jeho evanjeliu.

V stredu predpoludním sa pápež Benedikt XVI. v bressanonskom chráme stretol s kňazmi a diakonmi, pôsobiacimi v oblasti, kde dovolenkuje. Po privítaní biskupom diecézy Bolzano-Bressanone Mons. Wilhelmom Eggerom Svätý Otec odpovedal na otázky, ktoré mu kládli prítomní kňazi. Ako pre Vatikánsky rozhlas uviedol hovorca Svätej stolice páter Federico Lombardi SJ, stretnutie bolo veľmi pekné. Hodinový rozhovor sa niesol v duchu dôležitých aktuálnych tém a týkal sa predovšetkým života kňazov v súvislosti so starostlivosťou o duše: „Bolo položených šesť otázok na rôzne témy, ktoré sa týkali kňazskej služby, či súčasných problémov, ako sú ochrana životného prostredia, význam umenia v Cirkvi a v kresťanskom svedectve, ťažkosti, týkajúce sa poklesu počtu kňazov a pod. Pápež poskytol, ako býva uňho zvykom, veľmi jasné svedectvo, a zároveň osobné svedectvo pokory. Svoje odpovede na otázky uviedol týmito slovami: „Toto je to, čo vám môžem povedať. Nie je to zaručená odpoveď. Tie musíme hľadať aj spoločne v Cirkvi, s biskupmi. Je to niečo, čo sa rodí z hľadania spoločenstva Cirkvi a nielen z mojej odpovede.“ – ls –