Templetonova cena za pokrok vo výskume a objavy týkajúce sa duchovných skutočností

Templetonova cena za pokrok vo výskume a objavy týkajúce sa duchovných skutočností – tak znie plný názov ocenenia, ktoré od roku 1973 každoročne putuje do rúk niektorej žijúcej osobnosti, ktorá sa počas svojho života alebo v uplynulom roku zaslúžila o pokrok v chápaní duchovných skutočností. Niekedy býva nazývaná aj „Nobelovou cenou náboženstva“ a my sa na jej históriu a súčasnosť pozrieme v nasledujúcich minútach.

Dôvodom, prečo sme sa rozhodli bližšie pozrieť na Templetonovu cenu je to, že 8. júla zomrel vo veku 95 rokov jej zakladateľ John Marks Templeton – americký filantrop, podnikateľ a investičný bankár. V mladosti sa chcel stať duchovným, neskôr sa rozhodol pre podnikanie a založil úspešné fondy, ktoré mu priniesli rozprávkové bohatstvo. Tie neskôr predal a začal sa venovať výhradne filantropii. Jedným z jeho najdôležitejších počinov, o ktorom dnes hovoríme, bolo založenie Templetonovej nadácie, ktorá udeľuje spomenutú cenu.
Templetonovým cieľom bolo investovať do výskumu „duchovných skutočností“ aspoň časť prostriedkov, ktoré boli v priebehu ostatných storočí úspešne vložené do výskumu v lekárstve, doprave, poľnohospodárstve, alebo v kozmológii a informatike. Pozoruhodné je, že ocenenie má vyššiu hodnotu ako Nobelova cena. V súčasnosti laureáti dostávajú v prepočte 1,5 milióna dolárov a o ich udelení rozhoduje porota, zložená z predstaviteľov deviatich náboženstiev. To, že Templetonova cena prináša ocenenému viac peňazí, ako Nobelova, má svoj symbolický význam. Jej zakladateľ tým chcel ilustrovať presvedčenie, že najdôležitejší pokrok sa nedosahuje čistou vedou, ale harmóniou vedy a náboženstva.

Zatiaľ posledným nositeľom Templetonovej ceny – za rok 2008 - je poľský prírodovedec a katolícky kňaz Michal Heller. Získal ju ako výraz uznania za svoju prácu v oblasti prírodných vied a teológie a odovzdal mu ju edinburský vojvoda Filip. Blahoželanie známemu poľskému vedcovi a kňazovi zaslal aj Svätý Otec prostredníctvom štátneho podsekretára Mons. Filloniho. V telegrame zdôraznil dôležitosť plodného vzťahu medzi vierou a rozumom, „dvomi krídlami, ktorými sa ľudský duch pozdvihuje ku kontemplácii pravdy“, a povzbudzuje aj všetkých tých, ktorí sa venujú prírodovedeckému bádaniu v kontexte náboženského vyznania a prehlbujú tak chápanie vzťahov medzi vierou a vedou.

Otec Heller bol odmenený predovšetkým za svoju teóriu o vzniku a príčine vesmíru, ktorá sa opiera o interdisciplinárne bádanie v oblasti fyziky, kozmológie, teológie a filozofie. Má 72 rokov a vyučuje filozofiu na Pápežskej teologickej akadémii v Krakove, kde v minulosti spolupracoval aj s vtedajším kardinálom Karolom Wojtylom. Ocenený poľský prírodovedec vždy vystupoval proti tvrdeniu tých, ktorí sa odvolávajú na Boha len za tým účelom, aby vysvetlili medzery v prírodných vedách. Veľká časť jeho spisov presadzuje možnosť zmierenia prírodovedeckého poznania a náboženstva:
„Myslím, že základom problému je samotné ponímanie racionality. Pokiaľ niekto tvrdí, že hranice racionality sú totožné s hranicami prírodovedeckých metód, tak, samozrejme, neexistuje miesto pre teológiu, náboženstvo, ba ani filozofiu. Ale ak chápeme, že medze racionality sa neprekrývajú s tými, ktoré platia pre prírodovedecké metódy, tak je horizont omnoho širší.“

Prijatím ocenenia sa výzvy pre otca Hellera nekončia. Pre Vatikánsky rozhlas vyjadril želanie použiť odmenu 820-tisíc libier na založenie študijného centra, ktoré by nieslo meno Mikuláša Kopernika:
„Čo chcem urobiť s tými peniazmi? Chceme v Krakove založiť špeciálny inštitút, ktorý by sa venoval bádaniu v oblasti vzťahov medzi vedou a teológiou, a tiež poslaniu vzdelávať. Už dlho nad založením takéhoto inštitútu premýšľame a začali sme na tomto projekte pracovať.“

Otec Heller je zatiaľ na konci zoznamu držiteľov Templetonovej ceny, ktorá bola v roku 1973 udelená prvýkrát a putovala vtedy do rúk Matky Terézie. Medzičasom ju dostali také osobnosti, ako zakladateľ ekumenickej komunity Taizé brat Roger, člen Pápežskej akadémie vied a nositeľ Nobelovej ceny americký fyzik Charles Townes, známy baptistický kazateľ Billy Graham, či sovietsky disident Alexander Solženicyn. Nadácia Johna Templetona sa okrem toho podieľa aj na financovaní projektu spolupráce Cirkvi s humanitnými a prírodnými vedami s názvom STOQ, ktorý sa venuje ontologickému skúmaniu na pomedzí exaktných vied a teológie. Podnet k jeho vzniku dal osobne Ján Pavol II., s cieľom prekonať neporozumenie, ktoré v minulosti panovalo medzi Cirkvou a vedou. Na projekte spolupracujú tri pápežské univerzity – Lateránska, Gregorova a Regina Apostolorum. –dj-