Cirkev a svet: Castel Gandolfo

Pápež Benedikt XVI. sa na začiatku leta opäť odobral do svojho letného sídla v Castel Gandolfe, kam sa v lete uchyľujú pápeži už takmer 4 storočia. V Castel Gandolfe Svätý Otec úraduje, čo znamená že tam aj prijíma návštevy a prihovára sa veriacim. Dnes sa v našej rubrike teda bližšie pozrieme na mestečko Castel Gandolfo – v blízkosti Ríma.

Castel Gandolfo – sídlo Svätého Otca

2. júla sa Benedikt XVI. odobral do Castel Gandolfa, mestečka asi 25 km južne od Ríma, v ktorom žije 9 tisíc obyvateľov. Tí sa každé leto tešia na príchod Svätého Otca a čakajú na jeho požehnanie z apoštolského paláca. Svätý Otec sa s nimi modlí modlitbu Anjel Pána, prihovára sa im a tiež tam vykonáva svoj úrad, čiže tiež prijíma návštevy. Z Castel Gandolfa tiež podniká pastoračné či apoštolské cesty.
Benedikt XVI. ho ako Petrov nástupca po prvýkrát navštívil 5. mája 2005.

História a súčasnosť

Castel Gandolfo – v preklade takzvaný “gandolfský hrad či zámok” je pápežskou letnou rezidenciou od roku 1597. V mestečku je námestie s Kostolom sv. Tomáša a fontánou - obe s maľbami Berniniho, ďalej je známe vďaka blízkemu jazeru Lago di Albano, ktoré je v lete obľúbeným cieľom mnohých Rimanov a ktoré je bývalým sopečným vulkánom, s hĺbkou 170 metrov a obvodom 10 kilometrov. Castel Gandolfo leží vo výške 426 metrov nad morom.

Castel Gandolfo patrí do oblasti Lazio v provincii Rím. Letné sídlo pápežov je oveľa väčšie ako samotný Vatikán. Nachádza sa tu okrem iného Apoštolský palác s krásnymi záhradami, observatórium Svätého Otca, ekologická farma, či Villa Cybo a Villa Barberini. Castel Gandolfo má takmer 15 km štvorcových. Prvá moderná spoločnosť v tejto oblasti sa zameriavala na poľnohospodárstvo. Prvá správa o obyvateľoch je v pečati z mája 1037 pápeža Benedikta IX. Z historických prameňov však nie je úplne zrejmé ako sa prví obyvatelia – gandolfíni zmocnili tohto miesta. Ich hrad bol známy už v 12. storočí – v dokumente z roku 1244 je zrejmé, že patril bratom Simonovi a Pavlovi z Candulphis. V 13. storočí sa jeho majiteľom stávajú “saveliáni” – v roku 1279 kardinál Iacopo Savelli zahrnul do svojho vlastníctva hrad a ďalšie budovy. Pod saveliánmi zostal hrad až do roku 1597, keď sa stal apoštolským majetkom a v roku 1608 sa stáva nepredajným majetkom Svätej stolice. Od obdobia invázií francúzskych vojsk sa začína obdobie mierneho ústupku osídlenia a od pontifikátu pápeža Pia XI. sa začali reštauračné práce pápežských budov.

Castel Gandolfo a druhá svetová vojna

Počas druhej svetovej vojny sa toto letné sídlo pápežov stalo útočiskom pre takmer 15 tisíc ľudí. Pápež Pius XII. vtedy nariadil, aby v kostoloch, kláštoroch a iných cirkevných zariadeniach poskytli útulok prenasledovaným ľuďom. Budovy v majetku Cirkvi – najmä tie mimo Vatikánu poskytli pomoc tisíckam mužov, žien a detí bez rozdielu vyznania. Svätá stolica bola vo veľmi chúlostivej situácii, na jednej strane poskytovať pomoc tým, ktorí to potrebovali a na druhej si zachovať neutralitu. Výčiny nemeckej posádky ukázali, že Vatikán a jeho majetky potrebujú viditeľnú ochranu. Pápež Pius XII. preto poveril ochranou pápežskú gardu založenú v roku 1850, ktorá sa starala o zachovanie poriadku pri pápežských omšiach a iných slávnostných ceremóniách vo Vatikáne a plnila aj úlohu čestnej stráže. 500 mužov stráže však nestačilo a tak pribrali so súhlasom pápeža pomocných gardistov v počte 16 000 mužov. Ešte v októbri roku 1943 preložili jeden oddiel tejto gardy do Castel Gandolfa.

Pristátie anglo-amerických spojencov pri Anziu a Nettune (20. januára 1944) priviedlo obyvateľstvo do veľkého nebezpečenstva. Hrozilo, že nezúčastnení civilisti sa stanú obeťami bojov medzi Nemcami a spojencami. Pius XII. prikázal, aby jeho letnú rezidenciu otvorili ľuďom aj oficiálne bez toho, že by sa pýtali na pôvod, náboženstvo, či politické zmýšľanie.

„V dome Otca je každý vítaný,“ povedal vtedy pápež Mons. Giovannimu Battistovi Montinimu, jednému zo svojich najbližších spolupracovníkov a tiež neskoršiemu pápežovi Pavlovi VI. (1963-1978). V Apoštolskom paláci v Castel Gandolfe prišlo v tomto období na svet 36 zdravých detí.

Ale ani letné sídlo pápežov vojna neušetrila. 1. februára spojenecké letky zhodili bomby aj na Castel Gandolfo – na pápežské vily, hoci na ich budovách viali žltobiele zástavy neutrálneho štátu Vatikán. Garda poskytovala okamžitú pomoc - zranených odviezli do núdzových ubytovní, spod trosiek vyslobodili zranených a mŕtvych – medzi nimi 16 klarisiek. V Castel Gandolfe a okolí sú spomienky na tieto časy stále živé a tí, ktorí našli útočisko v letnom sídle pápeža sú dodnes veľmi vďační pápežovi Piovi XII.

Pápežské observatórium

Spomínali sme, že v Castel Gandolfe je aj Pápežské observatórium. Z histórie je známe, že v ňom pôsobil aj Slovák – jezuitský páter Matej Tibor vďaka tomu, že sa jeho práca dostala do rúk vtedajšieho riaditeľa observatória profesora Steina, ktorý ho prijal za svojho asistenta. V Castel Gandolfe pracoval ako samostatný vedecký pracovník. Pozoroval postavenie dvojhviezd a spracúval výsledky pozorovania. Zároveň sprevádzal návštevy, medzi ktoré patril aj pápež Pius XII. Ako vedec neskôr pozoroval galaktickú sústavu – študoval jej pôvod a zvláštnosti.

Benedikt XVI. v Castel Gandolfe

Mons. Marcello Semeraro, biskup diecézy Albano – na území ktorej sa mestečko Castel Gandolfo nachádza v rozhovore pre Vatikánsky rozhlas povedal:
“Pobyt Svätého Otca v apoštolskom paláci v Castel Gandolfe vždy s radosťou očakávame. Nedeľné stretnutia s hlavou Katolíckej cirkvi sú momentmi radosti pre farníkov a veriacich diecézy a rovnako aj pre ostatných veriacich a turistov, ktorí sem prichádzajú. Priestory nádvoria pápežskej rezidencie sú tesnejšie v porovnaní s Námestím sv. Petra, ale možno práve preto sú tieto stretnutia oveľa rodinnejšie. Pápež sleduje a počúva skupiny pútnikov a nastávajú momenty vzájomnej komunikácie.” –sg-