Homília Benedikta XVI. počas svätej omše s austrálskymi biskupmi, seminaristami, rehoľníkmi a rehoľníčkami

Austrália (19. júla, RV) – V dnešnom predpoludňajšom programe Svätého Otca počas 23. svetových dní mládeže v Sydney bola o 9.30 hod. svätá omša s austrálskymi biskupmi, seminaristami, rehoľníkmi a rehoľníčkami v sydneyskej Katedrále Panny Márie, počas ktorej sa Svätý Otec prítomným prihovoril v homílii. Katedrála, s kapacitou 3 tisíc ľudí, postavená v roku 1821 je zasvätená „Panne Márii – pomocnici kresťanov“, patrónke Austrálie. Svätú omšu v nej celebroval aj pápež Pavol VI. v roku 1970 a pápež Ján Pavol II. v rokoch 1986 a 1995.

V homílii najprv Svätý Otec všetkým prítomných srdečne pozdravil, pričom si spomenul aj na rodiny emigrantov, ktorým otec Geremia O´Flynn zveril Najsvätejšiu Sviatosť v čase, keď zakladal svoje „malé stádo“ a uchránil tak vzácny poklad pre ďalšie generácie, ktoré budovali tento svätostánok na Božiu slávu. Potom Benedikt XVI. hovoril o katedrále a jej oltári, pričom dodal, že tak, ako to pripomína liturgia dnešného dňa, „sme boli aj my zasvätení ako tento oltár do služby Bohu a budovania jeho kráľovstva“. Potom pokračoval:

„Často sa však ocitáme akoby ponorení vo svete, ktorý chce odložiť Boha nabok. V mene slobody a ľudskej autonómie, sa Božie meno v tichosti obchádza, náboženstvo sa obmedzuje len na osobnú pobožnosť a viera sa z verejnosti vytráca. Takéto správanie, tak odlišné od podstaty evanjelia môže v končenom dôsledku zatemniť aj naše vlastné chápanie Cirkvi a jej poslania. Aj my môžeme cítiť pokušenie zredukovať život našej viery len na otázku obyčajnej sentimentality, oslabujúc tak jej moc pri šírení jednotnej vízie sveta a prísneho dialógu s ostatnými víziami, ktoré medzi sebou súťažia, aby si získali mysle a srdcia našich súčasníkov.“

Potom sa Svätý Otec zameral na vieru, ktorá nás učí, že v Kristovi Ježišovi, vo vtelenom Slove je tajomstvo nášho života na zemi a vznešený osud, ktorý nás čaká v nebi:

„Viera nás učí, že nás stvoril Boh, na svoj obraz a podobu a obdaroval nás nedotknuteľnou dôstojnosťou a povolal nás k večnému životu. Tam, kde je umenšený človek, je umenšený aj svet, ktorý ho obklopuje: tam sa stráca samotný význam a aj jeho cieľ. To, čo z neho potom vyviera nie je kultúra života, ale smrti. Ako sa dá toto považovať za pokrok? Naopak, je to krok späť, je to cúvanie, ktoré nakoniec vysušuje pramene života ako jednotlivcov, tak celej spoločnosti.“

Benedikt XVI. potom hovoril o pravde, v ktorej sme povolaní rásť, s pomocou a milosťou Božou, v každodennej oddanosti jeho Slovu. Potom sa Svätý Otec zameral na cestu zasväteného života, ktorá nie je jednoduchá, pretože si vyžaduje stálu premenu srdca a mysle. Potom sa pozastavil, aby sa dotkol témy sexuálnych zneužití:
 
„Drahí priatelia, nech je táto slávnosť v prítomnosti Petrovho nástupcu momentom znovu - zasvätenia a obnovy celej Cirkvi v Austrálii! Chcem sa teraz pozastaviť, aby som uznal hanbu, ktorú sme my všetci cítili ako dôsledok sexuálnych zneužití maloletých zo strany niektorých kňazov a rehoľníkov v tejto krajine. Je mi skutočne veľmi ľúto utrpenia, ktoré museli obete podstúpiť a uisťujem ich, že ako ich pastier sa na ich utrpení rovnako spolupodieľam.“ Spomenuté prípady, ktoré sú takou veľkou zradou dôvery, musia byť jasne odsúdené. Spôsobili veľkú bolesť a poškodili svedectvo Cirkvi. Všetkých vás žiadam, aby ste pomáhali vašim biskupom a spolupracovali s nimi v boji s týmto zlom. Obete musia vo vás nájsť súcit a starostlivosť a zodpovední za toto zlo musia predstúpiť pred spravodlivosť.“

Potom sa Svätý Otec obrátil na seminaristov a mladých rehoľníkov s osobitnými slovami povzbudenia, aby „verili v svetlo“ (Jn 12,36), v pravdu Božieho Slova a v nádej v jeho prisľúbeniach. „Vstúpte úprimne a s hĺbkou do učenia a do ducha vašich formačných programov. Kráčajte každý deň v svetle Krista cez dôveru, v osobnej modlitbe a cez liturgiu, naplnení rozjímaním pri Božom slove“ – dodal Svätý Otec, podľa ktorého práve rozjímanie a modlitba sú svetlom, ktoré žiari, očisťuje a usmerňuje kroky na ceste, ktorú im ukázal Pán. Prítomných ďalej Benedikt XVI. vyzval ku každodennému sláveniu Eucharistie, ktorá je stredobodom ich života a dodal:

„Tak, milí mladí seminaristi a rehoľníci, sa vy sami stanete živými oltármi, na ktorých sa sprítomní láska Krista, ktorá je živým prameňom duchovnej potravy pre všetkých, ktorých stretnete. Tým, že ste odpovedali na Pánov hlas a kráčali ste za ním v čistote, chudobe a poslušnosti, ste už podnikli hlavnú cestu v Jeho nasledovaní, čo z vás pre mnohých vašich súčasníkov urobí „znamenia, ktorým budú odporovať“ (porov. Lk 2,34).“

V závere homílie Svätý Otec prítomným zdôraznil, aby nikdy nezabúdali, že čistota znamená život venovaný láske a úplnému odovzdaniu sa do služby Božej, v pomoci bratom a sestrám a najmä núdznym, pričom najväčšie poklady, o ktoré sa majú deliť s mladými majú byť idealizmus, dobrota, čas a energia. „To sú skutočné obete, ktoré položíte na Pánov oltár“ – dodal vo svojej homílii Svätý Otec. –sg-